(OBECNÉ NOVINY; 12/2008; 18/03/2008; s.: 1; Bohumil M. OLACH )
Ak by sme chceli dať roku 2008 z pohľadu ekonomiky krajiny – vrátane samosprávy jej obcí, miest a regiónov – nejaký punc, mohli by sme ho označiť za rok eurofondov. Národný strategický referenčný rámec (ďalej NSRR) pre Slovenskú republiku mal prinášať prostriedky pre SR už od roku 2007 (až do roku 2013), ale nestalo sa. Celý minulý rok spotrebovala slovenská vláda, jej rezorty a príslušné inštitúcie na prípravu, doťahovanie a schvaľovanie spomínaného dokumentu a navrhnutých operačných programov Európskou úniou. Prísľub zo začiatku roka 2007, podľa ktorého prvé výzvy na podávanie projektov mali uzrieť svetlo verejnosti už v máji, júni toho istého roku, s neskorším posunom na jeseň a potom koniec roka, ostal nesplnený.
Nebola to vraj len vina slovenskej strany, ale aj byrokracie EÚ. Kto však dokáže odmerať a povedať, ktorá strana má väčšie maslo na hlave – slovenská, či európska. Ani to prakticky, vzhľadom na silné byrokratické bariéry inštitúcií a úradov EÚ, nie je možné. A vlastne nám to už môže byť jedno, poučenie z toho už asi nebudeme potrebovať, lebo po roku 2013 sa pre nás žiadne veľké európske prostriedky neplánujú, mali by sme byť už vyspelou ekonomikou a spoločnosťou.
Máme teda o rok menej na to, aby sme využili čo najväčší diel z magických takmer 11,5 miliárd euro, teda z približne 350 miliárd korún. Výzvy konečne vychádzajú, je viac-menej jasné, na čo možno európske peniaze použiť, nevyjasnené sú ešte niektoré vzťahy medzi rezortmi zodpovednými za implementáciu jedenástich operačných a iných programov a prijímateľmi (žiadateľmi) pomoci z EÚ. Európske peniaze sa stali lákadlom aj pre samosprávu miest, obcí a krajov. Predstavitelia ZMOS na tlačovej besede počas nedávneho zasadania Rady ZMOS v Bratislave informovali, že ústrednou témou májového XVIII. snemu ZMOS bude práve efektívne využívanie eurofondov.
ZMOS tlmočiac názory svojich členov má však stále rad výhrad k súčasnému nastaveniu implementačného procesu. Ide napríklad o využitie európskych prostriedkov v Programe rozvoja vidieka, kde síce EÚ na 100 percent financuje prijaté projekty, ale 19-percentná daň z pridanej hodnoty je zaradená medzi neoprávnené výdavky žiadateľa, čiže mal by ju uhradiť žiadateľ. Toto nastavenie je evidentne výhodné najmä pre podniky, nie pre obce. Najmä samospráve menších obcí by to zamedzilo možnosť využiť prostriedky z tohto programu, pretože by neuniesli kofinancovanie 19-percentnej DPH. Pre nemálo obcí je už aj 5-percentná spoluúčasť na financovaní projektov dosť veľká položka. ZMOS vyvíja aktivity na preklenutie tohto problému a podľa posledných informácií je ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová ústretová k rokovaniam o tom, aby 19 % DPH v Programe rozvoja vidieka, ktorého garantom je jej rezort, kryl v projektoch obcí štát. Problémom, na ktorý poukazuje ZMOS, môže byť aj spôsob prefinancovávania projektov. Obciam, opätovne viac menším ako väčším, nevyhovuje refundácia prostriedkov vynaložených na projekt. ZMOS preto požaduje predfinacovanie, napr. cez zálohové platby, čo verbálne podporujú aj príslušné štruktúry EÚ, doma však treba o tom rokovať. ZMOS tiež namieta rôzne limity na možnosť využitia fondov, napr. súčasnú možnosť žiadať dotáciu na budovanie kanalizácie len pre obec s 2 000 a viac obyvateľmi, na rekonštrukciu školskej budovy len pre školu, ktorá má viac ako 200 žiakov, pre subjekt sociálnych služieb iba v obci nad 5 000 obyvateľov a pod. ZMOS požaduje aj úplné vyjasnenie kritérií na posudzovanie projektov so žiadosťami o dotáciu z eurofondov, aby boli celkom transparentné a bola jasne vyjadrená aj váha, teda význam jednotlivých kritérií atď. ZMOS podporuje aj snahu samosprávy vyšších územných celkov byť nielen prijímateľom, ale aj implementačným orgánom eurofondov. Zatiaľ sa VÚC nepodarilo výraznejšie presadiť svoje predstavy, čo je negatívne, pretože aj príčina nedostatkov vo využívaní štrukturálnych fondov EÚ v období od r. 2004 do 2006 často tkvela v tom, že nie všetky rezorty stačili plniť svoje úlohy. Niektoré hlasy tvrdia, že technicky to ani nemohli zvládnuť. Aj preto samosprávne kraje žiadajú presunúť na seba časť kompetencií štátu. Technické a organizačné dobudovanie implementačných štruktúr na úrovni štátnych a iných orgánov je vážna úloha, ktorá tiež ešte nie je celkom splnená.
Eurofondy a ich využitie na rozvoj sú pre samosprávu obcí, miest i regiónov veľkou výzvou. Mnohé zo subjektov samosprávy sa v uplynulých piatich – šiestich rokoch v eurofondoch oťukali a vedia, na čo si môžu trúfnuť, na čo nesmú zabudnúť, čo nesmú zanedbať. Veľa obcí doháňa to, čo už dávno mohli mať – prípravu plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a platných územných plánov, ktoré sú podmienkou získania peňazí z eurofondov. Všeobecným problémom pri schvaľovaní projektov, nielen pre samosprávu, ale aj pre štát, je majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností vrátane pozemkov. Tie obce a mestá, ktoré majú menej vlastných skúseností z podávania žiadostí o peniaze z eurofondov na projekty, sa musia čím rýchlejšie zorientovať, prípadne využiť pomoc rôznych agentúr, aby neobišli naprázdno. Vzdelávanie a štúdium, účasť na dobrých seminároch, preberanie skúseností od úspešných žiadateľov, to všetko sú dobré cesty k úspechu. Najdôležitejšie je vedieť kvalifikovane odhadnúť svoje šance ešte pred vypracovaním vlastného projektu, aby sa nevynakladali prostriedky na prípravu projektu, ktorý má len malé šance na prijatie a finančnú podporu. Všade, kde to pravidlá umožňujú a obciam to vyhovuje, majú obce postupovať spoločne, ich šance by to malo zvýšiť. Poučiť sa možno aj z rôznych brožúrok, napr. jednu napísal aj bývalý minister, dnes europoslanec Peter Baco, dobrú brožúrku vydalo aj Ministerstvo životného prostredia o úspešných projektoch z rokov 2004 – 2006, kde sú zhrnuté aj najčastejšie nedostatky pri podávaní žiadostí o eurofondy, ako aj stručný návod, ako podať žiadosť o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ. Najbohatším zdrojom informácií je internet a webové stránky príslušných rezortov a ich implementačných agentúr. Ak doteraz nemáte v obci internet, prípadne s ním neviete dobre narábať, je najvyšší čas inštalovať ho a naučiť sa využívať ho. Mimochodom, i na to možno využiť prostriedky EÚ.
Je čas, aj v samospráve, správať sa európsky.
Bohumil M. OLACH