1. V Európskom parlamente pôsobíte ako poslanec už vyše dvoch rokov. Čo bolo dosiaľ pre Vás najväčšou výzvou?
Najväčšou výzvou pre mňa je možnosť z pozície poslanca Európskeho parlamentu /EP/ presadzovať rovnaké podmienky pre rozvoj vidieka a podnikanie poľnohospodárov SR aké existujú v starých členských štátoch EÚ. To by zabezpečilo zastavenie úpadku slovenského vidieka a pôdohospodárstva a zabezpečil by sa tým ich perspektívny rozvoj. Snažím sa o to na dvoch úrovniach, ktoré sú rovnako dôležité. Na jednej strane ide o presadzovanie slovenských agrárnych záujmov pri reformách spoločnej poľnohospodárskej politiky /SPP/ v orgánoch EÚ. Na druhej strane sa rovnako intenzívne usilujem o využitie možností ktoré SPP poskytuje „doma“ v slovenskej agrárnej politike.
Pomerne veľký rozsah môjho angažovania sa ako europoslanca v domácej politike nie je typický, ale zlá agrárna politika v SR za posledné roky si vyžaduje konať predovšetkým na úrovni slovenských orgánov. Veď SPP je špecifická nielen najväčším rozsahom podielu na rozpočte EÚ a centrálnym riadením z Bruselu, ale je aj administratívne a organizačne najzložitejšia a podlieha priebežne hlbokým zmenám. Bolo by zbytočné presadzovať slovenské záujmy v Bruseli a potom to doma nevyužiť. Považujem preto za vhodné, aby som na príkladoch poukázal na moje agrárne aktivity v SR.
Pre zmenu slovenskej agrárnej politiky z útlmovej na rozvojovú chýbali jasne stanovené dlhodobé agrárne záujmy SR, ktoré SR potrebuje v EÚ presadiť. Preto som hneď po zvolení za poslanca EP zorganizoval pracovnú skupinu pre spracovanie Prognózy dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva a vidieka SR ktorá tento nedostatok rieši.
V duchu premeny agrárnej politiky SR som sa podieľal aj na spracovaní rozvojového agrárneho volebného programu ĽS HZDS a programového vyhlásenia Vlády SR. Inicioval som vznik Rady ministra pre agrárnu politiku na riešenie závažných otázok agrárnej politiky SR a na úspešné presadzovanie našich záujmov v SPP. V tejto Rade aktívne pracujem.
Pre úspešnú koordináciu SR s vládami V4, ale aj Veľkej Británie a Francúzska som pre Ministerstvo pôdohospodárstva spracoval a predložil v mene SR návrh reformy SPP, ktorý akcentuje záujmy SR.
/V strategických otázkach agrárnej politiky komunikujem tiež s mnohými medzinárodnými inštitúciami, napríklad s generálnym riaditeľom Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu OSN./ Zúčastňujem sa aj na práci príslušných výborov NR SR.
Spolupracujem s vedeckými, samosprávnymi a podnikateľskými kruhmi na celoštátnej a regionálnej úrovni. Na tému slovenských agrárnych záujmov v SPP, ale aj napríklad bioenergetiky som aktívne participoval na asi dvoch desiatkach národohospodárskych, akademických , vedeckých a podnikateľských podujatiach na Slovensku a v zahraničí.
2. Na čo by sa mal podľa Vás Európsky parlament viac sústrediť, na čo by mal klásť väčší dôraz, aj v Slovenskom kontexte?
Jednoznačne by sa mal EP oveľa viac venovať koncepčným, strategickým a dlhodobým, rozvojovým a programovým otázkam namiesto množstva drobných problémov patriacich na národnú, alebo exekutívnu úroveň. Bolo by to výhodné aj pre Slovenskú republiku, lebo dlhodobá orientácia na posilňovanie globálnej konkurencieschopnosti EÚ je pre nás kľúčová. Celkovo to vnímam tak, že by v EP nezaškodilo, dosiahnuť väčšiu zhodu medzi mysľou, slovami a skutkami.
3. Niektorí tvrdia, že hlas Slovenska v tak veľkom Európskom parlamente je zanedbateľný. Kde ste sa vy zasadili za to, aby zaznel aj slovenský hlas?
Rozhodne slovenský hlas neznie v EP slabšie ako hlasy europoslancov iných, podobne veľkých štátov. Máte pravdu v tom, že veľa záleží na sile podpory podľa veľkosti štátu. Veľa tiež záleží na lobbingu rôznych záujmových skupín pri presadzovaní riešení problémov. Veľkú váhu však má aj vecná, odborná sila argumentácie pri presadzovaní riešení problémov. Napríklad, keď som potreboval 37 podpisov na podporu môjho pozmeňovacieho návrhu k Ústave o EÚ , netrvalo mi to ani 3 hodiny aby som získal potrebné podpisy od poslancov z rôznych politických skupín a rôznych štátov, lebo považovali môj návrh za opodstatnený, zrozumiteľný a potrebný.
Môj hlas v záujme Slovenska zaznel pri prerokovávaní každého dokumentu súvisiaceho s SPP. Napríklad pri prerokovávaní stratégie v bioenergetike lesníckej stratégie EÚ, v reformách trhu s cukrom, mliekom s ovocím, zeleninou, v používaní pesticídov, pri rozpočte a podobne. Napríklad v nedávno prijatej reforme vína sa podarilo pani ministerke za spolupráce s poslancami, presadiť v Rade záujmy Slovenska, čo sa zdalo na začiatku rokovania o tejto reforme skoro nemožné. Taktiež môj podiel na záveroch správy o dopadoch SPP na poľnohospodárstvo v nových členských štátoch má vplyv na kroky komisie voči novým členským štátom. S jasnou koncepciou a jednoznačnými formuláciami presadzujem tiež naše záujmy v doteraz najväčšej, tzv. zdravotnej previerke SPP. Viacnásobne som viedol užitočné pracovné rokovanie v záujme Slovenska s pracovníkmi komisie , ale aj priamo s komisármi.
Ako člen skupiny pre biodiverzitu a udržateľné poľovníctvo som tiež inicioval prijatie deklarácie /adresovanú Európskej Komisii/ na riešenie premnoženia kormoránov. S touto problematikou sa zaoberáme spoločne s komisárom pre životné prostredie. Na prvý pohľad „iba“ nepriama agrárna úloha. Je však veľmi významná aj preto , že sa na mňa osobne v tejto veci petíciou obrátil Slovenský rybársky zväz , ktorý podporili aj Rybárske zväzy Nemecka, Rakúska, Maďarska a Česka.
V oblasti životného prostredia spoločne s pracovníkmi nášho ministerstva som sa zasadil v EK pri presadzovaní slovenských záujmov v programe rozvoja vidieka, ale aj napr. pri riešení ekologických problémov vo Vysokých Tatrách.
Keďže najväčšiu kompetenciu spomedzi orgánov EÚ má Rada EÚ, aktívne spolupracujem pri príprave stanovísk Slovenskej vlády pre Radu. Angažujem sa aj pri práci Stáleho výboru pre pôdohospodárstvo s tým zámerom, aby jasne zaznel slovenský hlas už pri riešení problémov na pracovnej úrovni.
Samozrejme, že som vždy v EP podporil slovenské záujmy, napríklad zásadne som sa viacnásobne ohradil proti neopodstatneným a nepravdivým útokom na Slovensko zo strany maďarských poslancov.
Podieľam sa, spoločne s ostatnými slovenskými poslancami, na presadzovaní záujmov Slovenska pri prerokovávaní takých dokumentov v EP, ako bolo napríklad navýšenie podpory pre odstavenie atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, zabezpečenie podpory pre zmierňovanie škôd vo Vysokých Tatrách, presadenie rekonštrukcie panelákových činžiakov do podporovateľných opatrení zo štrukturálnych fondov a podobne.
4. Zmenil sa podľa Vás Európsky parlament aj pod vplyvom rozšírenia? Ako?
Áno, EP ale aj všetky inštitúcie EÚ sa príchodom nových členov dosť menia. Poslanci EP z nových členských štátov prichádzajú nielen s iným kultúrnym zázemím, ale aj s tvrdými skúsenosťami reformovaného ekonomického a sociálneho prostredia, zo socializmu na kapitalizmus. Dá sa povedať, že sú viac otvorení voľnej trhovej súťaži ako poslanci starých členských štátov. V EP vidia aj priestor pre riešenie krivdy z nerovnakého metra hospodárskych podmienok pre staré a nové členské štáty.
5. Súčasťou Vašej náročnej práce je aj udržiavanie kontaktov so svojimi voličmi- slovenskými občanmi. Môžu sa Vaši voliči obrátiť priamo na Vás? Máte na nich vyhradené nejaké „poslanecké dni“?
Samozrejme, že sa môžu na mňa obrátiť 24 hodín denne a 365 dní v roku, veď politik nemá určenú pracovnú dobu. Okrem priamych osobných konzultácii v Bruseli, Štrasburgu, Bratislave a v Trenčíne mám známu adresu webe a e-mailovú schránku. Je len prirodzené, že dávam prednosť skupinovým stretnutiam, ktoré zabezpečujú širší a efektívnejší dosah mojej komunikácie s občanmi.
6. Z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že až 71 percent Slovákov dôveruje Európskemu parlamentu, ktorý tak v dôveryhodnosti predbehol nielen Európsku komisiu, ale aj slovenské inštitúcie. A to aj napriek pomerne nízkej informovanosti o EP. Čím to podľa Vás je? Ako sa Dá viac priblížiť Európsky parlament občanom?
Môžem k tomu vyjadriť iba svoj osobný názor, pretože zodpovednú odpoveď na túto otázku by mohli poskytnúť iba profesionáli na základe seriózneho výskumu. Myslím si, že dôvera Slovákov v EP je odrazom v podstate pozitívnej medializácie činnosti EP a aktívneho pôsobenia slovenských poslancov v EP. Spolupráca slovenských poslancov pri presadzovaní záujmov SR je, s výnimkou maďarskej otázky, bezproblémová a určite jedna z najlepších spomedzi všetkých 27 národných delegácií. Osobne ma to teší a snažím sa tiež k tomu prispievať.
7. Ako sa dá viac priblížiť Európsky parlament občanom?
Jedine zlepšením komunikácie vo všetkých formách. Mám na mysli aj priamu komunikáciu poslancov s občanmi, pôsobenie špeciálnych inštitúcii ako je napr. Informačná kancelária EP na Slovensku, ale najmä média, ktorých dosah na sprostredkovanie informácii je mnohonásobne vyšší, ako všetkých ostatných foriem. Osobne používam na poskytnutie informácii občanom aj platenú inzerciu cez tlačové média. Kľúčové riešenie je však v rukách verejno-prospešných médií, ktoré nakoniec aj občania SR povinne platia.
Detailnejšie informácie o mojich konkrétnych aktivitách sú tiež k dispozícii na mojej web stránke www.peterbaco.eu