Euractiv.sk – 7.11.2008
S podnadpisom „päť výziev pre reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ“, predniesol slovenský europoslanec Peter Baco príspevok na medziparlamentnom stretnutí poslancov EP a poslancov národných parlamentov. Témou bola budúcnosť Európskeho poľnohospodárstva a jeho úloha vo svete.
Gradujúci sled globálnych kríz, podľa autora vôbec nie je náhodný. „Plynulý“ hospodársky rast, za ostatné desaťročia bol podľa neho hlavným argumentom pre bagatelizovanie varovných signálov vyzývajúcich na otvorenú diskusiu, permanentnú reflexiu a korekciu mechanizmov finančných, hospodárskych politík, poľnohospodárske politiky nevynímajúc. „Potravinová kríza, energetická kríza, finančná kríza a následná hospodárska recesia nás trestajú za našu doterajšiu laxnosť a smerujú preto až k „megadominovému dňu““, konštatuje europoslanec.
Ako ďalej hovorí, krízy sú vždy zlé, ale môžu urýchliť doteraz odkladané riešenia. „V kontinuite doterajších požiadaviek na systémové prehodnotenie mechanizmov SPP, o to naliehavejšie v tejto krízovej situácii, musí EÚ principiálne zreformovať SPP. Nejde len o hodnotenie postupných reforiem, a čiastočné korekcie v prebiehajúcej zdravotnej prehliadke SPP. To, čo mohlo byť v harmonických podmienkach akceptovateľné, to sa môže v krízových podmienkach ukázať ako fatálne omyly“, pokračuje. Ako najakútnejšie dôvody pre zmeny sa podľa Petra Baca ukazujú:
• rastúca volatilita agrárnych trhov,
• vysoké výrobné náklady fariem v EÚ,
• podceňovanie role pôdohospodárstva,
• nesystémová organizácia SPP a
• rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch.
Autor ďalej v príspevku detailne rozvádza každý z týchto piatich „agrárnych omylov SPP“. V tabuľkovom prehľade doteraz prezentovaných zásadných postojov k reforme SPP autor demonštruje, že „konzervatívne aj liberálne postoje poskytujú priestor pre dobrú dohodu o funkčnej, spravodlivej a perspektívnej podobe SPP“. Autor osobitne vyznačil postoje, ktoré sú podľa jeho názoru v súlade so záujmami Slovenska.
Vystúpenie P. Baca
.
l/ Rastúca volatilita agrárnych trhov
Nástroje súčasnej SPP nie sú prioritne cielené na stabilizáciu prirodzene nestabilných agrárnych trhov. Agrárne trhy sú nestabilné od prírody, ale aj v dôsledku ľudských vplyvov ako sú finančné špekulácie, technické a bioenergetické využitie biomasy, osobitne v súčasných, rozkolísaných finančných a energetických trhoch. Už biblický príbeh o siedmych tučných a siedmych chudých kravách hovorí o večnej potrebe ale aj o možnostiach efektívnej eliminácie tejto prirodzenej volatility.
Úlohou poľnohospodárskej politiky nemôže byť len následné eliminovanie dôsledkov kríz, ex post, ako sa to robí v reformách SPP doteraz. Výstižne to dokumentuje tiež príklad z tridsiatych rokov minulého storočia, keď prezident USA Rooswelt, dokonca v rozpore s americkou ústavou, prijal stabilizačné opatrenia pre organizáciu agrárneho trhu, čo významne ovplyvnilo aj zastavenie najväčšej svetovej hospodárskej krízy.
Objektívnym zmyslom a prvotnou úlohou agrárnej politiky je zabezpečovať primárnu potrebu ľudstva, stabilné zásobovanie s potravinami, predchádzaním krízam ex ante. Tvorba a používanie nevyhnutných zásob potravín tvoria podstatnú zložku celkovej organizácie agrárneho trhu, ktorý má čeliť rizikám nestabilných agrárnych trhov
Reformy SPP a ich hodnotenie musíme vidieť v tomto svetle a priorizovať elimináciu nestabilných agrárnych trhov ako najvýznamnejšiu úlohu našej SPP.
2/ Vysoké výrobné náklady fariem v EÚ
Súčasná SPP zotrváva v omyle o nadprodukcii potravín v EÚ. Nepredajnosť agrárnych produktov EU na globálnom trhu predsa spôsobili naše vysoké ceny a nie fyzická neschopnosť globálneho trhu absorbovať tieto produkty. V dôsledku takéhoto mylného záveru sa nástroje SPP orientovali, namiesto podpory opatrení smerujúcim k svetovým cenám, na opatrenia chrániace nekonkurenčné systémy hospodárenia. Fiktívna sloboda, podporami zaručujúca farmárom dobrý život, aj keď sa rozhodnú že radšej nebudú vyrábať nič, ak by to nevedeli predať, znamená v skutočnosti dotovanie nevýroby.
Je preto potrebné nástroje SPP presmerovať z podpory nevýroby , prioritne na opatrenia zabezpečujúce globálnu konkurencieschopnosť predovšetkým vyrovnaním sa svetovým cenám, ale aj v kvalite a v marketingu.
3/ Podceňovanie úlohy pôdohospodárstva
Reformy SPP odrážajú mylný názor, že význam pôdohospodárstva v spoločnosti klesá. Je to omyl vyplývajúci z takzvaného “nového postavenia poľnohospodárstva vo vidieckej politike,“ prezentovaného OECD. Mýli sa tu cieľ s prostriedkami. Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je cieľom vidieckej politiky. Predstava fungujúceho vidieka pri krachujúcom poľnohospodárstve je nezmyselná. Nič na tomto princípe nemení ani fakt že rastie rozmer prímestských vidieckych oblastí.
Neopodstatnene sa v dokumentoch EU zdôrazňuje klesajúci podiel agrárneho sektora na HDP. Dokonca aj znižovanie počtu pracovníkov a znižovanie počtu fariem sa prezentujú ako znaky upadania agrárneho odvetvia, pritom ide naopak o dôkaz pozitívneho rastu produktivity a koncentrácie výrobných faktorov. Za dvadsať rokov sa preto agrárne výdavky EÚ znížili z 80 percentného podielu na celkovom rozpočte EU iba na polovicu. Dokonca rozdiel medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EU sa plánuje pre budúci rok až 30 %.
Zabezpečovanie výživy obyvateľstva musíme verejnosti predstavovať ako komplex s vnútornou dynamikou proporcií medzi prvovýrobou, spracovaním, a službami. Čisto z hospodárskeho hľadiska je pritom pôdohospodárstvo ako komplex, najväčším rezortom EÚ, s 13 percentným podielom na HDP / pri 11 % automobilového priemyslu a 9 % chemického priemyslu/. Zároveň ide aj o 15 % percentnú zamestnanosť v tomto komplexe. Z hľadiska mimo produkčných funkcií pôdohospodárstva vo verejnom záujme, sme taktiež svedkami špekulatívneho nedoceňovania týchto jeho, finančne ťažko merateľných, pritom však nenahraditeľných funkcií.
Výzvou pre SPP je preto vyargumentovať a presadiť v spoločnosti pozíciu odvetví pôdohospodárstva ako nenahraditeľného a jedinečného, trvalo prioritného a výnimočnú pozornosť zasluhujúceho rezortu.
4/ Nesystémová organizácia SPP
SPP nie je systémovo organizovaná, lebo nie je inštitucionalizovaná. Po polrokoch sa meniace predsedníctvo v Rade EÚ nie je schopné zabezpečiť líderstvo, ktoré si takýto spoločný, veľmi organizačne zložitý projekt vyžaduje. Dôsledkom je úplná absencia dlhodobých vízií, prognóz, programov, spoločných projektov a celej sústavy dlhodobého plánovania. Líderstvo je založené na vizionárstve, ktoré ale v prípade SPP chýba. SPP sa v jednotlivých štátoch neuplatňuje jednotne, prehlbuje sa jej nacionalizácia.
Výzvou pre SPP je preto vytvoriť z orgánov EÚ inštitucionalizované fórum pre dlhodobé plánovanie rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v EÚ, ktoré by nadväzovalo na dlhodobé rozvojové globálne agrárne plány, ako je napríklad Projekt tisícročia Svetovej federácie združení OSN.
5/ Rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch EÚ (NČŠ)
Diskriminačný charakter prístupových zmlúv s novými členskými štátmi dehonestuje ich postavenie v rámci SPP so zničujúcimi dopadmi na ich poľnohospodárstvo a vidiek Historický princíp stanovenia nároku na priamu podporu pre farmárov NČŠ sa vypočítal z referenčného obdobia za roky, ktoré boli v NČŠ rokmi najväčšieho úpadku poľnohospodárstva v dôsledku transformácie. Navyše, z takto zníženého základu mali NČŠ v prvom roku len štvrtinový nárok na podporu z rozpočtu EÚ. V skutočnosti to pre väčšinu farmárov v NČŠ nezabezpečovalo ani 15 % priamej podpory, oproti farmárom EÚ – 15. Tak isto, stanovené nízke výrobné kvóty, uplatnenie princípu krížového plnenia v NČŠ predtým než by sa mohli pomocou podpôr EÚ prispôsobiť tomuto systému, ale aj predčasná modulácia a ďalšie kroky vyplývajúce z reforiem a zdravotnej prehliadky vyvolávajú opodstatnené obavy o úplný rozvrat mnohých vidieckých regiónov v NČŠ. Ak nedokážeme udržať v agrárnych regiónoch prosperujúce pôdohospodárstvo, tak stráca zmysel aj podpora rozvoja vidieka.
Tento proces sa žiaľ realizuje podľa projektu nacionalizujúceho, nespoločného a diskriminujúceho nastavenia SPP, ktorý sa predtým pri rozširovaní EU nikdy neuplatňoval. Pred šiestimi rokmi, napríklad, predstavil Viedenský inštitút pre ekonomické porovnávanie cieľ rozšírenia ako nasledovný biznis – postupné obsadenie trhu v NČŠ potravinami zo štátov pôvodnej pätnástky aspoň vo výške jednej tretiny a znehodnotené farmy v NČŠ skupovať lacno zahraničnými investormi. Tento duálny, pre NČŠ diskriminujúci, systém uplatňovania SPP treba neodkladne eliminovať a nahradiť, aj preto že sa nenapnili podmienky ktorými bol odôvodňovaný, – teda obavou o mohutný dovoz lacných potravín z NČŠ do štátov pôvodnej pätnástky.. V skutočnosti, sa naopak dovozy potravín do NČŠ zo štátov EU pätnástky zvýšili o desiatky percent. Taktiež dôvod že poľnohospodári NČŠ by mali pri rovnakých podporách neúmerne vysoké príjmy oproti ostatným občanom je neopodstatnený, lebo ich skutočné príjmy nedosahujú ani trojštvrtinovú priemernú úroveň miezd v týchto štátoch. O hlbokom prepade medzi skutočnou a potrebnou jednoduchou reprodukciou výrobných fondov ani nehovoriac.
Výzva pre SPP v tomto smere je preto jednoznačná. Z nevyužívaných rozpočtových financií SPP, v prvom kroku, dvojnásobne posilniť revitalizáciu hospodárstiev NČŠ v I. osi rozvoja vidieka a postupne takúto podporu navyšovať. Až 30 percentné rozdiely medzi nárokmi a platbami v agrárnom rozpočte EU , ale aj doteraz miliardové nečerpanie agrárneho rozpočtu, sú jednoznačným dôkazom potenciálnych možností promntného riešenia tohto neblahého stavu. Týmto by sa aspoň čiastočne eliminoval negatívne dôsledky neokoloniálneho charakteru prístupových zmlúv a súčasnej SPP. Je dôvodné očakávať, že väčšina NČŠ bude podporovať takú zmenu SPP po roku 2013, ktorá sa bude jednotne aplikovať pre všetkých farmárov v EÚ, bez historického princípu, pri rovnakej podpore na jednotku plochy vo všetkých štátoch EU rovnako. Štáty V-4 sa musia postaviť na čelo spoločného, intenzívneho tlaku všetkých zainteresovaných NČŠ na presadenie týchto oprávnených nárokov. Ukazuje sa že takýto jednotný postup nemá alternatívu a že má šance na úspech. ČR by počas svojho predsedovania v Rade EÚ mohla v tom urobiť rozhodujúce kroky.
Bez revitalizácie poľnohospodárstva v NČŠ nemôže EÚ splniť svoje miléniové záväzky ale zároveň podmínováva svoju potravinovú bezpečnosť. Poľnohospodári EÚ potrebujú spojiť svoje sily pre úspešný zápas na globálnom trhu, namiesto vzájomného boja o administratívne stanovené, trh deformujúce podmienky vzájomnej súťaže.
Prehľad stanovísk k budúcemu vývoju SPP
Liberálne – najmä Veľká Británia
– Znížiť výdavky rozpočtu EÚ
– Postupne odstraňovať priame platby a trhové opatrenia
x- Posilniť výdavky na rozvoj vidieka (klimatická zmena)
x- Posilniť kompenzáciu za environmentálne prínosy nezaplatené trhom
– Najlepší nástroj na zaručenie potravinovej bezpečnosti je voľný trh.
xx- Štrukturálne fondy zamerať na chudobné krajiny, na úkor bohatých
– Krízy si musia riešiť roľníci sami súkromnými, vzájomnými fondmi ÖÖ- Treba zabrániť porušovaniu pravidiel voľnej súťaže medzi ČŠ
– Európska únia, ako najväčší vývozca agropotravinárskych produktov má záujem na odstránení prekážok obchodu, aby získala trhy
– EÚ sa nemôže vrátiť k politike podpory trhovej ceny – veľkí takto dostávajú viac ako malí
– Podstatné je, že priame platby znižujú konkurencieschopnosť Európy, lebo zvyšujú ceny pôdy
– Cross compliance nevyhovuje kritériu cielenosti.
x – Politiky budúcnosti budú cielené – od decoupling k targettingu
– Podporu dôchodku treba celkom zrušiť a nahradiť cielenými platbami za konkrétne výkony vo verejnom záujme.
x- Treba zvýšiť výdavky na poľnohospodársky výskum a šľachtenie
x – Potravinový problém rozvojových krajín sa vyrieši, ak sa zvýšia výdavky na podporu ich technologického rozvoja v poľnohospodárstve
Konzervatívne – najmä Francúzsko
– Odstrániť britský rabat
x – SPP má plniť ciele:
• Potravinová bezpečnosť
• Rovnováha na svetových agrárnych trhoch
• Čeliť dôsledkom klimatickej zmeny
• Rovnomerný rozvoj regiónov
x – Zaviesť systém riadenia kríz založený na verejnom aj súkromnom poistení
– Umožniť, aby sa zdroje v rámci čl. 69 mohli preskupovať medzi sektormi
x- Zvýšiť kontrolu dovážaných produktov, aby spĺňali rovnaké normy ako produkty EÚ
xx- Začať debatu o budúcnosti SPP
– Neznížiť poľnohospodársky rozpočet po roku 2013
– Nepotrebujeme novú reformu, ale stabilitu
– Treba zachovať platby I. piliera, lebo je to kompenzácia farmárov za kvalitu, hygienické, environmentálne a zdravotné požiadavky
xx- Treba zachovať fakultatívne intervencie a tvorbu zásob
x – Cieľ II. piliera: zachovať čo najviac zárobkovo činných osôb na vidieku
– Treba sa vrátiť k podpore trhovej ceny
x – Podporovať rast produkcie kvôli zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti