Revitalizácia poľnohospodárstva Slovenska
Slovenská republika stojí pred náročnou úlohou revitalizovať národné hospodárstvo a ľudské zdroje ako mladý štát, učiaci sa spravovať si spoločnosť. Dôsledky globálnej krízy, umocnenej pandémiou COVID – 19 a tiež dôsledky vládnej krízy SR nie je jednoduché dnes domyslieť, ak vôbec. Konferencia 10. júla 2021, organizovaná SES-NEZES /Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska/, je príklad potrebnej angažovanosti osobností pri revitalizácia národného hospodárstva a ľudských zdrojov. To je aj názov konferencie, ktorý poskytol potrebný priestor účastníkom obsiahnuť široký rozsah problematiky. Konferencia sústreďuje pozornosť na tvorivý prístup pri hľadaní východísk zo súčasnej celospoločenskej deštrukcie. Pôdohospodárstvu /poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo/, ako upadajúcemu strategickému odvetviu, venuje konferencia osobitnú pozornosť. Organizátori oslovili pána akademika Hrašku a pani prof. Kadlečíkovú o úvodné vystúpenia. Rád využívam požiadavku koordinátorov konferencie, aby som sa tiež vyjadril k agrárnej téme konferencie.
Deštrukcia
Miera sebestačnosti SR v potravinách mierneho pásma v roku 1989 bola 104%. V prvých troch rokoch kapitalizmu došlo k zníženiu rozpočtu pôdohospodárstva o dve tretiny a odštartovala sa veľká deštrukcia. Pri vzniku Slovenskej republiky sa šesť rokov stav revitalizoval. Nastupujúca liberálna vláda opäť zásadne zredukovala podporné inštrumentárium, ciele a nástroje agrárnej politiky. Deštrukciu spôsobili aj diskriminačné opatrenia po našom vstupe do EU v roku 2004 a reštrikcia podpôr zo ŠR /Štátny rozpočet/.
Podľa hodnotenia EK /Európska komisia/ má v súčasnosti slovenské poľnohospodárstvo najnižšiu ekonomickú výkonnosť na hektár pôdy, v porovnaní so všetkými členskými štátmi EU. Slovenská verejnosť vníma deštrukčný stav v pôdohospodárstve predovšetkým cez nadpriemerne vysoký podiel výdavkov za potraviny na celkových nákladoch domácností, cez najnižšiu ponuku slovenských potravín v obchodoch v súčasnosti a cez stratu potravinovej sebestačnosti. V podmienkach pandémie COVID-19 sa ukázalo priame ohrozenie potravinovej bezpečnosti štátu. Nepriaznivý spoločenský status chlebového odvetvia ovplyvnili aj kriminálne kauzy s dotáciami, s pôdou a personálne škandály, ale aj spôsob, akým sa komunikovali názorové rozdiely na štruktúru fariem, na spôsob hospodárenia v lesoch a na ekológiu.
Zo skúseností vieme, že najefektívnejší spôsob ako zastaviť úpadok a dostať vývoj na trajektóriu rozvoja, je odstraňovanie bariér napredovania a náprava chybných rozhodnutí. Porovnanie s ČR /Česká republika/ zrozumiteľne poukazuje na podstatu zlého ekonomického výkonu nášho poľnohospodárstva. V poľnohospodárstve ČR pracuje na 1 ha dvojnásobný objem kapitálu a dosahuje sa dvojnásobný výkon oproti SR. V ČR sa nepretržite uplatňuje rozvojová pôdohospodárska politika. Vo všetkých štátoch EU sa realizujú rôzne podporné opatrenia zvyšujúce konkurencieschopnosť ich agropodnikateľov, kým v SR sa podnikateľské prostredie zhoršovalo. To sú hlavné príčiny deštrukcie a len ich nekompromisná náprava podmieňuje revitalizáciu.
Treba nahlas povedať, že nemáme potravinovú sebestačnosť preto lebo ju oficiálne po roku 1998 odmietla vtedajšia vláda SR. Významne obmedzila podporné nástroje podnikania. Vláda zrušila organizačné stimuly ako Podporný fond a Pôdny fond, ktoré boli platformou pre špecifickú podporu finančnými nástrojmi. Tým sa zlepšila konkurencieschopnosť našich zahraničných konkurentov. V SR dominovalo heslo „vo svete je dosť lacných potravín, dovezieme si ich, ak ich nevyrobíme doma“. Cesta, ktorou sme sa dostali k najnižšiemu ekonomickému výkonu na hektár bola jednoznačne trvalá podkapitalizácia. Slovenskí podnikatelia, aby prežili v takýchto nekonkurenčných podmienkach, sa museli orientovať na kapitálovo menej náročné komodity, s rýchlejšou obrátkou kapitálu. Samozrejme, že s nižšou pridanou hodnotou. Mediálne škandalizované pestovanie repky je toho príkladom.
Slovenský agrárny biznis nebol potom schopný konkurovať ani v komoditách, ktoré sme vyrábali o štvrtinu lacnejšie, oproti producentom v štátoch EU-15 /členské štáty EU pred rokom 2004/. Túto našu najväčšiu konkurenčnú prednosť zlikvidovali diskriminačné opatrenia EU v podobe naordinovaných takzvaných práškov na spanie v prístupovom procese SR za člena EU v roku 2004. Boli to násobkami nižšie dotácie na pôdu pre našich farmárov oproti farmárom EU-15. Boli to tiež povinné investície našich producentov potravín do drahých technológií, ktoré nemuseli používať potravinári v starých členských štátoch. Stanovenie nízkych produkčných kvót pre našich výrobcov bolo opatrenie, ktoré nás tiež významne diskriminovalo.
SR, ako zvrchovaný štát, vstúpila do EU za diskriminujúcich podmienok. Zaviazali sme sa uplatňovať v pôdohospodárstve SPP /Spoločnú poľnohospodársku politiku/, žiaľ aplikovanú rozdielne v starých členských a novo pristupujúcich štátoch. Pri cyklických reformách SPP, ktoré navrhli a presadili silné členské štáty EU, získali ďalšie konkurenčné výhody. Podarilo sa im to pri reformách cukru, mlieka, vína a podobne. Schválením zastropovania priamych platieb na pôdu, presadzujú posilnenie svojej konkurencieschopnosti proti našim efektívnym koncentrovaným poľnohospodárskym podnikom. Teraz sa snažia získať výhodu používaním násobkami vyšších dávok agrochemikálií a umelých hnojív.
Štáty EU-15 nás postupne kolonizujú. My vyrábame suroviny, ako sú olejniny, zrniny alebo živé zvieratá, ktoré sa finalizujú v starých členských štátoch EU, kde zostávajú aj efekty z pridanej hodnoty. To sa všetko dialo a deje sa, s podporou niektorých vlád /liberálnych/ SR. Súčasne prebieha rovnako významná národná diskriminácia pri podporách z rozpočtu SR. Štátna pomoc poľnohospodárstvu na Slovensku bola vo výške do 4 Eur/ha, v ostatných štátoch Vyšehradskej štvorky bola desať násobne vyššia a dokonca v Rakúsku takmer tridsať násobne vyššia. Diskriminácia v rámci SPP sa mala skončiť v roku 2013.
Trvalo udržateľný rozvoj
Trvalá udržateľnosť znamená rovnováhu medzi sociálnymi záujmami, ekonomikou a ekológiou. Zo sociálneho hľadiska sa stále naliehavejšie žiada riešiť narastajúci celosvetový problém príjmovej nerovnosti skupín obyvateľov. Prudký globálny hospodársky rast a rast spotreby v posledných desaťročiach spôsobil prekročenie miery environmentálnej udržateľnosti. EU je zaviazaná medzinárodnými zmluvami vykonať dostatočné opatrenia pre ekologizáciu. SPP posilňuje ekológiu v zmysle Zelenej dohody. Harmonizovanie protichodných sociálnych záujmov a záujmov ekonomiky a ekológie nie je vôbec jednoduché. Ukazujú to aj rozdielne prístupy lídrov globálneho trhu s potravinami USA a EU. Deklarujú rovnaké ciele, nasýtiť rastúcu populáciu, zabezpečiť dostatok potravín, ochrániť prírodné zdroje. Líšia sa v spôsoboch ich dosiahnutia.
V USA vychádzajú z toho, že bez využívania biotechnológií nemôžeme dosiahnuť ciele Zelenej dohody. Poukazujú na to, že opozícia proti biotechnológiám prerastá do ideologickej opozície. Program inovácie v poľnohospodárstve USA má za cieľ zvýšiť produkciu o 40 %, pri súčasnom znížení environmentálnej stopy na polovicu do roku 2050. Aj SR potrebuje významne zvýšiť výkon, popri znížení environmentálnej stopy. Program inovácií, ktorý realizuje USA, si zasluhuje našu pozornosť nielen ako zdroj myšlienok, ale ako konkrétne námety na spoluprácu. SR má vo veľkosti fariem, v aplikovaných technológiách, v systéme organizácie poľnohospodárstva a riadenia, podobné podmienky aké sú v USA.
Na viaceré závažné problémy ekologizácie prebieha ešte diskusia, ale už sa robia definitívne závery. Napríklad jednostranné preferovanie až glorifikácia malých hospodárstiev v západnom svete. Najväčší problém malých fariem je neochota novej, mladej generácie prevziať zodpovednosť za hospodárenie v tomto modeli. Treba vziať do úvahy tiež fakt, že vidiek sa stáva oblasťou, kde si mešťania chcú užívať prírodu a vadia im vidiecke poľnohospodárske činnosti. Ťažko sa nájde na dedine obyvateľ, ktorý bude súhlasiť s tým, aby jeho sused choval 50 svíň v susednom dvore. Otvorených a sporných otázok o súčasnej a budúcej podobe vidieka stále pribúda…
Ekologizácia EU
Program EU preferuje dostatok potravín s dôrazom na zachovanie schopnosti produkovať potraviny aj v budúcnosti. EU obhajuje princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k biotechnológiám. Kampaňovitý prístup k problematike ekologizácie v EU je predmetom často oprávnenej kritiky. Môže spôsobiť zníženie produkcie až o 20 %, pri súčasnom znížení efektívnosti o 10 %. Potreba silných štátov EU zbaviť sa nadprodukcie sa týmto vyrieši. To je jeden z dôvodov, prečo terajší prístup podporujú. EU však týmto ohrozuje záväzky OSN zvýšiť celosvetovú produkciu potravín do roku 2050 o polovicu. Zvýšený tlak na rast produkcie potravín v iných častiach sveta, vyvolá zhoršenie skleníkovej stopy znížením výmery lesov pre pestovanie poľných plodín.
Významná časť autorít v tejto problematike má konkrétne argumenty spochybňujúce prístup EK v ekologizácii pôdohospodárstva EU. Pri ekologickom hospodárení je spotreba energie na jeden hektár síce menšia, ale pokles úrody je väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe oproti konvenčnému poľnohospodárstvu 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva. Disponibilné fakty tiež vyvracajú názory o pôdohospodárstve, ako o rozhodujúcom znečisťovateľovi ovzdušia. Predsa rastliny viažu uhlík v procese fotosyntézy do organickej hmoty, teda čistia ovzdušie.
Intenzívne rozširovaná, akože pravda, že prežúvavce produkujú CO2, je prekrúcanie faktu, lebo prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2 z krmiva, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu tieto rastliny z atmosféry. Inak by sa CO2 vrátil tiež späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty rastlín. Nedostatočne transparentné sú informácie o tom, že na skleníkovom efekte má najväčší podiel vodná para. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv. Zavádzajúce a nekompletné informácie, chýbajúce dopadové štúdie porovnávajúce ekologické a konvenčné hospodárstvo, vyvolávajú neistoty a nestabilitu cieľov a nástrojov súčasného riešenia ekologizácie.
Na predpokladané zmeny v stratégiách, cieľoch a nástrojoch súčasnej ekologizácie je treba pripravovať alternatívu. Máme aj nedobré skúsenosti s kampaňami SPP. V EP tiež silnie opozičný hlas európskych farmárov voči vyhranenej pozícii EK, pri uplatňovaní Stratégie F2F /Z farmy na vidličku/.
Nová SPP na Slovensku
Neselektívny tlak na reštrikcie komerčného poľnohospodárstva v EU, paradoxne, poškodzuje viac štáty produkujúce už dnes nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR. / Nižšie stavy zvierat, nižšie používanie antibiotík, nižšie používanie agrochemikálií a umelých hnojív, uplatnenie prvkov s vysokou biodiverzitou/. Súvisí to bezprostredne s najnižším ekonomickým výkonom na hektár pôdy v SR. Zvýšiť ekonomickú výkonnosť poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenska na úroveň priemeru štátov EU znamená zdvojnásobiť pracujúci kapitál v týchto odvetviach. To je veľmi náročná úloha pri uprednostňovaní podpory ekológie v súčasných stratégiách EU. Úspešné zvýšenie ekonomického výkonu súčasne s ekologickými opatreniami vyžaduje funkčnú súčinnosť EK a Vlády SR.
SR zodpovedne spolupracuje s EK pri príprave novej Stratégie SPP. MPRV /Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka/ v spolupráci so SAPV /Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied/ a s podnikateľskými samosprávami aktuálne pripravilo Koncepciu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Rieši sa v nej usporiadanie štruktúr odvetvia, efektívnejší prenos vedecko-technických poznatkov, usmerňovanie zdrojov EU a SR na konkrétne vertikálne projekty, modernizácia informatiky a digitalizácie, efektívny prístup k ochrane prírodného prostredia. Tieto opatrenia majú motivovať všetkých účastníkov rezortu k rozvoju. Ponúkajú sa aj skúsenosti indikatívneho plánovacieho systému, ako dlhodobé dodávateľsko-odberateľské zmluvy.
VVZ /Vedecko výskumná základňa/ rezortu zohráva významnú úlohu pri formovaní cieľov a prognózovaní ciest, spôsobov a nástrojov na dosiahnutie stanovených cieľov. SAPV po vzniku samostatnej SR v Prognóze a vízii rozvoja pôdohospodárstva SR do roku 2050 identifikovala produkčný potenciál Slovenska poskytnúť potraviny pre 10 mil. ľudí. Dokonca aj pri minimálnej alternatíve má Slovensko prírodný potenciál poskytnúť výživu pre 6,5 mil. obyvateľov.
V súčasnosti spracovávanej Koncepcii dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva Slovenska je potrebné optimalizovať štruktúru poľnohospodárskej produkcie pre trvalo udržateľné využívanie produkčného potenciálu Slovenska. Motivačné mechanizmy a podporné nástroje Stratégie SPP pre Slovensko majú prvovýrobcom a spracovateľom poskytnúť vyvážené postavenie na trhu, bez diskriminačných prvkov. Všetky stupne dlhodobých plánovacích aktov budú indikovať príležitosti na kapitálové posilňovanie odvetvia, zvyšujúce ekonomický výkon.
Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať Potravinovú suverenitu Slovenska, ako základný dokument trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Princípy koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR, potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny. Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát ktorý nemá pre konkrétny štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.
Neodkladné posilnenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU, je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne. Agrárna diplomacia má práve v tomto období sprostredkovávať informácie a priamu spoluprácu v obchodných, rozvojových, a problémových oblastiach /napríklad Francúzsko v pôde, Fínsko v lesoch, USA vo výkonnosti a diverzifikácii veľkých fariem a v iných oblastiach/.
Agropolitika a štát
OSN /Organizácia spojených národov/nás ubezpečuje, že ľudstvo dokáže vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy, zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“
Na Slovensku naši predkovia prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu za poddajnosť, až kapituláciu. Vyhovuje im, že SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám. Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.
V SPP sme na jednotnom trhu, spolupracujeme, ale súčasne sme navzájom konkurenti v biznise a tam sa naivita nevypláca. V skutočnosti SPP ani nikdy nebola spoločná lebo bola rozdielne nastavená pre rôzne štáty. Len zástupcovia slabého štátu obhajujú svojich konkurentov ako kolegov, ktorí nám akože pomáhajú zvíťaziť v konkurenčnom zápase. Potravinovú bezpečnosť nemôže mať slabý štát ktorého vláda vyhlasuje že potravinová suverenita a potravinová sebestačnosť sú archaizmy ktoré nebude akceptovať. Nemôže efektívne fungovať pôdohospodárstvo v štáte, kde parlament uloží vláde päť krát splniť tie isté úlohy, potrebné pre riadny chod rezortu a vláda ani jednu z týchto úloh neplní, dokonca ich odmieta plniť. To je realita slabého štátu – SR.
Východisko z globálnej krízy, spôsobenej dominantne orientáciou na rast produkcie a spotreby, je podľa osobností akou je J. Štiglitz, v princípoch osvietenstva – rozum, veda, humanizmus a pokrok. Treba sa hlbšie pozrieť do sústavy hodnôt tvoriacich našu slovenskú kultúru v minulosti. Príkladov uplatňovania zdravého rozumu a humanizmu tam nachádzame k dispozícii dostatok pre silnú štátnu politiku Slovenska v súčasnosti, aj v budúcnosti. Aj na pokroku a vede sa naši predkovia podieľali úmerne k veľkosti iných štátov. Revitalizácia pôdohospodárstva smerom k trvalo udržateľnému rozvoju je reálna v prostredí, ktoré dokáže vytvoriť silný štát.
O všetkom rozhodujú ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred našim letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfucius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne, s možnosťou aj odvolať politika svojimi voličmi. Existujú aj iné modely pripravujúce občanov na kvalifikované uplatňovanie demokracie, napríklad širšie využívajúce inštitút referenda. Štát ktorý nepripravuje občanov do volieb tak aby sa rozhodovali kvalifikovane je slabý štát. Do čela spoločnosti by sa tak dostalo viac významných osobností, autorít verejného života a uznávaných politických vodcov, ako máme v politike dnes a občania by mali motív a významný dôvod angažovať sa.
Angažovaný občan je najkrajšia kvetinka na poli demokracie. To je cesta.
Ing. Peter Baco, PhD.,
čestný člen SAPV – odbor ekonomiky a manažmentu, člen Asociácie bývalých poslancov Európskeho parlamentu, Akcionár Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, člen Slovenskej futurologickej spoločnosti a iných organizácií.