V nasledujúcom príspevku reagujem na výhrady niekoľkých mojich facebookových priateľov, že spájam toto facebookove priateľstvo s volebnou agitáciu.
V nasledujúcom príspevku na Facebooku informujem verejnosť, prečo tak robím.
Ospravedlňujem sa tým mojim facebookovým /FB/ priateľom, ktorých spájanie priateľstva a mojej kampane za poslanca do EP uráža. Tým priateľom, ktorých to akýmkoľvek spôsobom emotívne vyrušuje, chcem však na rovinu povedať, že presne o to mi ide. Ľahostajnosť je totiž to, čo najviac deformuje demokraciu. Veď 20 % účasť slovenských voličov na doterajších dvoch voľbách do EP je nočnou morou pri hodnotení demokratických pomerov v SR, aj v EÚ. Darmo sa chlácholíme, pri desiatom výročí nášho vstupu do EÚ, ako sme si zafixovali demokraciu vďaka nášmu členstvu v EÚ. Úroveň demokracie je predsa merateľná mierou angažovanosti sa občanov, úmerne účasťou vo voľbách do zastupiteľských orgánov. Aj takýmto mojím kontroverzným oslovovaním chcem preto burcovať občanov k angažovanosti sa vo veciach verejných, v tomto prípade Európskych. A to aj za tú cenu, že pôjdu voliť aj tí voliči, ktorí hlas nedajú mne. /Z hľadiska efektívnosti kampane by bolo samozrejme najvýhodnejšie sústrediť sa len na odhováranie tých, ktorí ma nechcú voliť, aby zostali radšej doma a nevolili./ Verím, že teraz je to celkom zrozumiteľné, prečo obhajujem tento môj postup podnecovania voličov, na angažovaných občanov.
Zložitá, ťažko riešiteľná situácia vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života na Slovensku si žiada predovšetkým prestať pochlebovať bohorovnej bruselskej administratíve. Treba sa aj kvalifikovane vedieť vzpriečiť a obhajovať národné slovenské záujmy. My, členovia a podporovatelia Strany demokratického Slovenska, nie sme euroskeptici a štáty EÚ-15 nepovažujeme za našich protivníkov. Spolupracujeme dobre pri riešení problémov, ktoré máme spoločné. Treba mať však na pamäti, že tieto štáty prirodzene využívajú ich viacnásobne väčší ekonomický potenciál oproti ekonomike SR na presadzovanie svojich ekonomických záujmov. Ekonómia to definuje ako prirodzený neokolonializmus. Neokolonizačné efekty, z rozdielnosti sily národných ekonomík, sa veľmi zreteľne prejavujú najmä v našom pôdohospodárstve, nielen v prirodzenom rozmere. Veď pôvodné prechodné obdobie diskriminácie našich farmárov, do roku 2013, sa predlžuje až do roku 2028. Znamená to, že aj v nasledujúcich rokoch budú poberať farmári z EÚ – 15 o polovicu väčšie priame dotácie ako naši farmári. Ale štáty EÚ – 15 aj legislatívne znemožňujú napr. nákup pôdy cudzinami v ich štátoch. Od nás pritom žiadajú úplnú liberalizáciu obchodu s pôdou. Mimo podpôr z EÚ štáty EÚ -15 bohato dotujú svojich farmárov – až 20 násobne viac formou štátnej pomoci, ako podporuje slovenských farmárov náš štátny rozpočet.
Aby sme mohli týmto tendenciám účinne čeliť, potrebujeme sa zjednotiť na potravinovej suverenite SR a formou Doktríny ju zafixovať ústavnou väčšinou v NR SR. Teda upadajúci agrárny sektor je možné revitalizovať len prepojením Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ /SPP/ so slovenskou agrárnou politikou. To treba vedieť a netreba sa báť ísť do riešenia rozporov s plným nasadením. Nemáme na Slovensku veľ a takýchto kvalifikovaných, skúsených a odhodlaných ľudí. Ponúkam sa preto do tejto služby aj s poukázaním na fakt, že pri tvorbe dlhodobej koncepcie agrárnej politiky SR v roku 1993, počas môjho pôsobenia vo funkcii ministra, sme dokázali zjednotiť všetky politické prúdy na prijatie tejto koncepcie konsenzom 118 hlasov v NR SR. Výsledkom bolo, v priebehu 3-4 rokov, zastavenie úpadku rezortu z 15 mld. Sk ročne na rozvojovú trajektóriu so ziskovým hospodárením.
Slovenská republika je suverénny štát a žiadne medzinárodné dohody nám nemôžu zabrániť aby sme si obhájili potravinovú suverenitu. Je to naše suverénne právo a naša povinnosť.