Odpovede na otázky pre Roľnícke noviny: „Nášho roľníka formovala história“
1. V ostatnom čase sa v poľnohospodárskej verejnosti pomerne často diskutuje o zahraničných investoroch, ktorí v uplynulom období kapitálovo vstúpili do poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku. Aký je Váš postoj k tejto téme?
Odmietam predaj pôdy zahraničným investorom, rovnako ako nepovažujem za potrebné umožniť im vstup do poľnohospodárskej prvovýroby. Za vhodné považujem zahraničné investície do agrárnych industrializovaných výrob, ako je napríklad výroba mäsa.
Z priestorových dôvodov nerozvádzam v tomto stanovisku detailne všetky už publikované názory, sú však k dispozícii na www.peterbaco@slovanet.sk. Taktiež si dovolím na úvod identifikovať pojmy z otázky ako ich vnímam ja. Kým investorstvo je vkladanie peňazí do ekonomickej činnosti s cielom dosiahnuť čo najväčší zisk, tak poľnohospodárska prvovýroba je mnohofunkčná. Predovšetkým má dostatočne príspevievať k zabezpečovaniu výživy obyvateľstva spoločnosti, k riadnemu obhospodarovaniu krajiny, k plneniu ekonomických a socialnych potrieb regionu a zabezpečovať zdroje na reprodukciu konkrétneho hospodárstva.
Na Slovensku máme aj zahraničných investorov ktorí sa snažia robiť poľnohospodársku prvovýrobu riadne, ale aj nerešpektujúcich túto mnohofunkčnosť. Máme však aj stále viac „neviditeľných zahraničných investorov“ pre ktorých slovenský sprostredkovatelia pripravujú mnohotisíchektárové agrárne investície. /Aktuálne je to zrejmé v súvislosti s usporiadavaním DPL v družstvách/. Často sa, za nimi deklarovanou poľnohospodárskou prvovýrobou, skrýva primárne záujem o skupovanie poľnohospodárskej pôdy.
Podstatné však je to že slovenská pravicová agrárna politika, v desaťročných intervaloch /1989, 1999, 2010/ administratívne stavala domácich agropodnikateľov do nekonkurenčnej polohy, čo jednostranne veľmi zvýhodňovalo zahraničných investorov.
Toto obetovanie slovenských agropodnikateľov a celého rezortu použila aj EU pri našom vstupe do EU ako tzv. historický princíp pre diskrimináciu našich farmárov v podporách.
Nesmieme zabúdať nato, že ekonomicky oslabené Slovensko bolo nielen prirodzeným priestorom pre silných záujemcov, ale bolo aj cielene spracovávané pre presadzovanie záujmov ekonomicky silných. Pripomeniem len prednášku Viedenského ekonomického inštitútu z roku 2004 v Bratislave. Konkretizujú sa o.i.v nej kroky „ako ich zložíme na kolená a potom za babku skúpime“. Pričom „ich“ sa myslia veľké farmy v SR. Politologický sa tomu hovorí ekonomická a politická kolonizácia. Aj s prvkami rasizmu. Osobne som zažil v EP frčku „čo stále chcete, veď ste boli vždy chudobnejší…“
2. Máme zahraničných investorov vítať s otvorenou náručou a s fanfárami, alebo ich máme a priori odmietať?
Môj postoj k tomu nie kritický, ale odmietavý, lebo zahraniční investori majú takpoviediac navrch najmä preto, lebo domáci poľnohospodári sú najmä trvalo nedofinancovaní. Nehovoriac o tom, že k nám prichádzajú samozrejme zdatní investori, ktorím ja domáca košielka priúzka a že ich medialne glorifikujeme, pričom máme rovnako, alebo ešte lepšie hospodáriacich domácich prvovýrobcov.
Viem si predstaviť zahraničných investorov angažovaných v priemyselnej veľkovýrobe, napríklad bravčového mäsa, ale v poľnohospodárskej prvovýrobe ich nepotrebujeme. Čo potrebujeme, to je zvrchovaná poľnohospodárska politika SR, ktorá pre slovenských farmárov presadí rovnocenné postavenie v legislatíve EU /najmä v obchode s pôdou/, v rovnakých podporách pre farmárov z SPP, ale aj v rovnakej
3. Za vzor sa dávajú najmä dánski farmári. V niektorých médiách sme sa nedávno mohli dočítať o tom, ako úžasne pozdvihli podniky, ktoré kúpili, a čo všetko sa od nich môžeme naučiť… Myslíte si, že medzi našimi poľnohospodármi a trebárs dánskymi farmármi je naozaj taký veľký rozdiel v teoretických vedomostiach a v praktických skúsenostiach, ako sa to neraz prezentuje?
Na Slovensku sme sa snažili pred 50 rokmi chovať kravy, plemena Dánske červienky. Boli to dobré kravy. Skončili však tak ako Slovenské strakaté a Pinzgavské, Ako marginálne plemená,regionálneho významu, boli prevalcované „Holsteinským globalizátorom“. Dáni však v chove ošípaných patria k svetovej špičke. Presvedčil som sa o tom už aj pred 30 rokmi počas dvojmesačnej štúdijnej cesty v Kanade. Keby som mal kompetencie, určite by som sa s nimi, alebo s Kanadskými investormi, chcel dohodnúť na investovaní do priemyselnej výroby bravčového mäsa na Slovensku.
Nemyslím si ale že je aj pre Dánov dobrá súčasná, nekritická, medialna glorifikácia výsledku v Top agro. Treba im zablahoželať, ich sro Šamorín vyhrala, ich manažérka tiež. Niekto však počas oceňovania poznamenal, že je skutočne šikovná a bolo by ju vhodné angažovať na zmenežovanie konzorcia investorov zo Slovenska na 10 000 ha pôdy v Dánsku, teda projekt podobný dánskemu v SR. Prvý investori sa už hlásili…
Obídem hodnotu kritériaí tejto súťaže, ked z 20 prvých miest chytili 15 postov súťažiaci bez ŽV, čo je primárny záujem SR a čo sú v rentabilite kapitálu neporovnávateľné odvetvia.
Zdá sa mi však porovnávanie investorov do automobilového priemyslu, do pôdy a do poľnohospodárskej prvovýroby, ako rovnaký biznis, nenáležité. Aj prirovnávanie prínosu Dánskych farmárov pre SR k prínosu Valašského systému hospodárenia je len účelové, lebo boli to práve a len Slováci čo dokázali v tomto hospodárskom spôsobe také hospodárske, organizačné, architektonické, slovesné, hudobné, či výtvarné napredovanie za pár desaťročí, čo pred nimi nedokázali mnohé národy za dlhé stáročia. Rovnako nenáležité a účelové až trápne by bolo keby sme sa napríklad snažili predstrkať Baniša, vynálezcu padáku, ako pôvodcu nedávneho úspechu zoskoku človeka z 20 km výšky a prekonanie rýchlosti zvuku.
Dáni mali za storočia evolučný vývoj v hospodárení na pôde. Sú to dobrí gazdovia. Vážia si farmárstvo až tak že zákonom zakázali predávať poľnohospodársku pôdu cudzincom a teda aj investovať do poľnohospodárskej prvovýroby cudzincom. Aj dnes majú 250 % väčšie finančné podpory ako sú na Slovensku. Mali aj v EU komisárku…, ktorá nenávidela zhromadnenú poľnohospodársku veľkovýrobu, ale nie na Slovensku. Počas posledných desaťročí sa finančne natoľko začepčili že pozerajú kde by investovali s najväčším ziskom. Je to normálne. Alebo si niekto myslí že šíria osvetu?
Slováci mali pritom len za posledných 100 rokov neustále revolúcie vo vlastníctve pôdy a v systémoch hospodárenia. Pred 100 rokmi slovenské veľkostatky /vo vlastníctve „zahraničných investorov/, boli najpokrokovejšie najúspešnejšie farmy na svete. Pritom domáce obyvateľstvo sa ledva uživilo na urbariatoch a bakšišmi od pánov veľkomožných. To by sa niekomu páčilo aj dnes? Likvidácia feudalizmu a pozemková reforma po vzniku ČSR, arizácie, reforma po vojne, združstevňovanie, rozdružstevňovanie, privatizácia, dnešní zahraniční investori, veľa len hovoriť. Boli by schopní Dáni investovať v zahraničí aj pri podobnom vývoji? Zdôrazňujem, že aj napriek obmedzenej slobode podnikania aj pri menších podporách naše poľnohospodárstvo do roku 1990 bolo porovnatelné so západoeuropskym. Odvtedy sma hádam celkom neosprosteli.
Máme sa čo od nich učiť, ako sme sa vždy učili, veď nás historia vyvaľkali na veľmi prispôsobivých, flexibilných a tvorivých. Ak nám chcú naozaj pomôcť, nech nám pomôžu presadiť rovnaké podmienky pre hospodárenie ako majú oni. Rovnaké podpory a ked si naďalej budú chrániť Dánsko pred zahraničnými investormi v poľnohoapodárskej prvovýrobe a neliberalizujú sa, my im to doprajeme, ale nech podporia opatrenia v SR na ochranu poľnohospodárskej prvovýroby tiež pre domácich investorov . Či sa aj oni poučia od nás to je na nich.
4. V čom je podľa Vášho názoru naozaj podstatný rozdiel, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje úroveň a výsledky hospodárenia, medzi našimi poľnohospodármi a zahraničnými investormi?
Nevidím rozdiel medzi našimi poprednými agropodnikateľmi a zahraničnými investormi čo do kvality podnikania. Je predsa jasné, že k nám prichádzajú úspešní agropodnikatelia a porovnávať ich môžeme len s našimi úspešnými agropodnikateľmi a nie s priemerom. Naozaj zásadný rozdiel je v tom, že prichádzajú z prostredia ktoré sa harmonicky desaťročia zdokonaľuje a poznajú a ovládajú faktory smerujúce k úspechu.
5. V čom spočívajú komparatívne, neopakovateľné, výhody, ktorými disponujú zahraniční investori, v porovnaní s podmienkami, ktoré majú naši agropodnikatelia?
Medzi výhody zahraničných investorov v poľnohospodárstve u nás rozhodne patrí kapitál ktorým operujú. V dôsledku konjukturálnych podmienok pre podnikanie v poľnohospodárstve v ich domácich krajinách. Naopak slovenskí agropodnikatelia sa potácali v nežičlivom, stále sa meniacom prostredí v dôsledku čoho sú dlhodobo finančne nedoživení. Je len prirodzené, že ten kto je ekonomicky silnejší využíva svoju ekonomickú silu na to, aby presadzoval svoje ekonomické záujmy voči ekonomicky slabším partnerom. To je zákonité.
Určite veľkou výhodou je ich znalosť faktorov podmieňujúcich úspešné poľnohospodárske podnikanie. Patrí sem aj kultúra, etika, a správa podnikateľského prostredia. Ale patrí sem aj obchodné a komerčné zázemie a zavedené dodavateľsko-odberateľské vzťahy. Údaje o tom, že dodávky vstupov pre poľnohospodárov v západoeurópskych krajinách sú podstatne výhodnejšie ako dodávky pre našich agropodnikateľov.
Prichádzajú z prostredia kde to dobre funguje, vedia čo k tomu treba aby to dobre fungovalo a majú na to.
6. A v čom by zasa, naopak, na tom prirodzene mali byť lepšie domáci agropodnikatelia?
Domáci agropodnikatelia majú samozrejme výhody v poznaní domácich pomerov, majú vybudované vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, voči vlastníkom pôdy, voči kolegom, voči štátnej správe. Predovšetkým sú ale kreatívni, prispôsobiví, učenliví, schopní reagovať na často sa meniace podmienky hospodárenia. To, že obstáli aj v období transformácie na trhové podmienky, aj v diskriminačných podmienkach SPP, ale hlavne to, že vydržali nepriaznivú až nepriateľskú štátnu agrárnu politiku po roku 1990 ich vyformovalo na životaschopných najmä v ťažkých neistých časoch. Zdá sa, že také časy prišli … Mali by však byť oveľa súdržnejší a tvrdší pri presadzovaní svojich oprávnených záujmov.
7. Boli ste dvojnásobným ministrom pôdohospodárstva, boli ste poslancom Európskeho parlamentu. Videli ste kus sveta i Európy. Myslíte si, že je namieste stavať proti sebe domácich agropodnikateľov a zahraničných investorov v poľnohospodárstve?
Domácich agropodnikateľov a zahraničných investorov v poľnohospodárstve nie je správne stavať proti sebe a na Slovensku to ani nikto nerobí. Oni sú kolonisti a nie kolonizátori. Kolonizátori sú tí, ktorí presadili rozdielne pravidlá pre trh s pôdou, ktorý je u nás úplne liberálny a v starých členských štátoch EÚ je zákonom, alebo inak znemožnené kupovať pôdu cudzincami. Kolonizátormi sú tí, ktorí nastavili také pravidlá pre zahraničných investorov v starých členských krajinách, že v poľnohospodárskej prvovýrobe sa tam cudzinec nemá možnosť presadiť, pričom zároveň nás prinútili úplne liberalizovať podnikateľský priestor v poľnohospodárstve aj pre zahraničných investorov. Kolonizátori sú tí, ktorí nastavili priame platby pre nové členské štáty zo zdrojov EÚ mnohonásobne nižšie oproti starým členským štátom. Kolonizátori sú tí, ktorí nastavili také pravidlá pre štátnu pomoc do poľnohospodárstva v dôsledku čoho bohaté štáty až niekoľko násobne viac podporujú svoje poľnohospodárstvo zo štátnej pomoci ako SR. Kolonizátori sú tí, ktorí v reforme cukru, vína a iných ďalších opatreniach zvýhodňujú v rámci SPP staré členské štáty oproti novým členským štátom. Kolonizátori sú tí, ktorí hovorili o vyrovnaní podmienok medzi starými a novými členskými štátmi EÚ do roku 2013 a teraz hovoria o roku 2028.
Viedenský inštitút
Keby mala slovenská agrárna verejnosť za sebou takú silu kolonizátorov o akej tu hovorím, samozrejme, že by sa chovali tak isto ako dnešní zahraniční investori – kolonisti v ekonomicky slabších štátoch.
Sme proti kolonizácii Slovenska a budeme sa stále ostrejšie stavať proti kolonizátorom. Budeme sa domáhať rovnakých pravidiel pre všetkých a budeme sa aj domáhať náprave krívd, ktoré sa na nás napáchali. Aký postoj v tomto zaujmú kolonisti nie je náš problém.
8. Potrebujú naši poľnohospodári – tak ako kedysi –
nekriticky preberať cudzie vzory?
Samozrejme, že nekriticky preberať cudzie vzory vo všeobecnosti je nesprávne. Mnohé globálne úspešné riešenia však môžeme aplikovať aj u nás bez úprav, lebo sa vo svete nachádzajú už aj vzory, ktoré sa hodia do našich podmienok. Taká je napr. priemyselná výroba bravčového mäsa z hľadiska biologických, technologických, veterinárnych, výživárskych a organizačných podmienok. Ale z hľadiska investorských, obchodných a vzťahových súvislostí, treba aj takéto globálne overené systémy adaptovať na domáce podmienky. Oveľa väčšiu tvorivosť treba však uplatniť pri presadzovaní zahraničných vzorov, ktoré sa majú realizovať v konkrétnych prírodných podmienkach Slovenska. Predovšetkým ide o biologický materiál rastlinného pôvodu, ale aj o zvieratá chované mimo priemyselné systémy. No a vzory v agropodnikaní v podobe a konštrukcii fariem a ich vzťahov so spolupracujúcim okolím sú takto úplne neprenosné ako celok v našich podmienkach. Tým však nechcem povedať, že sa nemáme o ne zaujímať, a že sa nemáme nimi inšpirovať. Keď sa napr. pozrieme na našich susedov Poliakov ako dobre zvládajú transformáciu na trhové podmienky, hoci si uvedomujeme, že ich celý súčasný agrárny systém je produktom odlišného vývoja za mnoho desaťročí, ale má v sebe veľa inšpiratívnych vzorov.
Sám som z pozície riaditeľa odboru Vedecko-technického rozvoja na Ministerstve pôdohospodárstva podporoval uplatňovanie pestovania systému kukurice zo Slovenska do bývalého Sovietskeho zväzu. Je to na osobitnú publikáciu, čo všetko treba urobiť pre úspešnú implementáciu cudzích vzorov. Chcem tým povedať, že keď sme dokázali úspešne prenášať vhodné vzory v plánovanom hospodárstve, v trhovom hospodárstve pri súčasnej úrovni globalizácie je to absolútne nevyhnutné. Nesmie to však byť nekritické.
V tejto súvislosti sa mi žiada poznamenať, že celkovo veľmi slabo využívame predprojektovú zložku uplatňovania zahraničných vzorov v našich podmienkach. Mám na mysli napr. aj využívanie medzinárodných auditov pre naše rozhodovanie. Keď som napr. pred niekoľkými týždňami hľadal spôsob ako dostať do rezortu chýbajúcich 400 milionov Eur ročne, získal som informáciu, že podľa kvalifikovaného odhadu špičkovej auditorskej firmy je reálne možno z daňových únikov vyťažiť v SR viac než 2 mld. Eur. Tak isto toľko diskutovaná téma v SR o budúcej podobe štátnej správy by mala začínať medzinárodným auditom, ktorý by nám možno poskytol šokujúci pohľad na možnosti riešenia. Takto je možno zahraničné zahraničné vzory uplatňovať aj v poľnohospodárstve. Využili sme napr. medzinárodný audit na hodnotenie rezortnej vedecko-výskumnej základne s návrhom na budúcnosť. Taktiež sme sa zariadili podľa návrhu medzinárodného auditu v oblasti výroby cukru na Slovensku.
Uplatňovať cudzie vzory treba, ale kvalifikovane, kriticky. Pre kvalifikovanú kritičnosť však treba čo najviac využiť čo najširší diapazón medzinárodných /globálnych/ poznatkov.
Zverejnené v upravenej podobe pod názvom: NÁŠHO ROĽNÍKA FORMOVALA HISTÓRIA, Bohumil Urbánik, Roľnícke noviny, 21.11.2012
Zverejnené v upravenej podobe pod názvom: IDE NÁM O ROVNAKÉ PRAVIDLÁ, Bohumil Urbánik, Roľnícke noviny, 23.1.2012