Konferencia ATRAKTÍVNEJŠÍ VIDIEK, Zvolen, 21. 2. 23.
Ing. Peter Baco, PhD. – čestný člen monitorovacieho výboru
diskusný príspevok
Vzhľadom na rýchlo sa meniace spoločensko- politické prostredie, najmä viacnásobné krízy, považujem za vhodné pokračovať v diskusii ktorá doteraz prebehla. Uvediem iba niekoľko aktuálnych poznámok. Predovšetkým potravinová bezpečnosť stavia pôdohospodárstvo do kľúčovej role aj pre sociálne a environmentálne funkcie vidieka Slovenska. Nízka súčasná miera potravinovej sebestačnosti SR je výsledkom najnižšieho výkonu Poľnohospodárstva SR na 1 hektár pôdy spomedzi členských štátov EU. Vyplýva z toho jednoznačná potreba zmeny agrárnej politiky SR na politiku motivujúcu celý potravinový systém smerom k zvýšeniu výkonnosti, najmä v produkcii komodít s vyššou pridanou hodnotou. Zásadne aktivizovať treba všetky faktory ekonomickej výkonnosti – Pôdu – Prácu –Kapitál.
Kapitál do investícií treba v pôdohospodárstve posilniť aspoň o 1 mld Eur multiplikáciou dostupných zdrojov, vrátane efektov z nepoľnohospodárskej ekonomiky na farmách.
Vyspelé ekonomické štáty EU poukazujú na významný potenciál kapitálu z nepoľnohospodárskeho podnikania, ktorý môže zohrať kľúčovú rolu pre stabilitu a perspektívu rezortu.
V EU sa hovorí o potrebe zabezpečiť si minimálne jednu tretinu príjmov pre farmu z nepoľnohospodárskych činností.
V štátoch EU sú v rôznej miere rozvinuté na farmách nasledujúce činnosti:
– Spracovanie produkcie a predaj z farmy.
– Služby pre iných farmárov, predovšetkým technikou.
– Spravovanie tzv. víkendových fariem.
– Služby pre miestne potreby občanov.
– Poľovníctvo, jazdectvo.
– Všeobecne cestovný ruch, konkrétne agroturizmus.
– Alpaky, čoby zoo pre deti na hranie so zvieratami.
– Obnoviteľné zdroje energie poskytujú najväčší rast nepoľnohospodárskych príjmov. Zámer do roku 2030 až násobkami zvýšiť podiel obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva ako:
- bioenergie,
- veterné turbíny,
- solárne panely,
- lesníctvo a spracovanie dreva a bioodpadu.
Zároveň sa ale prijímajú aj regulačné opatrenia, zákaz presiahnuť viac ako 15 % produkcie farmy pre bio energetiku. Prenájom pôdy na solárnu energiu, ktorý poskytuje dvadsať násobne vyšší príjem ako poľnohospodárska produkcia predstavuje tiež nové riziko.
Pôda. Zabrániť ďalším záberom poľnohospodárskej a lesnej pôdy, pre iné ako pôdohospodárske účely, a zabrániť používať kvalitu pôdy ohrozujúce postupy, je viac ako naliehavá potreba.
Motivácia k využívaniu tzv. hnedých pôd /braun soil/ pre výstavbu a aktivizácia tzv. bielych plôch pre krajinné prvky má byť striktná.
Pre zlepšenie situácie pri usporadúvaní celej problematiky pozemkového vlastníctva považujem za vhodné súčasný stav riešenia posúdiť medzinárodným auditom a zásadne zefektívniť doterajšie postupy.
Práca. Agenda mladých, samostatne hospodáriacich a rodinných farmárov dnes dominuje na Slovensku rovnako, ako v štátoch EU so samostatnou farmárskou formou hospodárenia. Podporu mladých, malých a rodinných farmárov považujem za správnu.
Pre úspešnú generačnú výmenu na slovenskom vidieku však potrebujeme účinnejšie motivovať všetkých mladých poľnohospodárov, teda aj mladých ľudí pre veľké podniky.
V súčasnosti pracuje v poľnohospodárstve EU len 11 % pracovníkov mladších ako 40 rokov. Priemerný vek európskeho farmára sa zvýšil na 57 rokov. Mladá generácia má o pôdohospodárstvo malý záujem. Prácu v sektore považujú za ťažkú, s nízkymi zárobkami, s nestabilnou budúcnosťou, s nedobrými sociálnymi podmienkami.
Súčasné nízke príjmy pôdohospodárov sú až o 15% nižšie oproti priemeru v národnom hospodárstve. Ich zvýšenie o 15 % nad úroveň priemeru bude mať silný stabilizačný účinok v generačnej výmene.
Vnímam aj riziko odchodu našich mladých poľnohospodárov na opúšťané farmy v zahraničí.
Podpora bývania pre trvalé usadenie mladého poľnohospodára patrí medzi kľúčové stabilizačné opatrenia. Byty pre pracovníkov rezortu v mieste práce, sprostredkované opustené domy, alebo výstavba nových obytných domov a fariem je dôležitá najmä pre začínajúce rodiny.
Prekážkou pre generačnú obmenu v poľnohospodárstve je aj nedobrý obraz sektoru v povedomí širokej verejnosti.
Európske inštitúcie a jednotlivé štáty by sa mali viac snažiť propagovať poľnohospodárstvo v pozitívnom svetle, napríklad rôznymi informačnými aktivitami. Máme v SR aj v minulosti viacero príkladne fungujúcich poľnohospodárskych podnikov, ktorých skúsenosti je možné využiť dnes. Už pred 100 rokmi fungovali v ČSR najúspešnejšie veľkofarmy na svete. Príklad celosvetovo uznávaného JZD Slušovice, založený na Baťových princípoch podnikania, s pozitívnou motiváciou ľudí, sa úspešne šíril pred 50 rokmi. V SR máme aj dnes dobré podnikateľské príklady v malých, rodinných farmách, ale aj vo veľkých podnikoch. Konkrétne v agroturistike, v spracovaní tradičných komodít, v spolupráci pri spracovaní, odbyte, nákupe a predaji produktov, v celom systéme regeneratívneho hospodárenia na pôde. Napríklad nová, mliečna veľkofarma v okrese Nové Zámky je najproduktívnejšia, najmodernejšia, je efektívna, a zároveň ekologicky šetrná. OSN chváli SR za pozitívne parametre v používaní liečiv pre zvieratá, aj za minimalizáciu v používaní umelých hnojív a ochranných chemických látok. Bolo by prínosné urobiť a aktualizovať katalóg príkladov hodných úspechov a tieto spolu so svetovými pokrokovými poznatkami propagovať.
Máme potenciál na to, aby pôdohospodárstvo zabezpečovalo produkčné, sociálne a ekologické potreby trvalého rozvoja Slovenského vidieka. Príkladom môže byť viac štátov, ako Fínsko, aj bývalá NDR.
Sme na dobrej ceste zjednotiť sa, na základe vedeckej prognózy na agrárnej a vidieckej politike, zabezpečujúcej národnoštátne záujmy SR a tieto zafixovať ako doktrínu do ústavného zákona. SR má právo a povinnosť uplatniť si potravinovú suverenitu štátu a v rámci SPP prednostne presadiť svoju agrárnu dlhodobú politiku na prospech rozvoja vidieka.
Veľmi si vážim doterajšiu prácu všetkých aktivistov v tomto smere. Ďakujem vedeniu VIPA a riešiteľom výskumnej úlohy Polirural aj za dôstojnú reprezentáciu na medzinárodnom výskumnom poli.