Diskusný príspevok, ako reakcia na nasledovné výzvy:
– čo by bolo treba robiť, aby sme boli sebestační v potravinách?
– mohla by byť Stratégia novej SPP pre Slovensko prínosom?
– je možné presadiť slovenské záujmy v SPP po zverejnení 14 rád EK ako zlepšiť situáciu v poľnohospodárstve na Slovensku a potom čo EK predložila Zoznam možných poľnohospodárskych postupov pre ekoschémy?
Všetci chceme, aby pôdohospodárstvo Slovenska bolo konkurencieschopné a prosperujúce, v harmónii s prírodou. Je to podstata prosperity celej spoločnosti a znak kultúrnej spoločnosti.
Slovenská vláda pripravuje Koncepciu pôdohospodárstva SR, ktorá umožní potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zároveň pripravuje slovenský návrh Stratégie novej SPP /Spoločnej poľnohospodárskej politiky/ a súvisiacich dokumentov. Novými prioritami SPP sa stávajú ekológia a klimatická zmena. O podiele človeka a pôdohospodárstva v týchto oblastiach, existujú protichodné názory. Zhoda je len v tom, že bude treba pokračovať v skúmaní a hodnotení týchto javov. Pôdohospodárstvu sa pripisuje významná zodpovednosť za zmenu klímy, za zhoršenie biodiverzity a nedostatočnú ochranu životného prostredia.
V intenciách novej SPP bude EK /Európska komisia/ koordinovať a členské štáty budú vykonávať ekologizáciu poľnohospodárstva. Má sa tak naplniť litera a duch Parížskej dohody, Zelenej dohody, Stratégie z farmy na stôl, Stratégie pri biodiverzite a súvisiacich národných priorít. Štrnásť rád EK – ako zlepšiť situáciu v poľnohospodárstve na Slovensku a Zoznam možných poľnohospodárskych postupov pre ekoschémy, vypracovaný EK, požadujú definovať priority a potreby aj na národnej úrovni.
Slovensko sa konštruktívne zapája do prác súvisiacich s prípravou Stratégie SPP po roku 2021. Podľa Programového vyhlásenia Vlády SR prioritou Slovenska je zabezpečiť potravinovú sebestačnosť. K tomu potrebujeme mať agrárnu politiku stimulujúcu rast ekonomickej výkonnosti/ha na priemer štátov EU, lebo v súčasnosti sa nachádzame práve v tomto ukazovateli na poslednom mieste medzi všetkými 27 členskými štátmi.
Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je „systém, ktorý je ekonomicky životaschopný, nepoškodzuje životné prostredie, je technologicky možný a sociálne akceptovateľný“. Zohľadňuje sociálne potreby farmárov a vidieckych komunít a nárok budúcich generácií na zdravú pôdu a zdravé potraviny. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je aktuálny pojem pre stav dostatočnej výživy obyvateľstva. Znamená to, že v prípade nedostatočného zabezpečenia výživy obyvateľstva, trvalá udržateľnosť prestáva platiť. Na Slovensku vyplýva z toho jednoznačné riziko nezvládnutia trvalej udržateľnosti, v dôsledku nízkej ekonomickej výkonnosti. Hospodársky nefunkčný systém nie je schopný plniť ani klimatické a environmentálne funkcie, nebude ani sociálne akceptovateľný, ani technologicky možný. Zmiernenie tohto rizika revitalizáciou ekonomickej výkonnosti slovenského pôdohospodárstva, je hlavným motívom tejto diskusie.
Identifikácia a eliminácia možných rizík a odbúravanie bariér je všeobecne považované za najefektívnejšiu cestu napredovania. Na nasledujúcich príkladoch faktov vidíme, že hodnotenia prírodných javov treba brať do úvahy komplexne. Inak vznikajú nové riziká a bariéry, namiesto príležitostí pre pokrok. Z pokračujúceho skúmania sa očakávajú aj závery znamenajúce nové riešenia. Nabáda to k obozretnosti, k trvalému sledovaniu diania a k praktickej prispôsobivosti.
Fakty
Ekologický paradox je nedoceňovaný argument dezinterpretácie reality. Pri ekologickom poľnohospodárstve je spotreba energie na 1 hektár síce menšia, ale pokles úrody je oveľa väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe, oproti konvenčnému poľnohospodárstvu, 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva.
Vplyv prežúvavcov na zmenu klímy treba posudzovať komplexne. Poukazuje sa na metán, ktorý sa rozloží za niekoľko rokov a redukciou stavov dobytka sme jeho množstvo podstatne znížili za posledných 30 rokov. Je preukázané, že krava z intenzívneho chovu, kŕmená kvalitným krmivom, vypúšťa až o tretinu menej metánu ako ekologická krava, kŕmená krmivom z ekologickej lúky, s vysokým obsahom vlákniny. Intenzívne rozširovaná pravda, že prežúvavce produkujú CO2 je násilné prekrúcanie faktu, pretože prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu rastliny z atmosféry. Ak by toto krmivo dobytok nezožral, rovnako by sa z neho tento CO2 vrátil späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty.
Vplyv skleníkových plynov na klímu je označovaný za fatálny faktor, ktorým môže ľudstvo spôsobiť úplné zničenie života na Zemi. Bez skleníkových plynov by bola Zem zmrznutá planéta, s teplotou -18°C. Za posledných 150 rokov sa zvýšila teplota Zeme o 0,6°C. Atmosféra je zložená zo 70 % – N, 21 % – O2 a ostatných plynov, vrátane skleníkových. CO2 je v atmosfére 0,03 %, metánu 0,00018 %. Na skleníkovom efekte sa podieľa väčšinou CO2, štvrtinou halogén a šestinou metán. Najväčší skleníkový efekt má však vodná para, ktorej je v atmosfére do 4 %. Zadržuje teplo vyžarované zo Zeme a na druhej strane oblaky odrážajú slnečné lúče, čím znižujú teplotu planéty. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv.
Kolobeh uhlíka v rôznych formách je rozhodujúci pre život. Uhlík je chemický prvok, ktorý tvorí základ všetkých organických zlúčenín, a tým aj všetkých organizmov. Je viazaný v rôznych formách v litosfére, v oceánoch, vo fosílnych palivách, v pôde, v atmosfére a v najmenšej miere v rastlinách. Medzi jednotlivými formami dochádza k vzájomným cyklickým výmenám. Geochemický cyklus uhlíka je pomalý a závisí na biologickom cykle, ktorým prejde cca za 20 rokov. Biologický cyklus prebiehajúci medzi biosférou a atmosférou zahŕňa aj potravinový reťazec. Základnou hnacou silou biologického cyklu uhlíka je fotosyntéza a dýchanie živých organizmov. Hnacou silou fotosyntézy je slnečná energia a fotosyntéza je hnacou silou kolobehu kyslíka v prírode. Rozkladom organickej hmoty sa získava akumulovaná slnečná energia a CO2 sa vracia späť do atmosféry. Uvoľnená energia sa využíva pre živočíšnu produkciu, na výrobu potravín, na výrobu materiálov, pre výrobu biomasy a energie z metánu.
Riziká
Chýbajú kompletné dopadové štúdie a dôsledné komparácie finálnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov východísk a dopadov ekologického a konvenčného poľnohospodárstva. Otvára sa tak priestor pre korekcie súčasných postupov.
Zníženie produkcie z ekologického poľnohospodárstva až o pätinu, súčasne so zhoršením efektívnosti až o desatinu, evokuje riziká s mnohými hospodárskymi následkami.
Nesplnenie globálnych záväzkov OSN, zvýšiť o polovicu produkciu potravín do roku 2050, v prípade ekologizácie poľnohospodárstva podľa pripravovanej stratégie vzniká vážne riziko plnenia tohto záväzku a nedostatočne vyhodnotený problém.
Zvýšený tlak na intenzifikáciu výroby potravín v iných častiach sveta, vyvolaný nižšou produkciou potravín v EU a zhoršenie skleníkovej stopy redukciou lesov, je nezanedbateľný, záporný efekt zníženej produkcie v EU.
Pozitívne hodnotenie ekologizácie poľnohospodárstva vyspelými štátmi sa zakladá v podstate na vyriešení ich problému, z nadprodukcie potravín.
Zvýšenie zamestnanosti ako údajne pozitívny efekt v ekologickom poľnohospodárstve je otázny pre všeobecný nezáujem o tieto profesie.
Pri klimatickej zmene pokračuje protismernosť orientácie pozornosti a riešení na následky, alebo na príčiny, čo spôsobuje praktické organizačné dôsledky.
Preceňovanie značky BIO pre zdravú výživu, pred zdravým životným štýlom a pred obsahom stravy je nepresvedčivo zdokladované.
Zníženie spotreby červeného mäsa o polovicu, ktoré ekologizácia pôdohospodárstva plánuje presadiť, nie je globálne ani organizačne realizovateľné, ani predstaviteľné sociálne spravodlivým spôsobom /aj pre plánovanú administratívnu záťaž/.
Neselektívny tlak na reštrikcie konvenčného poľnohospodárstva poškodí paradoxne viac štáty produkujúce už dnes nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR.
Odborná diskusia a informačná kampaň vo verejnosti, o celom komplexe faktorov ekológie a zmeny klímy je nedostatočná. Nemali by sme dopustiť, aby sme v poľnohospodárstve dopadli podobne ako v lesoch, keď pod ochranou „expertov“ nám lykožrút ničí ihličnaté lesy.
Očakávanie veľkých zmien na vidieku a záujem ľudí sťahovať sa na vidiek plniaci environmentálne funkcie pre trávenie voľného času narastá. Paradoxne chcú vidiek bez vidieka. Vadí im však trocha blata, zápach hospodárskych zvierat, ruch počas sezónnych prác. Je im ľahostajný záber pôdy, urýchľovanie odtoku vody z ekologických lúk. Zosúladenie mentality nových vidiečanov s tradičnou vidieckou kultúrou je otvorený problém.
Agropolitika a potravinová sebestačnosť
Slovenské pôdohospodárstvo je v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Stratou sebestačnosti v potravinách zároveň stráca schopnosť plniť funkcie trvalej udržateľnosti. Prvotná príčina je najnižšia ekonomická výkonnosť slovenského pôdohospodárstva na 1 hektár v rámci EU. Z toho vyplýva nevyhnutná potreba orientovať sily, zdroje a inštrumentárium na zdvojnásobenie tejto výkonnosti. Z ekonomických zákonitostí vyplýva, potreba mobilizovať účinnosť faktorov pôda, práca a znásobiť faktor kapitál. SPP sme zaviazaný rešpektovať ale sa prednostne orientuje na podporu opatrení v prospech životného prostredia, ekológie a na spomalenie klimatických zmien. Cesty a nástroje tejto politiky /napríklad aj postupy a ekoschémy/ však jednoznačne smerujú k extenzifikácii. Na prvý pohľad je to paradox, zvládnuteľný len za podmienky, že bude politika SR rešpektovať princípy úspešnosti platné pre hospodársku súťaž.
Sebestačnosť v potravinách je prioritný národnoštátny záujem SR. Občania Slovenska si aj pod vplyvom Kovid-19, výraznejšie uvedomujú, že potravinová sebestačnosť je otázka prežitia v časoch krízy a má preto dominovať v záujmoch štátu. Presadzovanie záujmov je politika. Pôdohospodárska politika Slovenska je teda rozhodujúca pre presadenie potravinovej sebestačnosti Slovenska. Vychádza z princípu Potravinovej suverenity Slovenska. Kontinuita a stabilita perspektívnej agrárnej politiky je kľúčovou podmienkou úspešného napĺňania cieľov tejto politiky. Dohodnuté zásady a nemenné princípy, spôsoby a nástroje treba v podobe Doktríny zafixovať ústavným zákonom.
Slovenská krajina má produkčný potenciál potravín pre 6 miliónov ľudí. Podstata úspešnosti agropolitiky v zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti spočíva v účinnej motivácii poľnohospodárov a potravinárov, účinnými nástrojmi k využitiu tohto potenciálu. Potrebnú ekonomickú výkonnosť pre nárast sebestačnosti ekonómia vyjadruje synergickým pôsobením faktorov pôda, práca, kapitál.
Podnikatelia v pôdohospodárstve na Slovensku dosahujú porovnateľné hospodárske výsledky. Agrárnou politikou, ktorá dlhodobo garantuje parametre konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia SR aspoň na úrovni priemeru štátov EU sú schopní vytýčené ciele dosiahnuť. Dokázali pred tridsiatimi rokmi zabezpečiť mieru sebestačnosti nad 100 percent v komoditách mierneho pásma. Niet pochýb o tom, že parametre trhového prostredia Dánska či Rakúska, alebo aj Poľska uplatnené na Slovensku, nám umožnia dosiahnuť potravinovú sebestačnosť v priebehu 7-8 rokov. Konkrétne ide o vyrovnanie podpôr z fondov EU a najmä zo Štátneho rozpočtu, o rovnaké podmienky v daniach a odvodoch, o totožné uplatnenie finančných nástrojov úverovej a úrokovej politiky, rovnaké legislatívne a organizačné podmienky, o dlhodobú stabilitu agrárnej koncepcie. V koncepcii z roku 1993 a pri jej realizácii môžeme nájsť osvedčené, efektívne inšpirácie.
Poznámka: Súčasný stav straty sebestačnosti a nedostatočnej výkonnosti spôsobili diskriminujúce poľnohospodárske politiky niektorých vlád Slovenska, ktoré výrazne zhoršili podmienky pre konkurencieschopnosť podnikania slovenských subjektov. Kontinuálne poukazujem na extrémnom postoji liberálnej vlády SR „nepotrebujeme poľnohospodárstvo, vo svete je prebytok ponuky potravín, keď si ich nevyrobíme na Slovensku, tak si ich dovezieme“. Rovnako, priam neuveriteľne, vyznieva výrok pracovníka Inštitúcie EK v roku 2004, v čase nášho vstupovania do EU. „Naordinovali sme vám podmienky, ktoré vás zložia na kolená, lebo k vám chceme vyvážať naše prebytky potravín. Keď budete na kolenách, tak vás lacno skúpime“. Keby som nebol osobne účastníkom prezentácie týchto názorov, ťažko by som uveril tomu, že odzneli a že dokonca sa podľa nich konalo v strede Európy na začiatku 21. storočia. K tomu je možné dokladovať konkrétne kroky našej diskriminácie v rámci SPP a práve tak, úpadok spôsobený seba diskrimináciou, národnou poľnohospodárskou politikou. Treba to neustále pripomínať, lebo rozhodnutia vyvolávajúce úpadok sa diali najmä v obdobiach, pri vstupe do SPP a pri reformách SPP. Súčasná reforma SPP, má žiaľ, tiež výrazne kampaňovitý charakter s rizikom prehlbenia našej diskriminácie. Osobne som, v podobe manifestu Päť omylov SPP, prispel k eliminácii dominancie Bruselskej administratívy pri tzv. Zdravotnej prehliadke SPP v roku 2007. Toto poznamenávam, lebo chcem poukázať na to, že vždy sa dá niečo urobiť. Bohužiaľ, málo si uvedomujeme hĺbku kolonizačných dopadov na slovenské pôdohospodárstvo a ich dlhodobé pôsobenie. Nevieme a nesnažíme sa sústrediť na konštruktívne riešenie strategickej úlohy akou je trvalo udržateľné pôdohospodárstvo s produkčnou, ekologickou, a sociálnou funkciou. Pôsobíme dojmom že sa nevieme naučiť, ako si na Slovensku vládnuť.
Už si nemôžeme dovoliť ustupovať dvojitej podobe SPP, pri najnižšej výkonnosti už nemáme kde ustúpiť. Oprávnene naše stanoviská majú byť principiálne. Naši partneri v EU sú zároveň naši konkurenti a prostredníctvom väčšieho kapitálu sa aj mocensky presadzujú. Fakt, že podporujeme ekologizáciu pôdohospodárstva a prispôsobovanie sa k zmene klímy, neznamená, že nevidíme riziká zo súčasného hurá postupu. Sústreďme sa predovšetkým na prioritu slovenského pôdohospodárstva číslo jedna, teda zvýšenie ekonomického výkonu.
Aktuálne námety podporujúce zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska:
– Dôsledné analýzy doterajších koncepcií, prognóz, a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť a vyvodenie konštruktívnych záverov je prvoradá úloha. Práve tak, akceptovanie vyhovujúcich skúseností zo zahraničia a skúsenosti domácich pozitívnych vzorov.
– Neodkladne treba zosúladiť faktory určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR, na úroveň našich konkurentov. Bezpodmienečne musí SR zlepšiť národné podpory pre rezort, minimálne na úroveň našich susedov.
– Spoločne so štátmi V4 a spolupracujúcimi štátmi presadzujúcimi odstránenie diskriminácie z SPP, sa principiálne zasadiť proti znevýhodneniu pri redukcii hnojív, pesticídov a lineárnych nápočtov prijímaných opatrení všeobecne.
– Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 % mierou sebestačnosti. Najmä potraviny živočíšneho pôvodu, zelenina, ovocie a zemiaky. Modernizácia a dobudovanie chýbajúcich prvovýrobných a potravinárskych kapacít je podmienkou splnenia národných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov.
– Reštrukturalizáciu foriem podnikania, robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom. Naopak, motivujme ich plniť aktualizované úlohy.
– Modernizácia potrebuje prenikať systematicky do všetkých oblastí pôdohospodárstva, vrátane precíznych technológii, digitalizácie a širokopásmového zabezpečenia.
– Veda a výskum patria do rezortných priorít, treba im dnes venovať väčšiu pozornosť a podporu, porovnateľnú s okolitými štátmi.
– Podpora zvýšenej ochrany pôdy a udržateľnej formy jej využívania si vyžaduje novú pôdnu politiku.
– Veľmi dobré príklady z praxe treba oveľa efektívnejšie využívať pre poradenstvo, praktickú prípravu a pre spoluprácu s VVZ, cez overovací výskum, pri špecializovaných ústavoch SAPV a ich odborových infocentrách.
– Investovať treba prednostne a všetkými cestami do ľudí. Máme výborné praktické príklady úspešného pôsobenia, hodné šírenia a spoločného konštituovania modernizačných centier.
– Naplno využiť potenciál všetkých finančných nástrojov, vrátane návratu k osvedčeným fondom.
– Spoluprácu obchodných partnerov pri odbyte a spracovaní poľnohospodárskych komodít je možné podstatne zefektívniť širším využívaním vzájomných dlhodobých obchodných zmlúv.
– Súčasný spoločenský status pôdohospodárstva je potrebné naprávať. Predstavovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov. Podporiť pravidelné televízne vysielanie o trvalej udržateľnosti pôdohospodárstva.
– Do základných škôl treba opätovne vrátiť záhradky a mini chovy zvierat.
– Študentov špecializovaných škôl a univerzít treba najmenej 6 mesiacov pripravovať brigádnickou formou počas celej dĺžky štúdia, zamestnať ich v praktických výrobných profesiách.
– Dobré zahraničné skúsenosti z mestského pôdohospodárstva, ako napríklad Spektrum Home, EIT, Table farm, projekt Okrasná záhrada z úžitkových rastlín, nekonvenčné pôdohospodárstvo a výroba potravín, si zasluhujú osobitnú pozornosť.
– Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora. Podporiť rozšírenie činností zväzov v týchto aktivitách na úroveň konzultačných a poradenských pracovísk je žiadúce.
– Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu pre plynulú informovanosť a spoluprácu vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach. Potrebujeme sumárny prehľad zahraničných skúseností vhodných pre uplatnenie v našich podmienkach.
– Určite by nám mohli byť veľmi prospešné medzinárodné kvalifikované audity na naše špecifické problémy, zapájanie našich ľudí do medzinárodných inštitúcií ktoré pripravujú návrhy na aktuálne postupy v SPP.
– Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty VTR /vedecko technický rozvoj/, kde môžeme efektívne spolupracovať. Napríklad s SRN pri transformácii družstiev, s Fínskom v lesnom hospodárstve, s Francúzskom v pôdnej politike, s USA pri potravinovej suverenite, pri poistných formách, pri kooperácii spracovateľov, s Poľskom pri formovaní konkurenčného prostredia a v desiatkach ďalších tém s ďalšími krajinami.
Poznámka – Na mojej stránke www.peterbaco.sk v neskrátených odpovediach na anketové otázky NORVT z augusta 2020 navrhujem riešenia, ktoré možno považovať za súčasť tejto diskusie.