Odpovede na otázky pre Hospodárske noviny na tému: „Samostatnosť sprevádzali radosť aj objavy“
1. Čo ste robili posledný deň spoločného štátu?
Myslím, že bol štvrtok, pracovný deň. Kolega si spomína, že sme „doťahovali“ bežnú korešpondenciu a rokovali sme s niekoľkými skupinami zainteresovaných odborníkov o urgentných problémoch. Bola to pre poľnohospodárov neprajná doba, lebo prosperujúce poľnohospodárstvo bolo, pre pravicu, nežiaduci symbol socializmu. V slovenskom poľnohospodárstve bola podstatne horšia situácia, lebo zníženie dotácií bolo jednorazovo takmer dvojnásobné oproti agrárnym škrtom v ČR. To, popri federálnom zákone o transformácii družstiev, skoncipovaného pre české podmienky, oslabovalo konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva v rámci ČSFR. Trh zlyhal. Poľnohospodári nemali peniaze ani na založenie úrody. Družstevníci, prinášali do družstva vlastné peniaze, aby bolo na kúpu nafty, pre založenie budúcoročnej úrody. Vláda preto schválila, mimoriadnu pôžičku 3 mld. Kčs pre výkup predošlej úrody ktorú nemal kto kúpiť. Bolo okolo toho dosť formálnych povinností. Doznievali napríklad aj súvislosti s prehradením Dunaja v Gabčíkove, čo bolo tiež v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva.
S istotou si spomínam na slávnostnú večeru Vlády SR na hoteli Bôrik, odkiaľ sme prešli na Námestie SNP. Tam premiér Vlády SR Vladimír Mečiar, o polnoci, slávnostne oznámil začiatok existencie SR, ako samostatného štátu a poblahoželal občanom Slovenska k nadobudnutej štátnosti. Nasledovali spontánne gratulácie a oslavy. Prítomní občania sa radovali a mal som dojem, že sú odhodlaní pustiť sa do práce v prospech ich nového štátu. Aktívne som sa zúčastnil na tomto radostnom akte aj ja.
2.Čo ste najviac ovplyvnili pri osamostatnení Slovenska?
Ako poslanec Federálneho zhromaždenia, som hlasoval za Zákon o zániku československej federácie. Hlasoval som za všetky ďalšie súvisiace zákony, vrátane zákona ktorý zakazoval nástupníckým štátom SR a ČR používať štátne symboly federácie.
V pozícii ministra pôdohospodárstva SR som zabezpečil, konsenzom všetkých politických strán, spracovanie a prijatie rozvojovej Koncepcie pôdohospodárskej politiky samostatnej SR. Jej realizáciou sa, do roku 1990 prosperujúce a potom krachujúce, pôdohospodárstvo SR dostalo na cestu revitalizácie a rozvoja. Napravili sme viaceré legislatívne a organizačné kroky federálnej agrárnej politiky ktoré znevýhodňovali slovenských agropodnikateľov.
Ako člen Vlády SR som pomáhal najmä pri stabilizovaní slovenskej meny. Bol som medzi členmi vlády ktorí odmietli návrhy MMF na prudkú devalváciu Sk, ako aj na uplatnenie plávajúceho kurzu /podobne ako v Bulharsku/. Naopak, účinne som napomáhal stabilizácii ohrozenej slovenskej meny tým, že som ako prezident spoločnosti Japonsko-Slovenského priateľstva sprostredkoval pôžičku niekoľko sto miliónov US dolárov pre SR od Japonskej spoločnosti. Taktiež som urýchľoval privatizáciu tabakového priemyslu SR pre riešenie kritických devizových vzťahov SR.
Podporoval som, ako člen vládneho tímu, všetky potrebné kroky Vlády SR pri rozhodovaní o spôsobe a forme zániku federácie a o vzniku SR, ako samostatného štátu.
3.Aké ste mali pocity z delenia republiky?
Mal som a mám pocit, že zánik federácie bol optimálne riešenie, v rámci reálnych možností aké boli vtedy k dispozícii. Dobré susedské vzťahy Slováci zaplatili stratami pri rozdelení federácie. Pred desiatimi rokmi som ,vo svojom vystúpení v NR SR, vyčíslil kvalifikovaný odhad tejto straty vo výške jednoročného rozpočtu SR. Spoločná vlajka, čs plavba, čs. aerolínie, MMF a kvoty devíz, Ingolstadt, transakcie v zahraničnom obchode, Komerčná banka, Federálne hmotné rezervy, Federálny fond štátneho majetku a slovenský zlatý poklad, to sú niektoré významné oblasti kde sme ustupovali. Z dôvodov podcenenia prípravy osamostatnenia SR Čarnogurského vládou a pre ústupky Dzurindovej vlády, údajne v prospech dobrých susedských vzťahov a kredibility v očiach investorov. Zánik ČSFR a následné kroky sú uzatvorená záležitosť. Nejde o rekrimináciu, ide o to že Slováci nerozbili federáciu a pokojný rozchod nebol automatický, ale Slováci ho zaplatili.
Česi sa pripravovali na rozdelenie federácie od roku 1990 a aj boli na rozdelenie pripravení . Je prirodzené, že prichádzali s iniciatívou a riešeniami, ktoré mali premyslené tak, aby neboli pre nich nevýhodné. Dokonca sa aj darilo niektorým českým predstaviteľom presviedčať svet o tom, že Slováci rozbíjajú spoločný štát. Je to možno cítiť aj v aktuálnych seriáloch ČT o zániku federácie.
Slováci, akoby neboli schopní uveriť tomu, že Česi by mohli zameniť tretinu Česka, za ktorú považovali Slovensko, za bohémsku lekciu Slovákom preto, že chceli funkčnú autentickú federáciu, v zmysle pôvodných dokumentov z Pitsburgu a Clevelandu. Reálnu indolenciu, až neochotu Čechov rozumieť Slovákom fakticky, aj metaforicky vidíme na súčasnom vzťahu k jazyku toho druhého. Kým na Slovensku sa bežne používa čeština asi v tretine literatúry a v tlačených médiách, naopak v Čechách to nie je ani desatina percenta. Nikto to samozrejme nikomu nevyčíta, ale dosť to hovorí o tom, kto bol ako ochotný porozumieť tomu druhému aj v čase zániku federácie.
Považujem za vhodné poznamenať, pri tejto osobnej otázke, že pocity ktoré tu prezentujem pri zániku federácie mám aj dnes, po sprístupnení podrobnejších informácií o okolnostiach delenia spoločného štátu.
4. Na čo ste sa najviac tešili /v súvislosti so samostatnosťou/?
Asi najväčšiu bezprostrednú radosť v súvislosti so samostatnosťou som mal z toho, že gradujúce nedobré emócie, z riešenia názorových rozdielov, naraz opadli. Akoby sme si uvedomili, že sme urobili niečo nemenné a je to teraz len na nás, ako to pozitívne uplatníme s vedomím, že faktickú zvrchovanosť Slovensko dosiahne až keď ho budú uznávať aj ostatní. Boli sme si istí že to bude chcieť poriadnu robotu.
Tešil som sa že som Slovák nielen na Slovensku, ale všade vo svete kde som bol ako občan Československa dovtedy Čechom. Nie že by som označenie za Čecha považoval za ponižujúce. Vo všeobecných ľudských hodnotách nemáme asi rozdiely, ale mentálne, kultúrne, tradíciami sme iní ako Česi na západ od Moravy, najmä od Slovácka. Nikdy ma neponižovalo to že Čechy boli vyspelejšie, veď Čechy boli najpriemyselnejšia časť Rakúskej, vyspelejšej časti monarchie a Slovensko bolo zaostalejšou časťou Uhorska.
Tešilo ma, že my Slováci sa nebudeme môcť už vyhovárať na Prahu a prekladať texty českých úradníkov do slovenčiny, čoby slovenské vládne dokumenty. Vedel som že to nebude ľahké, ale tešilo ma že sa budeme musieť dohodnúť sami medzi sebou na postupoch a riešeniach otázok štátu a spoločnosti a tak sa budeme emancipovať na zvrchovaný národ.
Teším sa, že sa nenaplnili predpovede o nevyhnutnosti krachu slovenskej ekonomiky a obrovského prepadu Slovenskej koruny oproti mene ČR. Dokonca v určitom období bola slovenská koruna silnejšia ako česká koruna, hoci pôvodne bola o 17 % slabšia, čo potvrdilo našu schopnosť si vládnuť, najmä v kontraste väčšiny katastrofických predpovedí pre SR.
5. Čoho ste sa najviac obávali?
Samozrejme že som mal aj ja obavy z reálnosti špekulácií niektorých Českých politikov, ale aj nemálo malodušných Slovenských neprajníkov osamostatnenia, že založenie samostatného štátu nezvládneme organizačne, hospodársky a predovšetkým finančne. Počúval som a vyhodnocoval som si aj predpovede, ako prídeme kolenačky prosiť do Prahy aby nás zobrali naspäť. Bral som všetky varovania vážne, ale nie histericky.
Podporoval som a priamo som sa zapájal do konkrétnych krokov na odvrátenie najhoršieho. Nemôžem povedať že to bol strach čo nás vtedy viedlo k vypätiu maximálneho pracovného úsilia na zvládnutie ťažkej, nepripravenej úlohy. Podarilo sa to dobre. Máme dobré susedské spolunažívanie v rámci EÚ. Hoci aj v procese prehlbovania integrácie EÚ sa ukazuje, že máme rozdielne názory na spolunažívanie národov, vzájomne sa rešpektujeme a obojstranne sa usilujeme zlepšovať spoluprácu.
Ukazuje sa že väčšia ochota počúvať sa a lepšia snaha pochopiť sa navzájom dáva v súčasnosti obom štátom väčšiu šancu presadzovať sa v tom, v čom sa vieme zhodnúť..
Zverejnené v upravenej podobe pod názvom: SAMOSTATNOSŤ SPREVÁDZALI RADOSŤ AJ OBAVY, Lukáš Havlík, Hospodárske noviny, 31.12.2012