(Roľnícke noviny; 22/02/2008; s.: 5; JURAJ HUBA )
V súčasnosti sa intenzívne diskutuje o takzvanej zdravotnej prehliadke Spoločnej agrárnej politiky EÚ. Diskusiu o tomto významnom dokumente treba jednoznačne privítať. V prípade niektorých návrhov Európskej komisie však zdravý rozum akoby zostal stáť niekde za dverami tejto inštitúcie.
Ide napríklad o výšku priamych platieb. Komisia navrhuje zavedenie degresie tejto pomoci, pričom argumentuje tvrdením, že poľnohospodári, ktorí obhospodarujú veľké plochy, získavajú neprimerane vysoké podpory. Toto opatrenie je namierené hlavne proti novým členským štátom, pretože práve v nich sa v minulosti uskutočnili zmeny, ktorých výsledkom je koncentrovaná poľnohospodárska výroba.
Degresia priamych platieb by znamenala diskrimináciu niektorých právnych foriem pôsobiacich v slovenskom poľnohospodárstve a znevýhodnenie najkonkurencieschopnejších podnikov. Takýto diferencovaný prístup by sa dotkol viac ako polovice poľnohospodárov.
Záujmom Európskej únie by malo byť spájať rozdrobené európske poľnohospodárstvo a tým sa aspoň pokúsiť vytvoriť alternatívu ku koncentrovanému a intenzívnemu poľnohospodárstvu v Spojených štátoch amerických.
Európske poľnohospodárstvo je aj vďaka svoje nízkej koncentrácií priveľmi naviazané na podpory. Napriek tomu sa úradníci v Bruseli uberajú skôr opačným smerom a podporujú atomizáciu a nie koncentráciu. Únia si pritom sama uvedomuje vysoký objem agrárnych dotácií, no napriek tomu nemá záujem motivovať poľnohospodárov k spájaniu sa a k vytváraniu ziskového odvetvia.
Podľa vyjadrení europoslanca Petra Baca únia pôvodne vynakladala na poľnohospodárstvo až 80 percent zo svojho rozpočtu, kým na konci tohto plánovacieho obdobia to má byť len 33 percent. Pritom treba poznamenať, že pôvodne platili členské štáty do spoločného rozpočtu 1,2 percenta zo svojho HDP, kým v súčasnosti je to už len 1 percento. Rozpočet pre poľnohospodárstvo sa teda za posledných dvadsať rokov znížil približne o dve tretiny.
Európska únia, ak chce aj naďalej znižovať výdavky na agrárnu politiku, by sa mala snažiť koncentrovať výrobu a nie trestať tých, ktorí koncentráciou už prešli. Kým v ostatných odvetviach sme svedkami spájania sa podnikov a vytvárania veľkých korporácií, tak v prípade poľnohospodárstva sme svedkami sústavného plávania proti prúdu.
JURAJ HUBA