Stanovisko k diskusii v Slovenskom rozhlase dňa 04.02.2013 v relácii Z prvej ruky na tému: „Čaká nás nižší rast a vyššia nezamestnanosť“
Vážený pán Juraj Hrabko,
chcem Vám poďakovať za zručné moderovanie relácie „Z prvej ruky“. Nie je to vždy jednoduché, dostať od diskutujúcich dostatočné informácie, ale snažíte sa. Podobne to bolo aj 4. februára pri téme „Čaká nás nižší rast a vyššia nezamestnanosť“. Na Vašu otázku či predsa len nie je možno niečo krátkodobo urobiť v rámci potenciálu a kompetencií SR pán Baláž vôbec nereagoval a pán Filko spomenul Eurofondy a investície. Nechcem hodnotiť či je to veľa, alebo málo, to si určite poslucháči vyhodnotili. Chcel by som však urobiť poznámku k námetu poslucháča k aktivizácii nevyužívaného agrárneho produkčného potencialu Slovenska. Pán Baláž sa vôbec k téme nevyjadril a pán Filko odmietol túto možnosť. Dôvodom, podľa neho, je nízka zamestnanosť v poľnohospodárstve a neprimerané náklady na oživenie poľnohospodárstva. Samozrejme problematika vidieka a pôdohospodárstva v ňom nie je jednoduchá a v celej zložitosti si vyžaduje oveľa širší priestor. Dovolím si ale poznámky a upresnenie k dvom, skôr spomínaným, dôvodom pána Filka.
K zamestnanosti.
USA vykazujú, že ucelený komplex výživy obyvateľstva, od poľnohospodárskej prvovýroby, vstupov potrebných pre prvovýrobu a celý komplex spracovania, obchod, následné spracovania jedál a ich podávanie, vrátanie servisu pre spracovanie, skladovanie, dopravu, podávanie potravín zamestnáva viac než 30% obyvateľov USA. Pritom v USA sa živí prácou v poľnohospodárskej prvovýrobe iba okolo 1,5 % obyvateľov, ale nikto nespochybňuje fakt že celý tento komplex je odvodený od prosperujúcej americkej poľnohospodárskej prvovýroby a štát sa oň stará.
V EU-15 sa hodnotí podiel poľnohospodárstva, spolu len so súvisiacimi odvetviami, na celkovej zamestnanosti 13%. Pritom primárna poľnohospodárska prvovýroba zamestnáva menej ako 4 % pracovníkov. Teda tu platí, všeobecne platný vzťah, že jedno pracovné miesto v poľnohospodárskej prvovýrobe generuje asi štyri pracovné miesta v nadväzujúcich odvetviach. A ešte nie sú v tom zahrnuté pracovné príležitosti, ktoré takýto aktívne pracujúci občania v agrokomplexe svojou ekonomickou silou poskytujú obyvateľom vidieka zamestnaným vo vidieckej infraštruktúre a službách na vidieku. Zároveň sa tento komplex spomínaných štátov podieľa 11 % na HDP. Teda je najväčší zamestnávateľ aj najsilnejšie odvetvie tvoriace HDP týchto štátov a zároveň kľúčovým prvotným stimulátorom ekonomických aktivít na vidieku. To je veľký dôvod na ochranu tohto odvetvia.
Náš sused, Rakúsko, napríklad takto vykazuje až 17 % zamestnanosť v agrokomplexe. Priamo, len v prvovýrobe na farmách, zamestnávajú Poliaci až 18 % práceschopného obyvateľstva. Poľsko je ale špecifické v tom že podiel odvetví na agrárnych vstupoch a výstupoch nie je štandardne „Európsky“ štvornásobný. Poľské malé farmy si totiž veľkú časť vstupov, ale najmä s pracovanie a predaj z farmy priamo realizujú farmármi. Dosť na tom, celkovo zamestnanosť v poľskom agrokomplexe je nad 30 %
Dnes sa na Slovensku živí poľnohospodárskou prvovýrobou okolo 4 % práceschopného obyvateľstva a hrozí v strednodobom horizonte ich zníženie až o 15 tisíc. Celkom to znamená reálne viac ako 50 tis vyššiu nezamestnanosť. Najväčšie možnosti rastu agrárnej zamestnanosti sú pri zvyšovaní prvovýroby s vyššou pridanou hodnotou ako sú ovocie, zelenina, kvety, špeciálne plodiny ako chmeľ, chov dobytka, a živočíšna produkcia celkom ako aj farmové spracovanie produkcie. Teda ide primárne o nárast najmä takej výroby, ktorá si žiada až niekoľkonásobne viac živej ľudskej práce. Ak uvažujeme v horizonte 10 rokov o možnosti revitalizácie poľnohospodárskej prvovýroby na úroveň ekologicky akceptovateľného využitia produkčného potenciálu slovenskej krajiny, tak potom nárast zamestnanosti v poľnohospodárskej prvovýrobe nad 40 tis pracovníkov a následné celkové zníženie nezamestnanosti v SR o viac než 150 tis pracovníkov je viac než reálne /Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva, prerokovaná vo vláde SR 2008/.
K nákladovosti.
Pán Filko má pravdu v tom že by to bolo finančne značne náročné. Súhlasím s názorom, že správne konsolidovať znamená vkladať peniaze /rsp. nové peniaze/ len tam kde novovložené Euro prinesie čo najviac novej hodnoty. Treba si však na rovinu povedať aká je situácia a počítať že súčasné riešenie v nič robení je pre nás najdrahšie. Okrem diskriminácie, v rámci podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej zlého nasmerovania, ktoré SR prijala pri vstupe do EU, sú tu aj významné národné, vnútroštátne znevýhodňovanie – národná diskriminácia slovenských poľnohospodárov. Veď okrem výhod našich susedov v rôznych podporných fondoch, znížených odvodoch a podobne, čo SR neuplatňuje, je najvýraznejšie zhoršenie našej konkurencieschopnosti cez niekoľkonásobne nižšiu Štátnu pomoc pre slovenské agrárne odvetvie. Samozrejme keď naši susedia Česi, Poliaci, Maďari poskytujú Štátnu pomoc poľnohospodárom nad 55 Eur/ha, /Rakúšania okolo 250 Eur/ha a SR od 5 do 12 Eur/ha, podľa vládnucej strany, nemôžeme čakať, že naše potraviny budú schopné expandovať, naopak bude sa naďalej ich výroba znižovať, s efektom poklesu vidieckej zamestnanosti a ekonomiky. Potrebná revitalizácia bude vyžadovať ročne okolo 400 mil Eur. Najefektívnejším a najmasívnejším zdrojom na krytie tejto sumy motivácie by sa mala stať časť priamych platieb, ktorú by mohli štáty viazať na stimuláciu podnikateľov pre národné priority. Uvažuje sa s navýšením aj zdrojov EU, Štátnej pomoci, ale aj rozpočtovo neutrálnych a mimorozpočtových zdrojov. Samozrejme že ide aj o podnikové a bankové zdroje. Úspech bude závisieť od motivačných mechanizmov aké vláda pre agropodnikateľov nastaví a možno v rozhodujúcej miere od garancií dlhodobosti takéhoto rozvojového programu. Agrárna verejnosť je totiž už skeptická ku krátkodobým krokom podpory, lebo po zmene vlád sa protichodne menia, čo spôsobuje v konečnom dôsledku škody na zamestnanosti a ekonomike. Podpora rozvoja pôdohospodárstva v týchto dvoch súvislostiach a najmä z hľadiska národnoštátnych záujmov SR je najefektívnejšie ale aj nevyhnutné riešenie. Pôdohospodárstvo je pre konsolidáciu správne odvetvie.
Sme najvidieckejšia, najlesnatejšia krajina EU, máme úžasnú vidiecku kultúru a tradície. Žijeme v hodnotovom svete, formovanom vidiekom, okrem toho existujú reálne geopolitické, ekologické , morálne globálne riziká, kde sa naša závislosť na prežití občanov a štátu dá stotožniť s obhájením si agrárnej nezávislosti. Nakoniec, okrem ľudského , prírodného – agrárneho a vodného potenciálu nám toho veľa nezostalo a jeho racionálna intenzifikácia je pre nás neodkladnou výzvou.