Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni.
Hlavným dôvodom reformy cukrového režimu EÚ je nekonkurencieschopnosť ako dôsledok administratívneho riadenia tohto režimu.
Bohužiaľ návrh reformy ešte rozširuje a prehlbuje pôsobenie trhovo nekonformných nástrojov.
Návrh programovo smeruje proti rastu, zamestnanosti, ekonomike vidieka a vyrovnávaniu najzaostalejších regiónov.
Prerokovávaný návrh otvára riziko zdecimovania pestovania cukrovej repy v EÚ.
Návrh reformy končí tam, kde by vlastne reforma mala začať. Podobne ako predošlé reformy, odporúča farmárom aby sa preorientovali, namiesto toho aby reforma stimulovala farmárov k zlepšovaniu faktorov konkurencieschopnosti.
Teda nejde o reformu v zmysle napredovania, ale o prefinancovanie útlmu pestovania cukrovej repy a výroby cukru a úpadku poľnohospodárstva a vidieka EÚ.
Za desaťročia naakumulovaný rozpor medzi systémom cukrového režimu v EÚ a reálnym vývojom na svetovom trhu cukru je taký obrovský, že nabáda k prijatiu neodkladných krokov. Potom by sme však mali otvorene hovoriť o prechodnej aktualizácii cukrového režimu v nevyhnutnom rozsahu. V tomto prechodnom období by sme mali zároveň rozpracovať rozvojové alternatívy reformy, ktoré by s nadhľadom a s odstupom od krátkodobých, okamžitých potrieb brali do úvahy aj strednodobé a dlhodobé zámery a záujmy a širšie súvislosti cukrového režimu.
Európsky parlament, ako politický orgán EÚ, by sa nemal nechať zatiahnuť do techniky a technológie spracovania cukrového režimu, na čo, ako potvrdzuje aj predložený návrh, máme dostatok kvalifikovaného výkonného personálu v EK. Európsky parlament by sa mal hlavne zamerať na jasné politické zadanie pre spracovateľov reformy, čo dnes zjavne absentuje. Pre takéto zadanie navrhujem vziať do úvahy nasledovné:
- Cukor netreba regulovať ani cenou ani množstevnou kvótou. Neregulujeme ani iné potraviny podobného významu a podobných distribučných vlastností. Treba dohodnúť potrebné vývozno-dovozné nástroje v rámci pravidiel WTO. Cukrovarnícky priemysel je schopný, pri možnosti voľného nákupu suroviny za trhové ceny a pri uplatnení najefektívnejších organizačných a technologických svetových skúseností, obstáť v konkurencii.Cena cukru nemá byť dotovaná akýmkoľvek spôsobom z daní občanov EÚ. Naopak nadmerná konzumácia cukru má byť, zo zdravotných dôvodov, cenou regulovaná.
- Cukrová repa sa má predávať za trhové ceny.Cukrová repa je schopná oproti iným rastlinám cez fotosyntézu akumulovať až násobkami viac slnečnej energie. Táto unikátna schopnosť je využiteľná nielen pre humánnu výživu, ale aj ako skutočne obnoviteľná energia pre energetické a iné priemyselné využitie. Veď súčasná 50% energetická závislosť EÚ ročne rastie o ¾ percenta. Preto si cukrová repa vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu.Potrebná podpora pestovania cukrovej repy na hektár, by bola jedinou podporou v celom systéme výroby. Spolu s tržbou za cukrovú repu by podpora nemala byť menšia ako 90% dnešného príjmu za l ha pestovanej cukrovej repy v EÚ. Podpora by mala stimulovať predovšetkým rast konkurencieschopnosti.
- Pomoc rozvojovým krajinám cez cukor by nemala byť viazaná na Spoločnú agrárnu politiku. Dohodnuté záväzky pomoci by sa mali postupne realizovať vo forme importu palív vyrobených na báze cukrovej trstiny pre energetiku.
- Ekonomické posilnenie vidieka a rast zamestnanosti musí byť hlavným cieľom reformy. Revitalizácia najzaostalejších regiónov EÚ je reálna len ak nebude upadať ekonomika poľnohospodárov a vidieka. Opačný názor je najväčším omylom spoločných politík EÚ.
- Reforma má byť jednoduchá a pre adresátov zrozumiteľná.Pri reforme by sme mali využiť skúsenosti z iných kontinentov, kde cukrová repa odoláva konkurencii cukrovej trstiny.Postupné uplatnenie reformy je kľúčový predpoklad jej úspechu.
Tieto moje názory sú postavené aj na 6 ročných skúsenostiach ministra pôdohospodárstva SR, keď ešte v rámci Československa a aj v rámci V – 4 sme prakticky bez akéhokoľvek regulovania režimu cukru postupne prechádzali na súčasne sa reformujúci režim EÚ.