Od roku 2004, kedy sa SR stala členom EÚ, bol Ing. PETER BACO po jedno volebné obdobie doteraz jediným slovenským poľnohospodárskym odborníkom v Európskom parlamente (EP). Tvrdí, že je dôležité, aby naša krajina znovu mala svojho poľnohospodárskeho zástupcu vo Výbore pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu.
Namieste je však otázka: Prečo? „V tejto inštitúcii treba predsa presadzovať aj slovenské záujmy. Rozpočet pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ predstavuje 4,4 mld. eur, a tak by naša krajina mala mať záujem o to, aby sa európske peniaze v poľnohospodárstve využili na to najdôležitejšie. Pokiaľ ide o presadzovanie našich národných záujmov, tak musím povedať, že niečo sa poslancovi podarí, niečo nie. Ale možnosti sú vždy, a najväčší potenciál je vtedy, keď sa združia sily. Napríklad keď samospráva presadzuje na európskom fóre to isté čo aj vláda či prezident, a samozrejme, aj poslanci cez EP. Keď sú všetci zajedno, a súbežne podľa svojich možností presadzujú to isté, potom sa dá veľa dosiahnuť. Rezervu vidím v lepšej koordinácii poslancov z krajín V-4 pri presadzovaní podobných názorov v pôdohospodárstve.“
Do akej miery ste mohli využiť poznanie slovenského poľnohospodárstva a jeho potrieb? Podarilo sa vám presadiť slovenské požiadavky?
„Takéto skúsenosti sa dali využiť pri každej príležitosti. V agrárnom výbore, v ktorom som bol členom, neboli iba poľnohospodári. Z Nemecka, Francúzska či z Anglicka tam boli aj lekári, učitelia a predstavitelia iných profesií. Každý mal asistenta, ktorý poslancovi podal do ruky papierik, kde bolo napísané, čo má povedať, čo má presadzovať a za čo má hlasovať. Ja som nepotreboval žiaden ťahák, aby som vedel, ako mám reagovať.
Napríklad pri schvaľovaní ústavy EÚ som na základe prebiehajúcej diskusie v pléne EP obišiel 3.8 poslancov, aby podpísali môj pozmeňovací návrh na doplnenie o prioritnú podporu globálnej konkurencieschopnosti vo výrobe potravín Európskeho spoločenstva. Všetci to podpísali a návrh prešiel. Treba si získať dôveru kolegov, a potom sa to dá. Alebo pri cukornej reforme som vedel, čo by v nej malo byť, aby to nezhoršovalo pozíciu našich repárov a cukrovarov. Iná situácia totiž je, ak poslanec hovorí na výbore o tom, čomu rozumie, a iná je vtedy, ak ani nevie, čo má povedať, a všetko má napísané na ťaháku. Individuálne som to kolegom z iných krajín vysvetľoval. Chápavo pokyvkávali hlavami, pýtali sa, a ja som reagoval. Keď človek vie, o čom rozpráva, a ak sa mu to podarí aj správne sformulovať, potom sa v EP dajú presadiť mnohé veci. V prípade cukornej reformy si agrárny výbor osvojil moje námietky. Škoda, že plénum EP si ich neosvojilo, respektíve si osvojilo len čiastkové pripomienky. Cukrový lobing je azda najsilnejší. Produkcia cukru prináša pekné peniaze. Ato aj vtedy, keď sa cukor dováža či vyváža z EÚ, a presadiť sa voči krajinám, kde je cukor doslova zakorenený, sa dá len prostredníctvom podpory stoviek poslancov.
Riešenie vidím v rozhodovaní vlád, kde nie je vyše 700 hlasov ako v EP. Toto však, žiaľ, nieje silná stránka SR.
Predložil som iniciatívny návrh pre EP aj pre Európsku komisiu, ktorý bol zameraný na to, ako prostredníctvom 5 príležitostí reformovať Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ. Je to napríklad návrh na preorientovanie sa z podpory na „ničnerobenie“. Navrhol som takúto podporu nasmerovať na zvýšenie podpôr pre zlepšenie konkurencieschopnosti. To sa aj realizuje. Tým som zvýšil tlak na odstránenie diskriminácie nových členov EÚ. Dal som impulz, aby si EK objednala vypracovanie dlhodobej koncepcie SPP EÚ. Ato sa aj stalo.
V dvoch etapách som pre poberateľov dotácií vydal príručku s názvom Ani euro nazmar. V regionálnych masmédiach som prostredníctvom platenej inzercie informoval verejnosť o práci EP.
To sú niektoré príklady toho, ako sa dá poznanie slovenského poľnohospodárstva využívať na presadzovanie našich požiadaviek.“
Sme svedkami diskusie o ďalšom smerovaní SPP EÚ. Skloňuje sa najmä tzv. stropovanie, teda stanovenie najvyššieho limitu na poskytovanie platieb poľnohospodárom. Keďže stojíme pred voľbami do EP, mohol by vo výbore a v parlamente zohrať rozhodujúcu úlohu aj slovenský poslanec – poľnohospodársky odborník?
„Stropovanie rozbíja jednotu poľnohospodárov v zápase proti kolonizácii. Podpory pre prioritné oblasti treba prideliť z celého balíka podpôr, a nie brať jednému a dať to druhému. Keď diskusia na Slovensku vyvrcholí, a všetci sa dohodnú na tom, čo je pre našu krajinu najvhodnejšie, teda keď budeme vedieť, čo chceme, potom taký poslanec isto zohrá podstatnú úlohu. Treba ale veci presadzovať na všetkých frontoch. Základom je však poslanec – poľnohospodársky odborník, čo platí najmä o menších štátoch. Mám poznatky o tom, že takto sa presadia aj spočiatku ťažko priechodné veci. Veď poslanci EP sú predĺženou rukou krajiny, nezastupujú len seba či príslušné politické zoskupenie.
V tom volebnom období, kedy som bol poslancom E P, nás bolo zo Slovenska trinásť. Raz mesačne sme sa stretávali, a bez ohľadu na to, že každý z nás mal iné ideové pozadie, sme sa dokázali dohodnúť na tom, čo bude každý z nás presadzovať neformálnou cestou, v politických skupinách a cez osobné vzťahy a kontakty. Je dôležité, aby naša krajina mala v EP ľudí odborne zdatných, komunikatívnych a húževnatých. Každý si musí nájsť partnerov, ktorých by mal presvedčiť o opodstatnenosti záujmov Slovenska. Pár poslancov za Slovensko je iba pár kvapiek v mori. O to je dôležitejšie, aby to boli kvalitní profesionáli. A to máme teraz v rukách my, voliči.“
Aj v ďalšom článku k voľbám do EP, p. Matej Hudec z Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Francúzskej republiky, poukazuje na pozitívne skúsenosti s mojou prácou europoslanca.
Citujem: „Pri ohliadnutí sa do minulosti, nedá mi nespomenúť meno europoslanca Petra Baca, ktorý vďáka svojim vizionárskym danostiam, nadhľadu a skúsenostiam z „ministrovania“ nastavil latku v tomto úrade veľmi vysoko. Ktokoľvek, kto príde po ňom, bude s ním, chtiac či nechtiac, porovnávaný. A to bude len dobre! Verím tomu, že nám všetkým tak bude chcieť dokázať svoje kvality, presvedčiť nás o tom, že na to má a bude chcieť zanechať ešte významnejšiu stopu, ako tento náš doposiaľ jediný zástupca vo Výbore pre poľnohospodárstvo EP.“