Úvodné vystúpenie Europoslanca Petra Bacu /ĽS HZDS/ na Potravinárskej konferencii 12.-13. februára 2008 v Bratislave. Konferenciu organizovala Spoločnosť spotrebiteľov potravín, ako otvorené fórum o stave bezpečnosti, kvality a kontroly potravín.
IX. Potravinárska konferencia
Bezpečnosť potravín v podmienkach Slovenskej republiky a spolupráca s Európskou úniou
Autori: Ing. Peter Baco, poslanec EP, Ing.Zuzana Bírošová,CSc, riaditeľka odboru bezpečnosti potravín a výživy MP SR
Bezpečnosť potravín predstavuje súbor opatrení na úseku ochrany zdravia rastlín, veterinárnej problematiky, ochrany zdravia a pohody zvierat, na úseku potravín a krmív, ktorých realizáciou sa dosiahne bezpečnosť všetkých zložiek potravinového reťazca a tým aj finálnej potraviny. Systém bezpečnosti potravín tvoria tri základné neoddeliteľné oblasti:
vedecké hodnotenie rizika,
legislatíva
úradná kontrola
Vedecké hodnotenie rizika je základom pre prijímanie opatrení a tvorbu legislatívy na národnej i komunitárnej úrovni. Touto úlohou na komunitárnej úrovni, bol na základe Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, poverený EFSA – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, sídliaci v Parme. Poslaním úradu je poskytovať vedecké poradenstvo, vedeckú a technickú podporu pre právne predpisy a politiku Spoločenstva vo všetkých oblastiach, ktoré majú priamy alebo nepriamy dopad na bezpečnosť potravín alebo krmív. Pri príprave vedeckých stanovísk spolupracuje EFSA s členskými štátmi, ktoré sú zároveň Nariadením zaviazané s ním spolupracovať. Orgánmi EFSA sú:
Správna rada
Výkonný riaditeľ a pracovníci
Poradné fórum
Vedecký výbor, vedecké panely
Členské krajiny majú priame zastúpenie v Poradnom fóre a jeho pracovných skupinách, pričom týchto zástupcov nominuje príslušné ministerstvo. Zástupcov majú členské krajiny i vo vedeckom výbore a vedeckých paneloch, avšak týchto zástupcov nominuje EFSA na základe prejavenia ich záujmu na 3 ročné obdobie. Úlohou vedeckého výboru a desiatich vedeckých panelov je vedecké hodnotenie rizika a poskytovanie vedeckých stanovísk pre Európsku komisiu, či už pre prijímanie opatrení, alebo prípravu acquis communitaire, stanoviská EFSA sú zverejňované na internete. Slovenská republika v súčasnosti má zastúpenie iba v jednom vedeckom panely FEDAP prostredníctvom Ing. Ľubomíra Lenga, PhD. zo SAV. Výzva na prihlásenie sa vedcov do vedeckých panelov EFSA pre roky 2010 – 2013 bude zverejnená v roku 2008. Ak problém, ktorý rieši niektorý z vedeckých panelov, vyžaduje podrobnejšiu expertízu, vedecké panely vytvárajú i svoje dočasné pracovné skupiny. V roku 2007 vytvorila EFSA štyri dočasné pracovné skupiny, do ktorých bolo nominovaných i 6 slovenských expertov.
Pre plnenie svojho poslania požiadala EFSA členské štáty o nomináciu národných organizácií (iba verejných, nie súkromných organizácií), ktoré sa na národnej úrovni podieľajú na vedeckom hodnotení rizika, podľa článku 36. Nariadenia (ES) č. 178/2002. Zoznam 256 organizácií podľa čl. 36 nariadenia za všetky členské štáty bol 19.12.2006 schválený Správnou radou EFSA, Slovenská republika je zastúpená 12 organizáciami. Tieto organizácie môžu byť finančne podporované na základe spolufinancovania projektov vyhlasovaných EFSA.
V júni 2006 Správna rada EFSA odporučila, ako hlavnú prioritu na najbližších päť rokov, rozvíjanie intenzívnejšej spolupráce a vytváranie siete medzi EFSA a členskými štátmi, čo viedlo k schváleniu Stratégie pre spoluprácu a vytváranie siete medzi členskými štátmi a EFSA. Nadväzne bola táto stratégia Ministerstvom pôdohospodárstva SR rozpracovaná na podmienky SR ako národná stratégia a schválená poradou vedenia ministerstva. Kľúčovú úlohu z hľadiska stratégie EFSA budú zohrávať kontaktné body v jednotlivých členských štátoch. Ministerstvo pôdohospodárstva SR – Odbor bezpečnosti potravín a výživy bol na základe Dohody podpísanej medzi EFSA a MP SR ustanovený za národný Kontaktný bod Slovenskej republiky pre technické a vedecké otázky pre spoluprácu s EFSA.
Pre zabezpečenie vedeckej spolupráce a vytvorenie vedeckej siete na európskej úrovni, ako i pre zabezpečenie vysokej vedeckej kvality národných stanovísk MP SR v roku 2007 vytvorilo 25 národných odborných vedeckých skupín, ktoré sú tvorené vedcami z výskumných ústavov, univerzít, SAV, ale i zástupcov z oblasti úradnej kontroly a výroby.
Vytvorením národných odborných vedeckých skupín sa zabezpečuje lepšia informovanosť širšej odbornej verejnosti, vytvára sa kontinuita a zastupiteľnosť expertov na rokovaniach v európskych i svetových fórach – Códex Alimentárius, v rámci prípravy stanovísk sa zabezpečuje prepojenie vedeckého hľadiska, pohľad z kontrolnej sféry a výrobnej praxe. Zámerom je, aby sa ten istý expert zúčastňoval v rámci prerokovávania tej istej problematiky na rokovaniach PS EK, PS Rady, PS EFSA, Výborov FAO/WHO Codex Alimentarius i OECD, pričom členovia príslušnej národnej odbornej vedeckej skupiny mu majú pomáhať pri vypracovaní stanovísk a zároveň expert ich prostredníctvom správ z rokovaní informuje o stave prác v danej oblasti. Tieto skupiny pracujú elektronickou formou, pričom komunikáciu medzi členmi zabezpečuje odbor bezpečnosti potravín a výživy.
Pre implementáciu svojej „Stratégie pre spoluprácu a vytváranie siete medzi členskými štátmi a EFSA“ ustanovila v marci 2007 EFSA „Riadiaci výbor pre spoluprácu a vedecké siete – SGC“, členmi SGC sú zástupcovia AF, Vedeckého výboru EFSA a pracovníci EFSA. Úlohou SGC je navrhovať, riadiť a kontrolovať spoločné vedecké projekty. Z 8 schválených mandátov na riešenie ESCO projektov sa SR zúčastňuje práce na 6 projektoch.
ESCO projekt pre harmonizáciu prístupov pre hodnotenie rizík – do práce skupiny riešiacej tento projekt je pod vedením Rakúska zapojených 9 členských štátov, Slovensko v projekte zastupuje prof. Ing. Peter Šimko, DrSc. z VÚP. Cieľom projektu je odstrániť rozdielnosti v zbere, hodnotení i interpretácii dát.
ESCO projekt pre hodnotenie bezpečnosti rastlinných prípravkov je pokračovaním vedeckého projektu riešeného vedeckým panelom NDA v minulých rokoch. Príručka pre hodnotenie bezpečnosti rastlín a rastlinných produktov používaných ako potravinové doplnky bola prijatá Vedeckou komisiou EFSA 20.11.2007 a bude publikovaná na webovej stránke EFSA, v januári 2008 sa plánuje jej verejné pripomienkovanie. V súčasnosti sa PS dopĺňa, za SR sa jej ďalšej činnosti bude zúčastňovať PharmDr. Jaroslav Tóth, PhD. z UK.
ESCO projekt pre riziká a benefity z fortifikácie potravín kyselinou listovou – v súčasnosti okrem zástupcov z Vedeckého panelu NDA sa práce na projekte zúčastňujú iba Veľká Británia, Írsko, Nemecko a Švédsko. SR v súčasnosti nie je do projektu zapojená, avšak ÚVZ SR zvažuje zapojenie sa do práce na projekte. Cieľom projektu je posúdiť, či riziká, najmä z hľadiska karcenogenity pre starších ľudí, nie sú významnejšie ako prínos fortifikácie potravín kyselinou listovou z hľadiska vývoja plodu počas tehotenstva.
ESCO projekt na identifikáciu náhlych rizík v oblasti bezpečnosti potravín
Pracovná skupina riešiaca projekt má 21 členov z 13 členských štátov, SR v nej nie je zapojená. Cieľom projektu je pripraviť systém na rýchlu informáciu riadiacej sféry o náhlych rizikách a zabezpečiť rýchle vedecké stanovisko pre rozhodovanie v tejto oblasti. Problémom je identifikácia a validácia náhleho rizika. Stanoviť jasné identifikátory je zložité, pretože pre každú oblasť sú odlišné (iné mikrobiálne riziko, iné chemické riziko). SGC odsúhlasila, že problematika je mimoriadne obšírna a je potrebné vytvoriť špecializované podskupiny a stanoviť jednotlivé kroky na riešenie projektu.
ESCO projekt na harmonizáciu zberu dát o chemických látkach v potravinách a krmivách – za Slovenskú republiku je do pracovnej skupiny na riešenie tohto projektu nominovaná Ing. Erika Dobríková, PhD. z VÚP, v súčasnosti je do projektu zapojených 12 členských štátov vrátane SR. Cieľom projektu je stanoviť jednotnú metodiku zberu dát, ktoré budú slúžiť pre analýzy trendov a výpočty expozície. Nie sú doriešené otázky kvality dát, pôvodu dát, odberu vzoriek, číselníkov, klasifikácie potravín a pod. V týchto oblastiach má práve SR dlhodobé skúsenosti, nakoľko máme 13-ročné poznatky z monitoringu, informačného systému, zabezpečenia kvality analýz a prepojenia našej národnej databázy s celosvetovou databázou GEMS/FOOD –EURO (Globálny monitorovací systém potravín). EFSA navrhuje zberať dáta o výskyte furánu, kadmia, saponínov, gossypolu, ricínu, teobromínu, akrylamidu. Okrem práce na príprave jednotnej metodiky pre zber dát sa vykoná i monitoring obsahu požadovaných látok v potravinách a krmivách a vypočíta sa denný príjem týchto látok v Slovenskej populácii, tak, aby potrebné dáta mohli byť poskytnuté EFSA v roku 2009.
ESCO projekt pre zber dát o spotrebe potravín – zástupcom Slovenskej republiky v tomto projekte je Ing. Emília Lešková z VÚP, na projekte sa zúčastňuje 33 expertov z Vedeckého panelu NDA, EFSA a z 19 členských štátov. V súčasnosti má EFSA už k dispozícii databázu obsahujúcu dáta zo 16 členských štátov, vrátane SR. EFSA zadala nestrannej organizácii kontrolu a verifikáciu dát. Ďalšou úlohou PS bude vytvoriť harmonizovaný systém zberu dát vrátane metodológie. Táto databáza bude v budúcnosti prepojená s databázou o chemických látkach a bude slúžiť k hodnoteniu záťaže obyvateľstva. Zjednotené metodiky zberu a vyhodnocovania dát umožnia objektívne porovnania záťaže medzi jednotlivými členskými štátmi.
ESCO projekt na ustanovenie databázy vedeckých expertov – s cieľom uľahčiť vypracovanie vedeckých stanovísk na požiadanie, najmä ako reakciu na naliehavé problémy a krízové situácie vytvára EFSA databázu národných expertov, ktorí budú vyzvaní zúčastňovať sa na činnosti vedeckého výboru, vedeckých komisií a pracovných skupín. Databáza expertov bude taktiež zdrojom informácií pre Vedecký výbor a pre vedecké komisie a pre členské štáty pri výbere potrebných externých expertov. Zástupcom SR v projekte je Ing. Zuzana Bírošová, CSc., projektu sa zúčastňuje EK DG RESEARCH, ďalších 8 členských štátov a pracovníci EFSA.
ESCO projekt pre nanotechnológie v potravinách – nanotechnológie sú novou oblasťou, ktorá môže mať vplyv na bezpečnosť potravín, v tejto oblasti má EFSA pomerne málo informácií a mnohé členské štáty nemajú s ňou žiadne skúsenosti. Za Slovenskú republiku je nominovaný prof. Peter Šimon, DrSc. z STU, ktorý má v tejto oblasti už značné množstvo publikácií v renomovaných vedeckých časopisoch.
Okrem spolupráce s EFSA pri vedeckom hodnotení rizika i na národnej úrovni zabezpečuje MP SR v spolupráci s Výskumným ústavom potravinárskym – VUP a inými výskumnými organizáciami vedecké hodnotenie rizika, či už pre potreby Rýchleho výstražného systému RASFF, kedy na základe požiadavky orgánov úradnej kontroly experti VUP posúdia na vedeckej úrovni, či daná potraviny, ktorú v rámci úradnej kontroly odobrali môže ohroziť zdravie spotrebiteľov. Okrem týchto hodnotení pre RASFF sú zadávané i požiadavky na posúdenie a hodnotenie rizika ktoré vyplývajú z nových vedeckých poznatkov – napr. zmeny lipidov pri mikrovlnnom ohreve, alebo z praxe – napr. hodnotenie rizika výskytu rezíduí liečiv v mede.
Druhou súčasťou systému bezpečnosti potravín je legislatíva. Charakteristickým rysom európskej legislatívy je sprísňovanie požiadaviek na prevádzkovateľov potravinárskeho priemyslu a bezpečnosť potravín, čo sa v legislatíve prejavuje prechodom od smerníc k nariadeniam. Acquis communitaire je v oblasti bezpečnosti potravín pripravovaná na základe vedeckého hodnotenia rizika, ktoré pre Európsku komisiu – DG SANCO i Európsky parlament vykonáva EFSA. Do procesu prípravy a schvaľovania legislatívy zasahujú všetky členské štáty či už v pracovných skupinách Európskej komisie, Európskej rady i prostredníctvom svojich poslancov v Európskom parlamente.
Z hľadiska národnej legislatívy bol apríli 2007 bol schválený zákon č. 195/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon NR SR č.152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 5. 2007. Novelou zákona sa zabezpečila implementácia dvoch nariadení, a to nariadenia (ES) č. 852/2004 EP a Rady o hygiene potravín a nariadenia (ES) č. 882/2004 EP a Rady o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá. Pri zabezpečovaní implementácie nariadenia č. 882/2004 EP a Rady bolo vydané nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2007, ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu výdavkov orgánov potravinového dozoru.
Všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu o potravinách je podľa § 3 ods.1, § 30 ods.1 a § 30a Potravinový kódex SR (ďalej len „PK SR“), ktorý ustanovuje požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri výrobe potravín a požiadavky na balenia jednotlivých potravín, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a vyšetrovanie potravín.
Rozsah a počet noviel určuje predovšetkým tvorba predpisov – smerníc pre potraviny na úrovni Európskej únie. PK SR sa z pohľadu vzťahu k predpisom EÚ člení na harmonizovanú oblasť, v ktorej sú zapracované smernice EÚ a neharmonizovanú oblasť národnej legislatívy na potraviny. Z hľadiska náplne sa člení na 3 časti, ktoré sa podľa riešenej problematiky ďalej členia na jednotlivé hlavy. V prvej časti je uvedené všeobecné vymedzenie pojmov používaných v potravinárstve (1 hlava) a spôsob odberu vzoriek a metódy skúšania (2 hlavy). V druhej časti upravuje všeobecné (horizontálne) požiadavky (15 hláv) a v tretej časti upravuje osobitné (vertikálne – komoditné) požiadavky na potraviny (34 hláv). V roku 2007 bolo spracovaných 5 noviel hláv Potravinového kódexu SR (PK SR) a 3 nové znenia hláv PK SR. V harmonizovanej oblasti bolo zapracovaných 8 smerníc EÚ.
Treťou súčasťou systému bezpečnosti potravín je úradná kontrola, ktorá sa týka celého potravinového reťazca. Oblasť úradných kontrol je na komunitárnej úrovni upravená Nariadením EP a ER č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá. Dodržiavanie acquis communitaire v členských štátoch z hľadiska bezpečnosti potravín je pod pravidelnou a systematickou kontrolou Potravinového a veterinárneho úradu – FVO, ktorého sídlo je v Dubline. Okrem inšpekčných misii v členských štátoch vykonáva FVO i inšpekčné misie v tretích krajinách, z ktorých sa dovážajú potraviny do Európskej únie. Plány inšpekčných misii FVO každoročne schvaľuje DG SANCO. Pre rok 2008 je naplánovaných 256 auditov, z toho na Slovensku bude vo februári vykonaný všeobecný audit, ktorým sa preverí dodržiavanie všetkých požiadaviek uložených Nariadením (ES) 882/2004 EP a ER. Hlavným účelom tohto auditu bude overiť, či sa v členskom štáte celkovo vykonávajú úradné kontroly v súlade s viacročnými národnými plánmi kontroly uvedenými v článku 41 Nariadenia (ES) č. 882/2004 EP a ER. Viacročný národný plán kontrol bol vypracovaný na obdobie rokov 2007-2011 ešte v decembri 2006 a aktualizovaný v júli 2007. Plán bol vypracovaný v spolupráci so všetkými kompetentnými autoritami – ŠVPS SR, ÚKSUP a Úradom verejného zdravotníctva SR. Všeobecný audit bude doplnený špecifickými auditmi a inšpekciami v jednej alebo viacerých špecifických oblastiach. Tieto špecifické audity a inšpekcie.
V Slovenskej republike sa v zmysle zákona 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov úradná kontrola potravín vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, ako i nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom. Úradná kontrola potravín sa vykonáva i nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulujúcich s nimi a ich umiestňovaní na trh. Pod úradnú kontrolu spadá i kontrola nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín v SR sú Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, orgány verejného zdravotníctva, ŠVPS SR, KVPS, RVPS. Podľa zákona o potravinách úradnú kontrolu vykonávajú aj Ministerstvo obrany SR v ozbrojených silách, Ministerstvo vnútra SR v Policajnom zbore a Ministerstvo spravodlivosti SR v Zbore väzenskej a justičnej stráže SR.
Podľa zákona NR SR č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti orgánmi štátnej správy vo veterinárnej oblasti sú: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ŠVPS SR, KVPS a RVPS. Na úseku veterinárnych liekov plní túto úlohu Ústav štátnej kontroly veterinárnych liečiv a biopreparátov. Štátna veterinárna a potravinová správa je aj kontaktným miestom výstražného systému pre potraviny a krmivá – Rapid Alert for Food and Feed, ktorý informuje členské štáty o nevyhovujúcich potravinách a krmivách na trhu EÚ, aby bolo možné čo najrýchlejšie takýto tovar stiahnuť z obehu.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky- ÚKSUP podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 EP a ER vykonáva úradnú kontrolu hnojív, odrôd a osív, v oblasti vinohradníctva a vinárstva, v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti, kontroly krmív, kontroly v ekologickom poľnohospodárstve, kontroly v prípade pestovania geneticky modifikovaných rastlín.V zmysle slovenskej legislatívy vykonáva uvedené kontroly podľa nasledovných zákonov: zákon č. 555/2004 Z.z. o hnojivách, zákon NR SR č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, zákon NR SR č. 182/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve, zákon NR č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, zákon NR SR č. 421/2004 Z.z. o ekologickom poľnohospodárstve, zákona NR SR č. 271/2005 Z.z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív, zákona č. 184/2006 o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe.
Z úradnej kontroly potravín sa raz ročne pripravuje správa z výsledkov úradnej kontroly za daný kalendárny rok, ktorá sa zasiela na EK. Tak napr. v roku 2006 bolo vykonaných 43 106 kontrol u primárnych výrobcov (prvovýroby), výrobcov a baliarni, u distribútorov a dopravcov, v maloobchode a bolo odobratých 30 292 úradných vzoriek. Prekontrolovaných bolo 20 481 prevádzok z čoho 15 525 tvoril maloobchod, pričom práve najviac nedostatkov až 78,6% bolo zistených v maloobchodnej sieti, u výrobcov to bolo len 12,9%. Z 30 292 analyzovaných vzoriek bolo 1 624 nevyhovujúcich, čo tvorí 5,36%. Vzorky nevyhoveli najviac v označovaní (napr. u mliečnych výrobkov neuvedenie zložky, neuvedenie konzervačnej látky v označení, nečitateľný dátum spotreby, u mäsových výrobkov nebol deklarovaný obsah sóje, hydinového mäsa, nesprávne označené prídavné látky, atď.) a analytickým ukazovateľom (napr. u mäsových výrobkov to bolo množstvo celkových bielkovín, nevyhovujúci pomer vody a bielkovín, tuku a bielkovín, obsahu vody, v prípade jedlých tukov to bolo zvýšenie obsahu voľných mastných kyselín, obsahu kyseliny olejovej a peroxidového čísla).
Ako už bolo hore spomínané úlohou štátu a štátnych kontrolných orgánov je zabezpečiť kontrolu, dozerať, monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia potravinárskeho priemyslu dodržiavajú požiadavky potravinového práva, pričom prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú podľa nariadenia č. 178/2002 primárne zodpovední za bezpečnosť potravín a krmív na všetkých stupňoch spracovania, výroby a distribúcie potravín. Bezpečnosť potravín sa realizuje prostredníctvom programov bezpečnosti, ktoré sú zamerané na:
dodržiavanie všeobecných zásad bezpečnosti potravín,
vysledovateľnosti,
postupov správnej hygienickej praxe založenej na zásadách analýzy rizík a kritických kontrolných bodov (HACCP).
Požiadavky na prevádzkovateľov potravinárskeho priemyslu sú stanovené v potravinovom práve EÚ (nariadenia – upravujú požiadavky na prevádzky, hygienu a mikrobiológiu a bezpečnosť potravín a smernice, rozhodnutia a odporúčania) a v potravinovom práve