(EurActiv, Slovensko v EP 24.04.2008)
Staré členské štáty pred rozšírením pripravili diskrimináciu poľnohospodárstva v nových členských štátoch, hovorí v rozhovore pre EurActiv slovenský europoslanec Peter Baco.
V skratke:
Staré členské štáty pred rozšírením pripravili diskrimináciu poľnohospodárstva v nových členských štátoch, hovorí v rozhovore pre EurActiv slovenský europoslanec Peter Baco.

Kde sa podľa Vás nachádza rovnovážny stav medzi agrosektorom a ochranou prírody?
Takýto stav reálne neexistuje, lebo ide o dynamický vzťah, o ideu, ktorá sa nedá dosiahnuť, ale treba sa o jej naplnenie nepretržite usilovať. Znamená to, že popri produkcii dostatku kvalitných potravín, dostupných širokej populácii, treba zároveň v čo najväčšej miere zachovať kultúrne, sociálne podmienky obyvateľov vidieka, biodiverzitu, a čo najmenej narúšať prírodu ako celok. Harmonický rozvoj produkčných aj mimoprodukčných funkcií vidieka funguje len tam kde prosperujú poľnohospodári. Skúsenosti z celej EÚ, ale aj zo Slovenska, jednoznačne potvrdzujú, že tam kde krachuje poľnohospodárstvo upadá celý vidiek a devastuje sa aj životné prostredie.
Podľa plánu Komisie by mali byť kvóty na výrobu mileka po roku 2015 zrušené. Malí európski farmári kritizujú ich postupné rušenie pretože vraj budú z neho profitovať len veľkovýrobcovia, agropriemysel a predajcovia, malí poľnohospodári doplatia. Trh sa ako hovoria „vyvinie k malému množstvu stále väčších a intenzívnejších mliekarenských fariem“. Súhlasíte s takýmito obavami?
Je to objektivita vyplývajúca z trhovej podstaty súťaže jednotlivých foriem hospodárenia. Nemyslím si však, že to bude znamenať zánik malých producentov mlieka. Naopak, možno že sa viac budú orientovať na špecifickú produkciu, napríklad na ekologickú produkciu, spracovanie mlieka na špeciality priamo vyrábané na farme a pod. Teda na väčšiu pridanú hodnotu, čo je vlastné pružnejším, menším štruktúram.
Vo vystúpení k zdravotnej prehliadke reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky ste uviedli, že „chceme získať našich partnerov pre myšlienku skončiť vzájomnú nekalú administratívnu konkurenciu medzi starými a novými členskými štátmi“. Čo ste tým konkrétne mysleli?
Myslel som na programovanú, pred rozšírením EÚ pripravenú diskrimináciu poľnohospodárstva v nových členských štátoch. Napríklad, Európsky inštitút pre ekonomické porovnávanie vo Viedni, na pôde Rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave verejne deklaroval zámer, že štáty EÚ-15 považujú prístupový proces za biznis, na ktorom chcú dobre zarobiť. K tomu nám dali nižšie výrobné kvóty, nižšie podpory, tvrdé ekologické podmienky, ktoré nám spôsobia dodatočné finančné problémy. Taktiež východiská pre stanovenie podpôr sa stanovili v referenčnom období, keď poľnohospodárstvo EÚ-15 dosahovalo najväčšiu výkonnosť a zároveň v nových členských štátoch bolo na najhoršej úrovni a pod. Bol aj jasne deklarovaný zámer získať najmenej tretinu trhu potravín v nových štátoch pre umiestnenie prebytkov potravín zo starých štátov. Konečným cieľom bolo takto znehodnotené farmy skúpiť za nízke ceny podnikateľmi zo starých členských štátov. Priestor pre dosiahnutie týchto cieľov sa vytvoril v inštrumentáriu SPP. V tomto duchu aj vtedajšia vláda SR podpísala prístupovú zmluvu, a v tomto duchu aj pokračujú snahy o ďalšie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU.
Ako hodnotíte úspešnosť reformy trhu s cukrom? Slovensko v posledných rokoch stratilo sebestačnosť a musí ho dovážať. Niektorí poľnohospodári tvrdia, že v dôsledku zmien na svetových trhoch, neprinesie ani očakávane zníženie cien tejto komodity.
Myslím si, že je to zlá reforma. Potvrdzuje vyššie spomenutý fakt, že EÚ sa vo svojej SPP nesnaží prednostne o podporu riešení smerujúcich ku svetovým cenám, k celkovo lepšej konkurencieschopnosti, ale sa sústreďuje na riešenia zvýhodňujúce jednu časť EÚ pred inou. Predložil som, v čase prípravy reformy progresívny návrh všetkým zainteresovaným, s pozitívnou odozvou, ale vopred pripravené riešenia sa presadili. Najlepší príklad pomýlenosti, zle nastavenej, reformy cukru je SR. Vyrábali sme pred reformou vyše 200 tis. ton cukru za takmer najnižšie náklady v EÚ, ale v tomto roku to nebude možno ani 50 tis. ton. Teda likviduje sa administratívnymi, netrhovými krokmi konkurencieschopná produkcia a podporami sa stabilizujú výrobcovia produkujúci za vysoké ceny.
Komisa nedávno odmietla pozmeňovacie návrhy EP, rozšíriť zoznam látok, ktoré by mali byť pri výrobe pesticídov zakázané. Myslíte si, že väčšie reštrikcie na ich výrobu by poškodili poľnohospodársku produkciu v EÚ, ako to tvrdí Európska asociácia pre ochranu plodín?
Síce v menšej miere ako táto asociácia, ale aj prepočty EK potvrdzujú významné zníženie produkcie pri presadení niektorých navrhovaných reštrikcií. Vedecké poznatky v tejto oblasti sú veľmi podrobné a jednoznačné. Treba ich nekompronisne akceptovať, o tom sa nedá diskutovať, ale nemali by sme si znižovať konkurencieschopnosť zaťažovaním ekonomiky opatreniami, ktoré neuplatňujú ani dovozcovia potravín do EÚ z ostatného sveta. Pre SR je tu naviac riziko z neselektívneho percentuálneho znižovania používania pesticídov vo všetkých štátoch rovnako. V SR napríklad aplikujeme len 0,9 kg pesticídov na 1 ha pôdy a v štátoch EÚ-15 je to až nad 8 kg. Považujem preto požiadavku na diferencovaný prístup podľa národných akčných plánov pre pesticídy za slovenský záujem osobitného významu.
Jasne ste vystúpili proti navrhovanému znižovaniu priamych platieb poľnohospodárom, čo podporila aj Rada ministrov. Komisia chcela ušetrené prostriedky presmerovať na rozvoj vidieka. Kde by sa teda mali nájsť dodatočné zdroje na jeho rozvoj?
Nevystúpil som proti znižovaniu priamych platieb, ale jednoznačne vystupujem proti byrokratickému zásahu do súťaže medzi formami hospodárstiev. Konkrétne som odmietol krátenie priamych platieb podľa veľkosti hospodárstiev, tiež preto, lebo to osobitne poškodzuje slovenských poľnohospodárov. Som rád že sa tento názor aplikuje v dokumentoch EU. Prostriedky na rozvoj vidieka sú prevažne smerované na podporu konkurencieschopnosti hospodárstiev, na elimináciu ekonomických dopadov hospodárenia v horších prírodných podmienkach, a osobitne na zabezpečenie ekologických požiadaviek. Toto je potrebné posilňovať. Nie je rozhodujúce, či to bude presunom peňazí z priamych platieb, ale rovnomerne, alebo či budú priame platby viazané na proefektívnostné, konkurencieschopnosť zvyšujúce opatrenia.
Sú podľa Vás finančné prostriedky vyčlenené na program Leader ako jediný integrovaný program rozvoja vidieka adekvátne? Nemyslíte si, že by ten pomer, ktorý je naň vyčlenený zo štrukturálnych fonfov mal byť vyšší?
Leader na Slovensku len začína, kým okolité štáty ho uplatňovali skôr. Je to dôsledok agrárnej politiky predošlej vlády. Aj iné štáty začínali, zaučovali sa, s menšími finančnými objemami. Objem prostriedkov je predovšetkým daný limitovanými prostriedkami na celý rozvoj vidieka, ktoré oproti návrhu EK vláda SR zredukovala o tretinu ešte pre rokom 2005. Treba tiež pripomenúť, že tu nejde o financovanie realizácie opatrení, napr. investícií, ale o konštituovanie organizačných podmienok pre stimuláciu ľudského činiteľa, teda kvalifikovanú predprípravu finančne náročných realizácií.
Nie je prekážkou v rozvoji vidieka istým spôsobom aj štruktúra verejnej správy? Na Slovensku máme veľa malých obcí, no Únia skôr podporuje väčšie regióny…
Je to veľký problém. Nerozumieme si s kolegami z EÚ-15 vtedy, keď hovoríme o obciach s počtom okolo 500 obyvateľov, lebo v starých štátoch je obec považovaná za schopnú plniť všetky základné požiadavky občanov vtedy keď má 5000 až 7000 obyvateľov. Prechodne by sme mali preto akceptovať v štrukturálnych podporách účelové združovanie obcí, ako napr. spoločné investície v školstve a infraštruktúre.
© EurActiv 2003-2008. Všetky práva vyhradené.