EurActiv.sk Slovensko v EP | 17.12.2008
V skratke:
Slovenský europoslanec Peter Baco analyzuje vo svojom príspevku vplyv globálnej finančnej krízy na spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ a na poľnohospodárstvo v Čechách i na Slovensku.
Zdroj: Peter Baco – člen Európskeho parlamentu (SK)
Autor: Peter Baco
Finančná kríza a SPP – PowerPoint Prezentácia (príručka)
Miléniové ciele ľudstva – zredukovať hlad, chudobu a zlepšiť životné prostredie, sa nielenže, ako uvádza autor, neplnia, ale skutočný vývoj je dokonca opačný, rozdiel medzi bohatými a chudobnými narastá pri absolútnom náraste počtu chudobných. „Ľudská civilizácia si nevie poradiť s týmto problémom. Žijeme v čase krízy hodnotového systému. Ľudstvo nenašlo mechanizmus, podľa ktorého sa vyplatí správať eticky.“ Finančná kríza je potom podľa Petra Baca jedným z prejavov tejto civilizačnej krízy.
Upozorňuje na pesimistické scenáre, že „finančná kríza sa povlečie 7 ba až 15 rokov a varovanie Bank of England, že je veľmi reálna aj možnosť dňa „megadominového efektu“, čo znamená, že sa náhle zrútia finančné a následne celé hospodárske systémy a nastane všeobecná kríza. „S poznámkou, že najrizikovejšie národné hospodárstva sú tie, ktoré sa opierajú o financovanie zo zahraničia.“
Baco cituje o.i nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá v odpovedi na otázku prečo dalo Nemecko 100 % garanciu za vklady v bankách skôr ako sa štáty eurozóny dohodli na spoločnom postupe v miere garantovania: „Najprv Nemecko a potom EÚ.“ Podľa neho aj z tohto vyplýva, že platí že, čím bude kríza horšia, „tým viac si bude hľadieť každý svojho a veľkí sa budú ratovať na úkor malých“.
Podľa europoslanca finančná kríza už dnes významne ovplyvňuje slovenský aj český agrokomplex a jej dopady budú narastať. Finančná kríza môže spôsobiť potravinovú krízu a následne všeobecnú krízu, varuje.
Svoje tvrdenia dokladá novembrovým prieskumom, ktorý uskutočnila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora medzi svojimi členmi. Väčšina respondentov boli podniky do 100 zamestnancov. 54 % opýtaných odpovedalo, že vplyvy finančnej krízy pociťujú už v súčasnosti. Takmer 54 % respondentov potvrdilo zhoršenú platobnú disciplínu obchodných partnerov. Až 88 % respondentov pociťuje v tejto súvislosti tlak na znižovanie cien svojich výrobkov a služieb, napriek zvýšeným cenám vstupov do výroby. Viac než 80 % očakáva zníženie ziskovosti z podnikania a zníženie investičných aktivít. 64 % má skúsenosť so zvýšením nákladov na obstaranie úverov a s komplikovanejším vybavovaním úverov. Pre 14 % opýtaných sú úvery nedostupné. 50 % respondentov počíta s uplatnením úsporných opatrení v mzdovej oblasti a 18 % so znižovaním počtu pracovníkov.
Ako ďalej autor uvádza, z historických skúseností vyplýva poznatok, že výživa obyvateľstva hrá v období hospodárskych kríz kľúčovú úlohu v dvoch smeroch. „Na jednej strane pre „nedostatok“ peňazí sa znižuje produkcia potravín. To následne vedie k poruchám zásobovania, čo vyvoláva u obyvateľov potrebu predzásobovať sa vyššími množstvami potravín. Za tým nasleduje nedostatočné zásobovanie potravinami, enormný rast cien potravín, chaos, kríza v zásobovaní obyvateľstva potravinami a všeobecná kríza Na druhej strane dochádza „ k prebytku“, až zbytočnosti peňazí, k strate ich funkcií, lebo trhy s potravinami prechádzajú na naturálne výmenné formy obchodovania.“ Tento hororový, pre dnešný blahobytný svet nepredstaviteľný science-fiction, scenár sa však podľa Petra Baca môže stať, a ak dôjde k megadominu dňu sa aj stane.
Potravinovej kríze treba predísť a k tomu je potrebné podstatne zvýšiť zásoby potravín, ako kľúčový nástroj pre úspešné organizovanie fungujúceho trhu potravín, pokračuje Baco. „Súčasné globálne zásoby potravín sú najnižšie za posledných 60 rokov a dosiahli kritickú úroveň. Pre vytvorenie takýchto zásob je potrebné viac vyrobiť a túto výrobu potravín treba celosvetovo primárne prefinancovať“.
„S určitým optimizmom možno preto hodnotiť návrhy EÚ, aby sa do reformy medzinárodného finančného systému prioritne zahrnula potravinová bezpečnosť, boj proti chudobe a zmeny klímy. Veľmi významná, pozitívna rola v tom pripadne Českej republike, predsedajúcej Rade EÚ“, domnieva sa poslanec Európskeho parlamentu.
Autor v poslednej časti svojho príspevku ponúka prehľad vývoja SPP spolu s jej míľnikmi ako aj krátke zhrnutie zámerov prebiehajúcej zdravotnej prehliadky (health check) SPP.
________________________________________
© EurActiv 2003-2009. Všetky práva vyhradené.