1. Neľutujete, že ste sa v marci 2012 rozhodli kandidovať do NR SR?
Neľutujem. Stretol som počas kampane veľa angažovaných ľudí, ktorí sa zaujímajú o agrárnu politiku. Mali sme si čo povedať. Agrárna politika sa mi už stala hoby, rád sa jej venujem na akejkoľvek úrovni a s kýmkoľvek. Nemám ani pocit, že na túto tému sa názory občanov veľmi líšia. Prajú si, aby to zasa fungovalo.
2. Boli ste veľmi sklamaný z výsledku, ktorý dosiahlo Hnutie za demokratické Slovensko, keď sa nedostalo do parlamentu?
Že sa nedostaneme do parlamentu, hovorili všetky prieskumy. Skutočný výsledok bol horší ako všetky predpovede. Ak nie ste v parlamente, ak nemáte ani 3%, je to v podstate jedno.
V politike je to zložité. HZDS urobilo veľa pozitívnych krokov nielen štátoprávnych, ale aj práve v agrárnom sektore v najťažšom transformačnom období. Boli sme, niektorí ministri, v roku 1995 u amerického prezidenta, kde bola hlavná téma privatizácia strategických podnikov SR. Nedokázali sme obhájiť tlak, ktorý na nás bol potom, čo sme chceli dodržať volebný sľub, že strategické podniky nesprivatizujeme. Sprivatizovali ich iní a my sme sa začali zaoberať viac sebou ako prácou s verejnosťou a pre verejnosť.
Podľa hodnoverných prieskumov, veľa našich voličov z obavy, že ich hlas pre HZDS prepadne, lebo nebudeme v parlamente, volili radšej naisto teda Smer.
3. Bol to Váš posledný krok vo veľkej politike?
Všetky moje politické kroky smerovali k obhajobe agrárnych záujmov. Nemám ambície byť stranícky líder, ani minister. Agrárna politika sa však rozhoduje vo veľkej politike. Budem sa v nej preto angažovať aj naďalej. Kde je priestor niečo pre lepšiu agrárnu politiku SR a EU urobiť, snažím sa ho využiť. Napríklad aj v Asociácii bývalých poslancov EP v Bruseli, alebo v Čs. spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, v akadémii a podobne. To je všetko. Moje práce z web stránky, o SPP a Agrárnej politike SR, využívajú užívatelia z viacerých politických strán.
Veľkú politiku onedlho poznačia neriešené otázky výživy ľudstva. Snažím sa naštudovať tento problém na globálnej, európskej aj slovenskej úrovni. Dajú sa tu nájsť aj optimistické riešenia. Myslím, že nastal čas pre zásadnejšiu koordináciu riešenia tohto problému. Zdá sa mi, že by bolo dobré byť pripravený.
4. Od volieb a vytvorenia novej vlády SR uplynuli už 3 mesiace. Ako hodnotíte doterajšie kroky nového vedenia MP RV SR? Čo podľa Vás robí nové vedenie dobre a v čom ide takpovediac mimo? Na čo by sa podľa Vás malo nové vedenie MP RV SR sústrediť v tomto období?
Všeobecne platí, že prvých 100 dní vlády sa toleruje pre „usadenie sa“. Nejdem, a podľa dostupných obmedzených informácií, ani nemôžem hodnotiť to, čo sa urobilo dobre alebo nedobre. Pri snahe odpovedať na Vaše priame otázky uvediem teda niektoré subjektívne postrehy, s dobrým úmyslom poslúženia ako podnetov pre prípadné využitie.
Dobrý dojem robí snaha ministerstva zaangažovať celú spoločnosť do problémov rezortu cez médiá. Aby bola lepšia informovanosť ľudí o takej podstatnej veci ako je ich výživa kvalitnými slovenskými výrobkami vo väčšej ponuke je skutočne správne. Keď sa však pritom zo dňa na deň znižuje ich produkcia, občan si prestáva byť istý, ako ideme ponúkať viac výrobkov z menšej výroby… To sa zdá byť naozaj mimo.
Určite nikto nebude brať na zodpovednosť túto vládu za neúrodu repky, ktorá je pre sucho. Situácia však naozaj horí v živočíšnej výrobe, kde treba neodkladne posilniť motiváciu producentov, aby začali zvyšovať produkciu. Keď horí, neplatí ani 100 dňový termín tolerancie novej vláde.
Veľmi dobre pôsobí snaha ministerstva predstaviť sa s vlastnou koncepciou rozvoja pôdohospodárstva SR už na jeseň tohto roku. Predpokladalo sa zrejme, že niekto dá do ruky pánovi ministrovi koncepciu ktorejkoľvek predošlej vlády, lebo prakticky všetky vlády takýto koncepčný dokument vypracovali. Dokonca Vláda SR, v ktorej bol pán minister Jahnátek, prerokovala koncepčný rezortný dokument Prognóza a vízia a národohospodársku Stratégiu rozvoja SR, s rezortnou časťou. Len SAPV, za ostatné 3 roky, vypracovala a ministerstvu predložila 7 koncepčných materiálov. Takže ma prekvapilo veľa úsilia a kriku na tému, že v rezorte neexistuje doteraz žiadna koncepcia.
Viacerí sme nepochopili l iniciatívu pána ministra odprezentovanú v TA3 na tému ním navrhovaných, nových podnikateľských štruktúr v poľnohospodárstve. Myšlienka založiť družstvo obec a 20 až 30 farmárov, z ktorého by vystúpil štát po pár rokoch, mi pripadá úplne nová. Bude určite veľmi zaujímavé sledovať tento zámer spracovaný do projektu a v praxi.
Posilnenie ministerstva znalým personálom a posilnenie štruktúry ministerstva v prospech nástrojov agrárnej politiky a SPP obzvlášť, by sa určite úspešne prejavilo na zvýšení efektívnosti úradu. Tak, ako by bolo dobré naštudovať doterajšie koncepčné zámery predchádzajúcich vlád, zanalizovať ich silné a slabé stránky a vybrať z nich to, čo sa hodí pre dnešok, to isté sa už mohlo robiť vo vzťahu k vybraným, najmä k okolitým štátom. Treba naštudovať ich aktuálne agrárne politiky a využiť ich skúsenosti. Nemusíme za každú cenu objavovať objavené.
Možno sa tento čas mohol lepšie využiť aj na doladenie vzťahu medzi regionálnym rozvojom a rozvojom vidieka. Na oficiálnych stránkach rezortu dopravy a pôdohospodárstva, v predmete činnosti a v organizačných štruktúrach, je dosť dôvodov pre zmätky z nejasných kompetencií, ale hlavne pre zmätky v aktuálnej pozícii v eurofondoch.
5. Prekvapilo Vás, že po veľmi dlhom čase na ministerský post zasadol „nepoľnohospodár“? Je výhoda, že do vedenia rezortu prišiel človek takpovediac zvonku? Alebo si myslíte, že poľnohospodárstvo je natoľko špecifické odvetvie, že ho úspešne môže riadiť len odborník – poľnohospodár?
Skôr ma prekvapilo to, že pán premiér nepresadil do tejto funkcie svojho favorita. Mimochodom, takýchto iných záverov oproti jednoznačným premiérovým prianiam akosi pribúda… Ľudia, ktorí toto v Smere dokážu, ukazujú, že majú silu presadiť aj iné záujmy. Zostáva nám len dúfať, že tieto záujmy sú poctivé.
V našich podmienkach je nezvyklé, aby rezortu šéfoval odborník z nepríbuznej brandže. V niektorých krajinách je to však bežné, lebo minister prakticky ani nesedí na ministerstve, ale vo vláde, kde politicky presadzuje záujmy rezortu.
Minister by mal spĺňať, tak ako každý šéf, viacero parametrov. V teórii riadenia tomu hovoria kvalifikovanosť a kvalita. Osobné kvality ako charakter, etické hodnoty, sociálne cítenie, pracovitosť, húževnatosť, spoľahlivosť a podobne ocenila kompetentne strana tým, že ho menovala. Pokiaľ ide o kvalifikovanosť, tak platí, že neexistuje človek, ktorý by spĺňal všetky požiadavky na teoretickú a praktickú prípravu pre takúto funkciu. Výhoda je, že súčasný minister ovláda štátnu administratívu a princípy fungovania vlády a celého politického systému. Nevýhoda je, že nepozná zložitosť agrárnych štruktúr a vnútorných vzťahov a osobitne princípov SPP, preto že sa nejedná o rezort výhradne „trhový“. Určite je pre neho zložité zorientovať sa v spleti SPP, ktorá zabezpečuje farmárom EU väčšinu príjmov mimo tržieb za svoje výrobky. Teda každý minister je odkázaný dôverovať odborným názorom špecialistov. Jeho kvalifikovanosť je práve v tom, ako si takýto tím pripraví a ako ho riadi v činnosti.
Považujem debaty na tému kvalifikovanosti súčasného ministra za zbytočné, alebo zámerne scestné. Máme legitímneho, kompetentného ministra, držme mu palce a snažme sa mu pomáhať na prospech rezortu a celej spoločnosti. Nemyslím to ako frázu a vôbec to nemyslím ako servilnú, nekritickú „lojalitu“,
6. Bude podľa Vášho názoru pôsobenie nového vedenia MP RV SR na čele s ministrom Ľ. Jahnátkom vo svojom snažení úspešné?
Môže byť úspešné, všetci im, aj sebe prajeme aby bolo úspešné. Šancu dostalo a okrem „Toho na nebesiach“ je všetko v ich rukách. Bez možnosti vyhovárať sa na niekoho je ich nevýhoda, ale mať jednostrannícku vládu, môže byť väčšia výhoda pri rozhodovaní a pri presadzovaní sa. Sú preto pre agrárny sektor a vidiek SR nádej a možno dlho neopakovateľná šanca. Nesmú sklamať.
Aj ich úspech potrebuje splniť tri podmienky, chcieť, vedieť a môcť. Pričom však platí reťazový efekt takého výsledku, aký silný je najslabší článok. Niet pochýb o tom, že vedenie ministerstva veľmi chce byť úspešné. Vedieť však všetko nemôže, preto bude kľúčové, aký účinný poradný systém a aký kvalifikovaný tím ľudí pre rozhodovanie si vytvorí. Môcť by mohlo veľa, lebo má na svojej strane celú Vládu SR a parlamentnú väčšinu, pôjde však o to, v akej miere získajú podporu deklarovaným potrebám.
Všetko je však na začiatku a preto všetko je otvorené…
7. Podarí sa mu zastaviť pád slovenského poľnohospodárstva naštartovať jeho rozvoj?
Podobná otázka, teda podobná odpoveď. Môže sa to podariť, ale bude to veľmi ťažké. Rozhodne koncepčnosť agrárnej politiky celej Vlády SR a dostatok peňazí. Samozrejme za podmienky nepodceňovania akútnych „drobností“.
Máme na Slovensku tvrdú, ale inšpiratívnu skúsenosť spred dvadsiatich rokov. V roku 1992 bol nielenže úpadok, ale celkový rozvrat a kolaps pôdohospodárstva SR. Podarilo sa zastaviť pád a naštartovať rozvoj. V prílohe č. 1 ilustračný graf. Vláda k tomu vypracovala zásadný dokument „Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky“, ktorý schválila aj NRSR ústavnou väčšinou 118 hlasov, pričom nikto nehlasoval proti. Škoda, že Vláda SR po roku 1998 zrušila hlavný nástroj rozvoja tohto dokumentu „ Podporný fond“, cez ktorý sa ročne zabezpečovalo financovanie rozvojových aktivít v objeme mnohomiliárd Sk. Ako jednoznačne ilustruje graf, odvtedy sa zastavil rozvoj, nastala stagnácia a postupný úpadok. Česi zaviedli takýto fond podľa našich skúseností, funguje modifikovane dodnes. Vďaka nemu zabezpečili napríklad rozvoj vinohradov z 10tis ha na 20tis ha a naopak, vďaka zrušeniu nášho podporného fondu, SR zredukovala vinohrady z 30tis ha na 10tis ha. Podobne dopadli ovocie, zelenina, ošípané a i. Podobné fondy používajú aj iné okolité štáty. To treba naštudovať a uplatniť aj u nás.
Zastaviť úpadok a naštartovať rozvoj pôdohospodárstva SR sa nepodarí bez finančnej podpory, ktorá nás priblíži k podporám tých štátov, ktorých úroveň pôdohospodárstva resp. sebestačnosti v potravinách chceme dosiahnuť. Pôdohospodárstvo je systém ako každý iný, schopný poskytovať len výstupy priamoúmerné tomu, čo sa do neho vkladá. Je nereálne očakávať 100 % potravinovej sebestačnosti pri napríklad 40% podpore. V budúcnosti budeme mať preto pri dnešnej agrárnej podpornej politike približne 40% sebestačnosť.
Preto si dovolím pripomenúť ďalšiu skúsenosť z roku 1992. Súčasne s vypracovaním vyššie spomenutej koncepcie vláda poskytla 3 mld. Sk pôžičku na nápravu trhových zlyhaní. Okrem toho, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku, z ktorej sa časť odpustila v prospech vznikajúceho podporného fondu, následne vláda zvýšila dotácie o viac ako polovicu a Národná banka a MF našli rozpočtové, mimorozpočtové a rozpočtovo neutrálne a výhodné úverové linky na nevyhnutné podporné stimuly. Bez toho by sa určite úpadok nezastavil, a nebol by sa naštartoval rozvoj. Bez dodatočných finančných zdrojov, cielených na rozvojové programy, identifikovaných ďalej, to určite nepôjde ani dnes. Určite pritom nebola hospodárska a finančná situácia SR jednoduchšia ako je dnes.
8. Čo musí urobiť pre to, aby sa tak stalo?
Takto by som nerád postavil otázku, pretože vláda nemusí urobiť to, čo si my myslíme. Ona ponesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Môže robiť úplne niečo iné, múdrejšie a efektívnejšie, môže však využiť naše názory, doterajšie skúsenosti a odporúčania.
Nemalo by sa podceniť, naoko bežné dianie, kde treba neodkladne konať, lebo oneskorené zásahy budú podstatne drahšie, pomaly pôsobiace, alebo aj neúčinné. Konkrétne ide o zastavenie prehlbujúceho sa úpadku v chovoch zvierat. Pri návrate k dostatočne motivačnému inštrumentáriu pre zvýšenie produkcie sa u niektorých druhoch zvierat nedosiahne požadovaná úroveň ani za dve volebné obdobia. Všetkými prostriedkami treba čo najskôr preto zastaviť ďalší úpadok.
Tento stav je dôsledkom súčasnej najhoršej agrárnej politiky SR spomedzi štátov strednej Európy. Je to predovšetkým v daniach, veď nikto v celej EU nemá väčšiu DPH za potraviny, čo sa samozrejme prenáša na nízke ceny farmárov. Platíme daň z pôdy, neuplatňujeme daňové inštitúty tzv. červenej a zelenej nafty. Nedoplácame národné doplatky k priamym platbám. Hlavne ale máme niekoľko desať až stonásobne nižšiu štátnu pomoc pre pôdohospodárstvo. Slovensko 2 Eur na ha, Slovinsko a Rakúsko okolo 250 Eur na ha. Takto treba inventarizovať celú organizáciu a legislatívu predovšetkým v obchodných vzťahoch, ochrane a trhu s pôdou, atď.
Ešte v tomto roku je treba vrátiť rezortu pre tento účel aspoň 50 mil. Eur, ktoré sa zobrali pre rok 2012 poľnohospodárom cez nedoplatenie priamych platieb, cez tzv. červenú naftu a podporu predaja z dvora.
Naliehavo sa žiada dorovnať pri príprave rozpočtu na rok 2013 a ďalšie roky, minimálne 100 mil. Eur pre priblíženie štátnej pomoci pre pôdohospodárstvo SR k úrovni Maďarska, Poľska a ČR. Bez týchto peňazí a celkového, účinného stimulovania agropodnikateľov, sa úpadok nezastaví.
To bude test akcieschopnosti súčasného vedenia. Ak sa im to podarí, je tu priestor pre koncepčnú aplikáciu rozvojovej národnej agrárnej politiky SR.
Pokiaľ ide o rozvoj do úrovne 90% potravinovej bezpečnosti SR, kvalifikované odhady hovoria o potrebe ďalších 300 mil. Eur ročne podpory pre aké také dorovnanie stimulácie domácich producentov oproti zahraničným konkurentom. Sú to tie najnižšie nároky, ktoré keby stačili, bol by to v EU ojedinelý úspech.
Treba si uvedomiť, že prehlbujúci úpadok produkcie, najmä s pridanou hodnotou, je spôsobený trvalou finančnou nedokrvenosťou rezortu od roku 1999 a dlhoročnou akumuláciou ročných dlhov. Ide najmenej o 1 mld. Eur len od nášho vstupu do EU, oproti Maďarsku, Poľsku a ČR. A to vynechávame z tejto bilancie sumárne niekoľko miliárd Eur menších podpôr pre našich poľnohospodárov oproti starým členským štátom, ale aj Slovinsku, z dôvodu dojednaných diskriminačných podporných podmienok pre agropodnikateľov SR ešte pred vstupom SR do EU.
Tieto čísla nie sú ale prehnané, keď si uvedomíme, že sa zároveň jedná o zastavenie straty a o získanie nových pracovných miest v objeme ktorý nemôže poskytnúť žiadny iný sektor. V súčasnosti prebiehajúci výpadok pracovných príležitostí len v poľnohospodárskej prvovýrobe sa odhaduje na viac než 15tis do roku 2015. Pri pripočítaní minimálne trojnásobku pracovných miest v súvisiacich dodávateľských, odberateľských, obsluhujúcich, spracovateľských a infraštrukturálnych odvetviach – reálne zvýšime nezamestnanosť SR najmenej o 50tis ľudí. Prevažne vo vidieckych, upadajúcich regiónoch. Pri plnom, ekologicko-racionálnom využití produkčného agrárneho potenciálu SR by sa ale mohla zvýšiť zamestnanosť v celom agrokomplexe a nadväzujúcich odvetviach a odboroch až o 150 tis ľudí. Analýzy ukazujú, že záchrana, prípadne vytvorenie pracovných miest v agrosektore, je násobkami menej rozpočtovo nákladná ako v iných odvetviach. Pritom sa však nedá porovnať napríklad istota a časová trvanlivosť pracovných miest v agrosektore oproti zahraničným konjunkturálnym investorom.
Tieto parametre sa odvíjajú od Prognózy a vízie pôdohospodárstva SR, ktorú vzala na vedomie v roku 2008 Vláda premiéra Fica. Podiel agrosektoru 15% na HDP a 17% na zamestnanosti nie je podľa tohto dokumentu pre SR nedosiahnuteľný. Fakt, že členovia prípravnej skupiny pre Koncepciu… MP RV SR pracujú s týmto dokumentom, je povzbudzujúci pre kvalitu tvoriacej sa Koncepcie Národnej agrárnej politiky Slovenska . Ide o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky dokument politických strán, ktoré by ho spoločne dobromyseľne dotvorili pri niekoľkokolovom okrúhlom stole a je ho potrebné zafixovať v NR SR ako Doktrínu, alebo Kódex s váhou ústavného dokumentu. Podobne ako SPP, aj národná agrárna politika v nej, jasne deklaruje Ciele + Zásady + Inštrumentárium, pomocou ktorého stimuluje vláda zainteresovaných k dosahovaniu cieľov.
Národná agrárna politika je nad SPP a nie čiastkovým dokumentom SPP. Vyjadruje národnoštátny záujem SR, z ktorého sa odvíja aj náš postup pri tvorbe a reformách SPP. Na tomto princípe treba postupovať aj pri presadzovaní odstránenia diskriminácie našich farmárov v prebiehajúcej reforme SPP. Netreba sa báť ani domáhania sa našich oprávnených nárokov aj súdnou cestou. Pravda je na našej strane. Neokoloniálne efekty vyplývajúce z veľkej nerovnováhy ekonomickej sily štátov, ale aj z kolonizačne nastavených diskriminačných pravidiel pre nových členov EU, sa musia eliminovať. Je to nakoniec systémový globálny problém, riešeniu ktorého sa nedá vyhnúť.
Z prílohy Porovnania SPP pred 50 rokmi a v budúcnosti je zrejmé, že máme skôr potrebu riešiť problémy ktoré v EU boli vyriešené.(príloha č. 2)
