U1
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, FEM – 25. marca 2019
Prezentácia osobných skúseností postojov a názorov na poľnohospodárstvo
Ing.Peter Baco, PhD – bývalý manažér, exminister, exposlanec
A. Vývoj poľnohospodárstva SR od roku 1989 po súčasnosť – ekonomický vývoj
B. Osobný názor na súčasnú politickú situáciu /Protesty poľnohospodárov /.
C. Predikcia vývoja poľnohospodárstva rok 2030 – 2050 / svet /
D. Vývoj kariéry od VŠ, cez ministra po europoslanca
Dámy a páni
Pre špecializáciu Poradenstvo v poľnohospodárstve našej Alma mater som prezentoval svoje skúsenosti 6.decembra minulého roku. Zdá sa, že sme si s poslucháčmi sadli, najmä v téme ako sa dá dosiahnuť úspešná kariéra.
Verím, že dnes to bude ešte lepšie. Vaše štúdijné zameranie je mi totiž bližšie. Manažment, resp. plánovanie a riadenie je odbor, ktorý ma na VŠ najviac zaujal a zostal mojim koníčkom.
Vo všetkých pozíciách, ktoré som zastával ma sprevádzala nasledovná myšlienka vyslovená na začiatku prednášky Teória riadenia prof. V. Hrmom: “ Všetky prírodné katastrofy, vojny, epidémie a choroby nenapáchali spolu ľudstvu väčšie škody, ako zlé riadenie“.
Celý život sa preto snažím učiť ako dobre riadiť, ako plánovať a spravovať procesy . Táto moja dnešná prezentácia má za cieľ poskytnúť Vám praktické, užitočné skúsenosti, ktoré som v riadení počas mojej pracovnej kariéry získal.
U2
Riadenie – V. Hrmo „ všetky prírodné katastrofy, vojny, epidémie, nákazy a choroby nenapáchali spolu ľudstvu väčšie škody ako zlé riadenie“.
Politika – efektívne riadenie je podstatou úspešnej politiky, ako spôsobu presadzovania záujmov.
Futurológia – má predvídať dlhodobo budúcnosť. Prečo by to tak malo byť.
Inteligencia – Ochota a schopnosť politiky akceptovať predpovede a zásady /tiež protismerné/ riadenia a politiky, sú podstatou inteligentného systému.
Pojem politika používam v zmysle presadzovania záujmov. Teda politika = efektívny spôsob presadzovania záujmov.
Zaujíma ma Futurológia hoci to bude inak, ako to naplánovali futurológovia. Futurológia je však najmä o tom, aby sme dopredu identifikovali a riešili riziká, cesty, spôsoby a prostriedky, ako sa k cieľom dostať. Futurológovia, tvrdia, že ľudstvo je schopné vyriešiť aj tie najzložitejšie problémy, ak budeme robiť správnu politiku.
Celý život sa snažím poučiť ako a čo nemám robiť a čo mám robiť z futurológie na rôznych úrovniach. Priatelil som sa s múdrymi a úspešnými, väčšinou staršími odborníkmi.
Inteligenciu tu chápem ako ochotu a schopnosť aktérov riadenia, politiky a futurológie vzájomne sa akceptovať a synergicky multiplikovať efekty činností.
Máme pred sebou štyri náročné, komplikované témy, ktoré by mohli byť každá samostatnou prednáškou, dokonca samostatným seminárom.
Prosím, aby ste moju prezentáciu doplnili o otázky, prípadne postrehy a to aj v priebehu môjho vystúpenia. Zdvihnite ruku a ja Vám dám slovo.
C. Predikcia vývoja poľnohospodárstva rok 2030-2050 /svet/
C. VÝZVY
1. vyprodukovať: viac jedla a vlákniny,
2. nakŕmiť rastúcu populáciu,
3. stále menej ľudí pracujúcich v odvetvi,
4. vyprodukovať viac zdrojov pre potenciálne obrovský trh v bio energiách,
5. prispievať ku všeobecnému rozvoju poľnohospodársky zameraných krajín,
6. adoptovať viac udržateľné a efektívne metódy produkcie
7. prispôsobiť sa klimatickým zmenám.
TRENDY
1. Spotreba
2. HDP
3. HPP
4. Prírodné zdroje – pôda, voda
5. Podvýživa
6. Diéta
7. Riziká
Dopyt po jedle a jeho produkcia
C1 Predpokladaný nárast svetovej populácie do roku 2050
Zdroj: https://population.un.org/wpp/Graphs/DemographicProfiles/
Očakávaný rast svetovej populácie je 2.3 miliardy ľudí, medzi rokmi 2009 až 2050. Toto je o tretinu nižší trend rastu, oproti rastu zaznamenanom v posledných štyridsiatich rokoch, počas ktorých svetová populácia narástla o 3.3 miliardy ľudí, alebo inak vyjadrené o 90%. Takmer všetok tento rast je predpokladaný v rozvojových krajinách, najväčší nárast bude v Afrike
Predpokladá sa, že urbanizácia bude pokračovať v zrýchľujúcom tempe najmä v mestách, v ktorých bude žiť až 70 percent svetového obyvateľstva v roku 2050 /nárast zo 49% v súčasnosti/.
Súčasne sa príjmy na obyvateľa v roku 2050 očakávajú v násobkoch dnešných úrovní. Hospodárstvo rozvojových krajín bude rásť rýchlejšie ako v rozvinutých krajinách. Relatívna nerovnosť v príjmoch obyvateľstva by sa výrazne znížila. Absolútne rozdiely by sa mohli dokonca ešte prehĺbiť.
C2 Predpokladaný nárast Hrubého Domáceho Produktu na Obyvateľa, Regióny
Predpokladaný celosvetový hospodársky rast o asi 2,9 percenta ročne by mal prispieť k výraznému zníženiu, absolútnej „ekonomickej“ chudoby v rozvojových krajinách /osoby, ktoré žijú z menej ako 1,25 USD / deň. Avšak ešte aj v roku 2050 bude svet stále ďaleko od riešenia problému ekonomickej deprivácie a podvýživy významných častí obyvateľstva; 1,25 dolárov / deň, ako kritérium hodnotenia absolútnej ekonomickej chudoby je jednoducho príliš nízke.
Tieto trendy znamenajú, že dopyt na trhu pre potraviny bude rásť i naďalej. Nárast svetového dopytu po mäse bude predstavovať 58%. Je predpokladaný vyšší dopyt po obilninách, či už ako potraviny alebo krmiva a dosiahne približne 3 miliardy ton ročne, nárast o 45%. Nástup biopalív má potenciál zmeniť niektoré z týchto trendov. Dopyt po potravinách ako napr. mliečne výrobky, či rastlinné oleje/ bude stúpať oveľa rýchlejšie, ako v prípade obilnín.
C3 Nárasty v poľnohospodárskej produkcii potrebné na pokrytie predpokladaného dopytu medzi rokmi 2005/07 – 2050 v %
Projekcie ukazujú, že nakŕmenie svetovej populácie vo výške 9,1 miliardy obyvateľov v roku 2050 by vyžadovalo zvýšenie celkovej produkcie jedla o asi 70%. Produkcia v rozvojových krajinách bude musieť byť aspoň 2 x vyššia ako v súčasnosti. Znamená to výrazné zvýšenie produkcie kľúčových komodít.
Medzinárodný obchod
Obchod s poľnohospodárskymi komoditami taktiež očakáva výrazný rast. Napríklad, dovoz obilnín do rozvojových krajín narastie takmer trojnásobne. Sebestačnosť v obilninách bude naďalej najhoršia v regiónoch, ktoré sú i v súčasnosti najviac závislé na dovozoch potravín (Blízky východ / Severná Afrika). V týchto regiónoch sa sebestačnosť zníži na 54% v roku 2050. Na druhej strane krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré majú v súčasnosti deficit v produkcii obilnín, by sa mohli stať úplne sebestačnými. Čistý vývoz olejnín a rastlinných olejov z rozvojových krajín by sa mohol ztrojnásobiť (ekvivalent ropy) a vývoz cukru by sa mohol zdvojnásobiť. Treba povedať, že nástup biopalív má potenciál zmeniť tieto výhľady.
Prírodné zdroje
Sú predpokladané nárasty pôdy, vody a úrody plodín reálne?
C4 Predpokladaný nárast ornej pôdy
Deväťdesiat percent celosvetového rastu produkcie plodín očakáva, že budú pochádzať z vyšších výnosov a zvyšok očakávaného prírastku bude z expanzie pôdy určenej na poľnohospodárstvo. Orná pôda by sa mala rozšíriť o približne 5 %, s rozširovaním v rozvojových krajinách o 12%. Tento nárast bude kompenzovaný poklesom o 8 % v rozvinutých krajinách. Takmer celá expanzia v rozvojových krajinách sa udeje v subsaharskej Afrike a Latinskej Amerike.
Pozemky vybavené zavlažovaním sa rozšíria o 11 percent. Všetko toto zvýšenie by malo byť v rozvojových krajinách. Obery vody na zavlažovanie budú rásť síce pomalším, ale stále sa zvyšujúcim tempom. Tlak na obnoviteľné zdroje vody na zavlažovanie zostáva závažný a môže sa mierne zvýšiť, najmä v krajinách na Blízkom východe / na severe Afrike a južnej Ázii.
Výnosy plodín by mali naďalej rásť, ale pomalšie ako v minulosti. Tento proces spomalenia rastu už nejaký čas prebieha. Ročná miera rastu výnosov plodín do roku 2050 bude na úrovni 0,8%. V rozvojových krajinách priemerný výnos obilnín dosiahne do roku 2050 približne 4,3 tony / ha, nárast o 40%.
Stále existuje dostatok pozemkov, ktoré môžu byť využité na výrobu plodín. v niekoľkých krajinách Latinskej Ameriky a subsaharskej Afrike. V celosvetovom meradle máme stále postačujúce zdroje pôdy na uživenie svetovej populácie v budúcnosti, za predpokladu, že máme dostatočné financie, potrebné na rozvoj týchto zdrojov a poľnohospodárska veda a výskum sa ďalej rozvíja.
Dostupnosť zdrojov sladkej vody je na tom podobne, ako dostupnosť pôdy, to znamená, že celosvetovo je dostupnosť dostatočná. Pozitívne správy sú, že stále existujú možnosti, ako zvýšiť efektívnosť využívania vody v týchto krajinách napr. cez nájdenie spôsobu, ako používať menej vody. Tam je stále možnosť zvýšiť úrodu so súčasnými, existujúcimi technológiami.
Prístup k potravinám
C5 Podvýživa
Súčasné prognózy naznačujú, že priemer dennej energie môže dosiahnuť 3050 kcal na osobu do roku 2050 (2970 kcal v rozvojových krajinách), oproti 2770. Avšak rovnaké prognózy naznačujú, že iba samotné zvýšenie výroby by nestačilo nato, aby sme zabezpečili dostatok jedla pre všetkých. Vláda musí zabezpečiť lepší prístup k jedlu pre chudobných, a to by dopomohlo k tomu, že počet ľudí s podvýživou v rozvíjajúcich sa krajinách by mohol klesnúť zo 16,3 percenta, čo by stále znamenalo, že asi 370 miliónov osôb by bolo podvyživených v roku 2050. Najvýraznejší pokles by bol zaznamenaný v Ázii, ale menej v subsaharskej Afrike. Na základe týchto predpokladov, cieľ Svetového potravinového summitu znížiť počet hladných na polovicu ľudí do roku 2015 (z 813 miliónov obyvateľov v r. 1990) bude dosiahnutý až do roku 2040. Tieto čísla zdôrazňujú, aké je dôležité navrhnúť stratégiu na znižovanie chudoby.
Zmena diéty
Zvyšujúci sa priemer spotreby potravín nie je vždy prospešný. Zmena diéty, ktorá nastala v niektorých krajinách prináša zmeny smerom k vysoko energetickej diéte tuku, konkrétne nasýtený tuk, cukor a soľ a nízke obsahy mikroživín, vláknina a dôležité bioaktívne fytochemikálie. Tieto zmeny v kombinácii so zmenami životného štýlu, prevažne spojené s rýchlou urbanizáciou, sú často spojené s obezitou. Takže v niektorých krajinách sa objavujú ochorenia obezity, keď zase v iných krajinách máme zdravotné problémy spojené s podvýživou veľkej časti populácie. Tieto dva problémy spoločne existujú a prinášajú nové výzvy a prístupy v ich zdravotnom systéme, ktoré musia byť adresované v programe zameranom na zvýšenie povedomia o výžive, v programe ktorý podporuje vyvážené a zdravé stravovanie a zlepšenie dobrých životných podmienok potravín.
Zníženie hladu a chudoby počas ekonomickej transformácie
Ako dokazujú skúsenosti z krajín ktoré boli úspešné v znížení hladu a podvýživy, ekonomický rast samotný i keď v spojitosti s politikou znižovania hladu nestačí; zdroj ekonomického rastu je taktiež dôležitý. Medzinárodná analýza ukázala, že rast HDP z poľnohospodárstva je v priemere dva krát taký efektívny v znižovaní chudoby u chudobnejšej polovice obyvateľstva, ako rast z iných sektorov. Toto nie je prekvapením, keďže 75 percent chudobných ľudí v rozvojových krajinách žije na vidieku a poľnohospodárstvo a naviazané činnosti sú dôležitým zdrojom príjmov. Najmä pre poľnohospodársky orientované krajiny, rast v poľnohospodárstve je kľúčom k celkovému hospodárskemu rastu a znižovaniu chudoby.
Poľnohospodárstvo bolo základom ekonomickej zmeny v mnohých dnes vyspelých krajín. Investície do poľnohospodárstva sa stali zdrojom prebytkov, udržali ustálené ceny potravín a pomohli stimulovať celkový ekonomický rast. V tom istom čase, ekonomický rozvoj v iných odvetviach priniesol pracovné príležitosti, schopné prevziať nadbytok ľudskej sily plynúci z rozvoja v poľnohospodárstve. Teoreticky, výsledkom je transformácia z veľkého počtu malých a chudobných farmárov, na oveľa menej veľkých producentov s menej priamymi zamestnancami na farmách, avšak s viac zamestnancami v pridružených a spracovateľských odvetviach.
Výhľad do roku 2050 napovedá, že mnohé rozvojové krajiny sú na ceste k takejto transformácii. Spájanie sa farmárov do nového agro-industriálneho sektora bude nahrávať technickému a vzdelanostnému poľnohospodárstvu, s prístupom ku kapitálu. To znamená, že i keď niektorí poľnohospodári budú schopní rozvíjať svoje agro podniky, iní budú mať veľký problém konkurovať vo svete prísnych noriem pre kvalitu a hygienu, ktoré sú vyžadované spracovateľmi a obchodníkmi. Politiky môžu pomôcť pri týchto zmenách vytváraním podporných štruktúr, ktoré umožnia poľnohospodárom prispôsobiť sa novým podmienkam a udržať sa v sektore a rásť. Veľkou výzvou pre zainteresovaných je časovanie, rozloženie a sekvencia tejto pomoci počas transformácie. ? Konsolidácia.
I keď význam poľnohospodárstva, ako hlavného odvetvia zodpovedného za rast bude stále menši spolu, s celkovým nižším podielom poľnohospodárstva na HDP krajiny, skúsenosti dnešných krajín so stredne-vysokými príjmami ukazujú, že vplyv poľnohospodárstva ako významného nástroja na odstránenie hladu a chudoby zostava vysoký. Úloha poľnohospodárstva je oveľa významnejšia ako len nakŕmiť hladných v spoločnosti. Jeho úloha je i vo vytváraní zamestnanosti, produkovaní príjmov a podpore života na vidieku. Znižovanie chudoby vyžaduje investície vo viacerých oblastiach. Tieto obsahujú: 1) Investície silne spojené s poľnohospodárskou produkciou, ako sú cesty, zavlažovanie, sklady, sýpky či energia 2) Investície do inštitúcií, ktoré umožňujú rast farmárom, od výskumných ústavov cez veterinárne a hygienické kontrolné mechanizmy, mechanizmy prenájmov pôdy či poisťovne a 3) Nepoľnohospodárske investície, zamerané na pozitívny dopad na ohrozené skupiny, od záchranných sietí pre malohospodárov, až po hotové peniaze určené na podporu ohrozených skupín.
RIZIKÁ
1. Emisie
2. Škodcovia
3. Katastrofy
4. Strát v reťazci
Pôdohospodárstvo sa realizuje plošne v celej otvorenej krajine, pod priamym vplyvom nevyspytateľného počasia, pod vplyvom premenlivých biologických faktorov, ekonomických a politických zmien. Je ohrozované väčšími rizikami ako iné oblasti života spoločnosti. Úspešnosť prezentovaných zámerov v budúcnosti závisí na agrárnych politikách štátov umožňujúcim predchádzať rizikám a eliminovať ich dopady z pozície rezerv. Bezodkladne.
Riziká
C9a Ročné emisie skleníkových plynov
Riziká
C9b Svetové rozšírenie škodcov a patogénov, 1950 – 2000
Riziká
C9c Straty poľnohospodárskej produkcie po stredne veľkých a veľkých prírodných katastrofách podľa typu katastrofy a regiónu, 2003 – 2013
Rezervy
C9d Straty v dodávateľskom reťazci
D. Vývoj kariéry
• Študentské roky ako prax
• Nikdy som sa nezaujímal o kariéru, robil som čo bolo treba „nemudruj a rob!“
• Práce v kováčskej dielni, mlaťačkár – komisár, lesné a melioračné brigády
• VŠ prax – Bzince 1964 krmič dobytka, pastier oviec
Nezaujímal som sa o kariéru, stotožnil som sa a našiel som potešenie pri výkone toho, čo sa odo mňa žiadalo urobiť. Práca ma vždy našla – sťahoval som sa asi 20 krát.
Veľmi ma ovplyvnil v kariére život už pred VŠP. Otec bol kováč, u nás na dvore sa podkúvali kone aj kravy, opravovalo sa poľnohospodárske náradie, stretávali sa a mudrovali gazdovia. Nie všetko čo hovorili som pochopil na prvý raz. Pomáhal som otcovi od malička. Pre neho neexistoval pojem nedá sa. Dodnes si pamätám jeho výrok „nemudruj a rob“. Mudrovačky je aj názov archívu, ktorý z týchto rokov spracovávam.
D1 Mláťačkári v r. 1959
Už ako 14 – ročný som bol na výplatnej listine STS, ako brigádnik -mláťačkár.Šťahoval som, zostavoval a prevádzkoval som mláťaciu súpravu z jedného gazdovského dvora do druhého. Bol som zároveň komisár zapisujúci množstvo namláteného obilia pre „kontigenty“. Poznal som maloroľnícky život, aj začiatky družstevného života zo všetkých strán. To považujem v mojej kariére za veľmi dôloežité.
D2 Curriculum vitae
– asistent riaditeľa a zootechnik v Štátnom majetku Ilava 1968 – 1970
– zootechnik v JRD Pobedím 1970 – 1972
– predseda JRD Nemšová 1972 – 1985 a 1990 – 1992
– riaditeľ Odboru vedecko technického rozvoja a súhrnného plánu na MP SR 1986 – 1990
– spoluzakladateľ a člen predstavenstva prvej privátnej banky v SR- Poľnobanky 1989-1992
– spoluzakladateľ Slovenskej poľnohospodárskej komory 1990
– poslanec FZ ČSFR 1992
– minister pôdohospodárstva SR 1992 – 1998
– vedúci československej a slovenskej vládnej delegácie pre rokovanie s maďarskou stranou o sústave vodných diel Gabčíkovo-Naďmaroš 1992-1998
– prezident Spoločnosti Japonsko-Slovenského priateľstva 1993-1998
– poslanec NR SR 1998 – 2002
– volebný šéf ĽS-HZDS 1999 – 2002
– samostatný poradca v agrárnej oblasti 2002 – 2004
– poslanec Európskeho parlamentu, člen výboru Agri 2004 – 2009
– hlavný štátny radca MP SR 2009 – 2010
– člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, Futurologickej spoločnosti na Slovensku, Občianskej futurologickej spoločnosti Praha, Spoločnosti bývalých poslancov EP Brusel a iných spoločenských organizácií.
V zmysle zadanej témy ďalej poukážem, podľa publikovanej štruktúry CV, na niektoré významnejšie fakty a skúsenosti z mojej kariéry.
D3 CV – 1968 – 1990
– asistent riaditeľa a zootechnik v Štátnom majetku Ilava 1968 – 1970
– zootechnik v JRD Pobedím 1970 – 1972
– predseda JRD Nemšová 1972 – 1985 a 1990 – 1992
– riaditeľ Odboru vedecko technického rozvoja a súhrnného plánu na MP SR 1986 – 1990
– spoluzakladateľ a člen predstavenstva prvej privátnej banky v SR- Poľnobanky 1989-2002
– spoluzakladateľ Slovenskej poľnohospodárskej komory 1990
Po skončení VŠ som chcel pracovať v teréne, najradšej v mechanizácii, nepripúšťal som možnosť pracovať v kancelárii. Chcel som začať pracovať v konsolidovanom podniku, aby som sa mohol zdokonaľovať v roľníckych a riadiacich zručnostiach. Mojou prioritou bol tiež byt, lebo som bol ženatý – boli ponuky zo západných Čiech.
Tieto požiadavky mi ponúkol splniť v júli 1968 ŠM Ilava. Nástupný plat som mal v prepočte 950,- Kčs – 32 Eur/mesiac + „v užívaní“ auto Volga M-21, v pozícii asistent riaditeľa. Začal som tým, že som pritlačil mliekáreň, aby nám preplácala skutočnú tukovosť dodávaného mlieka, teda asi o 0,6 % viac. Bol z toho veľký krik, neustúpil som, lebo som si sám robil odbery vzoriek aj meranie parametrov. Dokonca aj riaditeľ ŠM nakoniec netrval na tom aby nás mliekareň odškodnila, nechcel sa súdiť. Takýto principiálny postoj k skrivodlivosti som mal z detstva a pestujem si ho dodnes.
O dva mesiace som nastúpil na vojenskú službu, kde som zažil výnimočné situácie po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Keďže som mal aj pedagogické vzdelanie, v rámci reorganizácie čsl. armády mi ponúkli a prijal som pozíciu učiteľa hospodárskeho zemepisu v škole dôstojníkov.
Od júla roku 1969 som zastupoval chorého hlavného zootechnika ŠM Ilava- s 11 farmami. Získal som tu veľa skúsenosti v riadení, aj konflikty so štátnym plánom. V rokoch 1970 – 1972 som pracoval ako zootechnik na JRD Pobedím, kde bol plemenný chov ošípaných, dobytka a stanica plemenných žrebcov, teda skutočné podmienky na poriadnu zootechnickú robotu. Podarili sa mi tu okrem iného výživárske experimenty, pri znížení nákladov o jednu tretinu. Pracovníci VUEPP boli preverovať deklarované výsledky, lebo štátna správa nevedela uveriť. Mal som pravdu, potvrdili moje výsledky.
V rokoch 1973 až 1985 som ako predseda družstva Nemšová zaviedol vzdelávanie vedúcich pracovníkov, o.i. v riadení, v rozvoji motivačných mechanizmov, osobnej zainteresovanosti a sociálneho zabezpečenia družstevníkov. Organizovali sme manažérske kurzy a mal som vynikajúci manažérsky tím. Podarilo sa nám z hanlivého názvu „hnilý kút pri Vláre“ dosiahnuť uznanie popredného poľnohospodárskeho podniku v ČSSR. Na družstve pracovalo 800 pracovníkov v štyroch závodoch.
D4
S predsedom JZD Slušovice p. Doc. F. Čubom
Zameriavali sme sa na chov HD. Mali sme úzku spoluprácu VVZ a VŠ pri výrobe krmív, pri zdokonaľovaní genetického materiálu /embriá , elektronická identifikácia/, a pri aplikácii pokrokových technológií. Získavali sme informácie z pokrokových úspešných firiem ako bolo JZD Slušovice, Bábolna v MR a iné. Inštalovali sme a využívali prvý počítač na Slovensku – Minsk 22, v roku 1980. Robil som oponentúry pre inovačné technológie pre Federálne ministerstvo technického rozvoja. Tak sme sa dostali aj k bioplynu a extrúznym potravinám. Na báze tejto spolupráce sme rozvinuli aj exportovali estrúznu technológiu a potravinársku výrobu. Dostal som sa aj na dvojmesačný študijný pobyt v roku 1983 do Kanady. Prostredníctvom Baťových potomkov sme mali pripravený aj zámer zriadiť v Kanade farmu, ako edukačnú bázu pre našich ľudí. Študoval som o.i. Baťove a Fordove knihy o riadení.
Finančný, motivačný a sociálne príťažlivý program družstva fungoval tak dobre, že nám to závideli priemyselné a štátne organizácie. Osobne som preto prišiel do konfliktu s výkladom práva o použití sociálneho fondu na motiváciu najlepších pracovníkov družstva, zaplatením pobytu na najväčšej svetovej poľnohospodárskej výstave v Paríži.
Po nástupe Andropova v ZSSR v r. 1983 a pohone na agropodnikateľov družstiev, som prijal ponuku na post riaditeľa odboru VTR a dlhodobého plánu MPVŽ. Bolo to s cieľom demokratizácie štátneho plánovania a odbúravania mocenských politických manierov v riadení NH.
Podporovali sme vedu a inovácie všetkými cestami. Boli sme hrdí na naše Biotechnologické centrum v Nitre, slúžiace ako vedúce pracovisko pre celú RVHP. Podobne aj na celosvetový festival Agrofilm. Študovali sme zahraničné skúsenosti aj z Japonska, Švajčiarska, Rakúska a iných štátov v indikatívnom plánovaní. V rámci celkového procesu reformovania štátnej ekonomiky sme aj my systematicky, významne ustupovali od direktívneho plánovania. Zúčastňovali sme sa, v rámci Prognostického ústavu ČSAV, prognostických prác 50 rokov dopredu, pod vedením prof. Komárka. Vypracoval som a úspešne realizoval systém motivácie úradníkov, formou tzv. samohodnotenia. V roku 1987 som ako zástupca SR absolvoval s federálnym ministrom poľnohospodárstva 5 dňový obchodný pobyt v NSR.
Bol som v roku 1989 spoluzakladateľ Poľnobanky.
Vrátil som sa do funkcie predsedu družstva. Ako predseda Kooperačného obvodu som stál v r. 1990 – 1991 na čele protestov proti politike likvidácie post socialistických družstiev.
D5 CV – 1990 – 98
– poslanec FZ ČSFR 1992
– minister pôdohospodárstva SR 1992 – 1998
– vedúci československej a slovenskej vládnej delegácie pre rokovanie s maďarskou stranou o sústave vodných diel Gabčíkovo-Naďmaroš 1992-1998
– prezident Spoločnosti Japonsko-Slovenského priateľstva 1993-1998
Spoluorganizoval som lokálne, aj celoslovenské protesty tisícov poľnohospodárov, dožadujúcich sa zachovania funkčných organizačných štruktúr. V roku 1991 ma požiadal zakladateľ HZDS pán Mečiar o vypracovanie agrárneho programu pre jeho stranu. Tento program som prezentoval na celoslovenskom zhromaždení HZDS. Na základe toho ma delegovali za kandidáta na poslanca do Federálneho zhromaždenia ČSFR. Ako federálny poslanec som sa podieľal na vytvorení podmienok pre založenie samostatnej Českej republiky a Slovenskej republiky. Venoval som sa agrárnej legislatíve a deleniu federálnych kompetencií a majetku.
V roku 1992 som bol zároveň menovaný za ministra Pôdohospodárstva SR a súčasne ministra Lesného a vodného hospodárstva. Zastavili sme úpadok ŠR z 28 mld. na 8 mld. Kčs, založili sme Fond rozvoja a Fond ochrany pôdy. Organizačne a finančne sme zabezpečili usporadúvanie pozemkového vlastníctva do roku 1998 v rozsahu vyše 400 katastrálnych území. Dohodli sme sa s protestujúcimi obhájcami reštrukturalizácie na maloroľnícke farmy, prijali sme 118 hlasmi v NRSR dlhodobú koncepciu rozvoja rezortu.
Družstevníčka, skupinárka, zakladajúca členka JRD v roku 1994, nie verejne, povedala: „Pán minister, či súdruh predseda, či jako Vás mám včil osloviť, šak ani sama neviem, ale scem povedat, aby ste už pre pána Jána nedovolili tie družstvá rozbiť. Fčul ked máme šecko, slušne zarobíme / +13 %/, už nepotrebujeme záhumenky ani spoločné, máme naturálie, postavili sme si domy s pomocou družstva, družstvo postavilo byty, chodíme na dovolenky, máme tu lekára, máme teplú a dobrú stravu, darí sa nám. Máme dobré vedenie s 9 – timi inžiniermi, sme pyšní na naše družstvo. A veď si to aj zaslúžime. Aké to bolo hrozne ťažké na začiatku, keď nám kravu aj sejačku brali z dvora do družstva. Robili sme skoro zadarmo, na pracovné jednotky /1,5 za deň/, ale často ani na to neboli peniaze. Jako keby sa to dnes šecko vracalo, len to nerobá bolševici Nedovoľte rozbiť JRD.“
V roku 1994 sme mali na desať mesiacov prerušené vládnutie Dočasnou vládou. Bol som aj na mesačnej stáži vo Veľkej Británii, kde som ich upozornil na nebezpečenstvo šialených kráv – žiaľ aj sa stalo.
D5a Vedúci vládnej delegácie – vodné dielo Gabčíkovo
Ako vedúci vládnej delegácie pre realizáciu súdneho rozhodnutia v Hágu o usporiadaní vzťahov vo veci VD Gabčíkovo -Naďmaroš sme dosiahli dohodu.
V rokoch 1992 – 1998 som ako predseda spoločnosti Slovensko-japonského priateľstva odkomunikoval s Japonskou firmou Nomura 600 mil. USD pôžičku. Spolu so 100 mil. USD za predaj tabakového priemyslu sme takto zabránili difauldu, teda krachu slovenskej koruny.
D5b Vládne delegácie v Japonsku
V roku 1996 som bol členom vládnej delegácie, ktorú prijal prezident Clinton v Clevelande. Spolu s jeho ministrom Braunom sa nás snažili presvedčiť o potrebe privatizovať strategické podniky SR. Používali k tomu argumentáciu americkej pragmatickej demokracie. Nesúhlasil som. Keďže Vláda SR potom súhlasila maximálne s 1/3 účasťou zahraničného kapitálu v strategických podnikoch, stalo sa Slovensko predmetom demarší, a všetko čo urobila vláda po roku 1992 dobré, sa postupne zamlčovalo, čo sa dalo spochybniť sa spochybňovalo a čo nebolo dobré sa nekončene omieľalo a do nafukovalo.
D5c Prijatie prezidentom USA B. Clintonom
Budúci víťazi volieb /Dzurinda, Šmegnerová, Mikoš/ boli pozvaní do USA na školenie. Vrátili sa po niekoľkých týždňoch aj s poradcami, ktorí mali skúsenosti z vládnych prevratov vo viacerých štátoch. Spozorneli sme a boli sme obozretní. Hoci sme mali najviac hlasov vo voľbách 1998, zostavili vládu bez nás. V duchu liberalizmu sa aplikovali heslá, v Honkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo a nehladujú, alebo vo svete je potravín dosť, dovezieme si. Zrušili sa fondy, zastavilo sa usporadúvanie pozemkového vlastníctva, čo vyvoláva dnes veľké nezhody a napätie. Najviac uškodili úplne protismerné orientácie agrárnych politík a diskriminácia vlastnou Vládou SR. Vtedajšia vláda stála na čele rušenia dotácií v EÚ.
A7a Podiel v %
A8 Poľnohospodárstvo – výnosy
A9c Poľnohospodárska produkcia a podpora susedných štátov v EUR/ha p.p.
D6 CV
– poslanec NR SR 1998 – 2002
– volebný šéf ĽS-HZDS 1999 – 2002
– samostatný poradca v agrárnej oblasti 2002 – 2004
– poslanec Európskeho parlamentu, člen výboru Agri 2004 – 2009
– hlavný štátny radca MP SR 2009 – 2010
– člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, Futurologickej spoločnosti na Slovensku, Občianskej futurologickej spoločnosti Praha, Spoločnosti bývalých poslancov EP Brusel
Formou nástrojov opozície som ako poslanec vystupoval proti príliš liberálnej agrárnej politike. V roku 2000 som pri prerokovávaní Zelenej správy v šesť hodinovom vystúpení v pléne NR SR podrobne analyzoval stav a príčiny úpadku slovenského pôdohospodárstva. Poukazoval som predovšetkým na to, že vtedajšia vláda nedodržiavala ani vlastné dokumenty, ktoré mohli pomôcť revitalizácii v rezorte. Nevyvodzovali sa závery z neplnenia Programového vyhlásenia vlády, vládnej koncepcie, zo Zelených správ, ani z jednotlivo uložených úloh pre Vládu SR zo strany NR SR. Moja kritika bezbrehého liberalizmu vo výžive obyvateľstva našla aj odozvu a podporu vo Vatikáne a napr. Francúzska vláda a FAO mi udelili vyznamenania. Vtedajší pán premiér viacnásobne vyhlásil, že „všetko sme rozbili, všetko sme postavili na hlavu.“ Potrebovali sme však slovenskú agrárnu politiku postaviť z hlavy na nohy.
Ako volebný šéf, pre voľby poslancov do NR SR v roku 2002, som sa hlavne venoval bezprostrednej komunikácii s voličmi. Heslo“ z domu o domu“ nebolo formálne. Presviedčali sme ľudí, aby volili poslancov na základe ich doterajších výsledkov práce. Mňa HZDS delegovalo na kandidátku pre voľby do EP, v roku 2004.
Do roku 2004, kým som sa stal poslancom EP, som takmer dva roky pôsobil ako samostatný poradca v agrárnej politike. Komunikoval som s domácimi i zahraničnými samosprávami, občianskymi inštitúciami, angažovanými osobnosťami, prednášal som o výsledkoch analýz, o možnostiach a cestách napredovania.
D7 EP – poslanci za HZDS
V rokoch 2004 až 2009 ako poslanec EP za SR, som samozrejme pracoval vo výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ale tiež v Spoločnom výbore EP a Chorvátskeho parlamentu a vo viacerých podvýboroch ako napríklad pre poľovníctvo a rybárstvo. Okrem štandardnej práce na prijímaní dokumentov EP, vždy so záujmami Slovenska, som vyvíjal aj individuálne aktivity.
Napríklad pri schvaľovaní Ústavy EÚ som na základe prebiehajúcej diskusie v pléne EP, obehol 38 poslancov, aby podpísalo môj pozmeňovací návrh na doplnenie ústavy o prioritnú podporu globálnej konkurencieschopnosti potravín EÚ. Všetci mi to podpísali a návrh prešiel. Mal som dôveru kolegov.
V prípade cukrovej reformy si agrárny výbor osvojil moje námietky. Škoda, že plénum EP len čiastkové pripomienky.
Predložil som iniciatívny návrh aj pre EP aj pre EK, na Päť príležitostí, ako reformovať SPP. Návrh na preorientovanie z podpory na nič nerobenie, som smeroval na zvýšenie podpôr na zlepšenie konkurencieschopnosti. To sa aj realizuje. Aj takto sa dal zvyšovať tlak na odstránenie diskriminácie v podporách nových členov EÚ. Dal som impulz EK, aby objednala v SCAR dlhodobú koncepciu SPP. Stalo sa.
Vydal som v dvoch etapách pre poberateľov dotácií používateľskú príručku pod názvom „Ani euro nazmar“. Pravidelne som v regionálnych médiách /cez platenú inzerciu informoval verejnosť o práci EP.
Raz mesačne sme sa poslanci EP stretávali a bez ohľadu nato, že každý z nás mal iné ideové pozadie, sme sa dokázali dohodnúť na tom, čo bude každý z nás presadzovať neformálnou cestou, v politických skupinách a cez osobné vzťahy a kontakty. Poslanci za SR mali najlepšiu koordináciu.
V rokoch 2009 až 2010, som ako hlavný štátny radca pomáhal riešiť hlavné rezortné koncepčné úlohy. Prezentoval som napr. návrhy reformy pôdnej politiky SR.
Prednášal som a publikoval na odborné témy. Na mojej web stránke mám do 200 prístupných dokumentov v rozsahu takmer tisíc strán na témy agrárnej politiky.
D8 Ocenenie Čestný občan Banskej Štiavnice, štátne vyznamenania SR, Francúzska, FAO a iné.
Za svoju prax som získal viacero ocenení, veľmi si ich vážim a som povďačný tým, ktorí mi ich udelili za výbornú spoluprácu . Považujem za povinnosti v tejto súvislosti poukázať na svoju aktuálnu rolu, pomôcť slovenskému pôdohospodárstvu a vidieku cez odovzdanie osobných, efektívnych skúseností.
D9 – dodnes
Členom viacerých nepodnikateľských spoločností:
– Former Members Association Brussels
– Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora
– Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied
– Československá spoločnosť pre moderné poľnohospodárstvo
– Futurologická spoločnosť SR a ČR
– Rímsky klub
– iné nepodnikateľské organizácia (SPÚ klub)
EP – FMA – former members association sa najmenej dva krát ročne schádza v Bruseli , konferuje a prijíma stanoviská k aktuálnym otázkam, publikuje, aspoň raz ročne zasadá rôzne vo svete, deleguje prednášateľov na univerzity a pozorovateľov pre voľby, a iné podujatia. V decembri som na požiadanie vedenia FMA publikoval článok v Bulletine EP o SPP v globálnom rozsahu. Napríklad 3-4.apríla máme zasadnutie zamerané na voľby do EP – 2019.
Za príkladnú považujem ideu FMA, cez inštitucionalizáciu prenosu skúseností z doterajšej politickej činnosti dať ich k dispozícii súčasníkom, aby sme sa vyhli doterajším omylom a aby sme využili inšpirácie a pozitívne doterajšie skúsenosti. Akceptácia skúseností predchodcov sa zároveň považuje za kultúrnotvornú hodnotu spoločnosti EP.
To ma motivovalo prijať aj ponuku na túto prezentáciu 4 náročných tém. Ďakujem za možnosť osloviť Vás. Som veľmi rád, že v priamom styku, ale aj publikovaním a cez web stránku ovplyvňujem dianie v rezorte EU a na Slovensku. Máme naozaj k dispozícii dostatok pozitívnych a konštruktívnych, funkčných skúseností, ako riešiť aj také zložité problémy, aké dnes v rezorte máme. Zdá sa mi, že by odborná medzigeneračná komunikácia mala a mohla byť intenzívnejšia a som si istý, že je to najefektívnejšia rezerva pre napredovanie. Som optimista, lebo skúsenosti, ktoré desaťročia prezentujem sa hoci s oneskorením využívajú, prinášajú úspechy a vieme, ako tento proces zintenzívniť.
PB