Všetci si prajeme žiť v demokracii. Naša politická ľahostajnosť však deformuje demokraciu. Veď sotva dvadsať percentná účasť slovenských voličov na doterajších dvoch voľbách do EP je nočnou morou pri hodnotení demokratických pomerov v SR, aj v EÚ. Darmo sa chlácholíme, pri desiatom výročí nášho vstupu do EÚ, ako sme si zafixovali demokraciu vďaka nášmu členstvu v EÚ. Úroveň demokracie je predsa merateľná mierou angažovanosti sa občanov, účasťou vo voľbách do zastupiteľských orgánov.
Zložitá, ťažko riešiteľná situácia, vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života na Slovensku, si žiada aktualizovať možnosti SR, ako suverénneho štátu, pri dnešnej miere integrácie EU. Potrebujeme si definovať heslo našej vlády „ viac Európy“ a prestať bezbreho pochlebovať bohorovnej bruselskej administratíve. Treba sa aj kvalifikovane vedieť vzpriečiť a obhajovať národné slovenské záujmy.
My, členovia a podporovatelia Strany demokratického Slovenska, nie sme euroskeptici a členské štáty EU nepovažujeme za našich protivníkov. Spolupracujeme dobre pri riešení problémov, ktoré máme v EÚ spoločné. Akceptujeme ale takt, že hospodársky navzájom súťažíme. Treba mať pritom na pamäti, že štáty EU-15 prirodzene využívajú ich viacnásobne väčší ekonomický potenciál oproti ekonomike SR na presadzovanie svojich ekonomických záujmov v ekonomicky slabšej SR. Ekonómia to definuje ako neokolonializmus.
Neokolonizačné efekty, z rozdielnosti sily národných ekonomík, sa zreteľne prejavujú najmä v našom pôdohospodárstve. Prirodzená väčšia ekonomická sila štátov EÚ – 15 sa tu umocňuje diskrimináciou v nespravodlivých a nerovnakých ekonomických a legislatívnych pravidlách.
Pri našom vstupe do EU, stanovené prechodné obdobie diskriminácie našich farmárov s nižšími podporami do roku 2013, sa má teraz predĺžiť do roku 2028. Znamená to, že aj v nasledujúcich rokoch budú poberať farmári z EÚ – 15 o polovicu väčšie priame dotácie ako naši farmári. Mimo podpôr z EÚ štáty EÚ -15 bohato dotujú svojich farmárov a to až 20 násobne väčšou štátnou pomocou ako podporuje slovenských farmárov náš štátny rozpočet. Ale štáty EÚ – 15 aj legislatívne znemožňujú napr. nákup pôdy cudzincami v ich štátoch. Od nás pritom žiadajú úplnú liberalizáciu obchodu s pôdou.
Aby sme mohli týmto diskriminujúcim tendenciám účinne čeliť potrebujeme sa zjednotiť na potravinovej suverenite SR a formou Doktríny si ju zafixovať ústavnou väčšinou v NR SR. Teda upadajúci agrárny sektor je možné revitalizovať len zosúladením Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ /SPP/ so slovenskou agrárnou politikou. To treba vedieť, mať kontakty, byť schopný vytvárať spojenectvá. Netreba sa báť ísť do riešenia rozporov s plným nasadením, vrátane využitia služby Európskeho súdu. Len ten kto vie čo chce, ale aj vie ako sa to dá dosiahnuť a ide dôrazne za tým, len ten nájde aj pochopenie a podporu iných v EÚ.
Nemáme na Slovensku veľa kvalifikovaných, skúsených a odhodlaných ľudí pre takúto prácu. Ponúkam sa do služby poslanca Európskeho parlamentu aj s poukázaním na moju predchádzajúcu prácu v EP. Poukazujem tiež napríklad na fakt, že pri tvorbe dlhodobej koncepcie agrárnej politiky SR v roku 1993, počas môjho pôsobenia vo funkcii ministra, sme dokázali zjednotiť všetky politické prúdy na prijatie agrárnej rozvojovej koncepcie konsenzom 118 hlasov v NR SR. Výsledkom bolo, v priebehu troch rokov, zastavenie úpadku rezortu z 15 mld. Sk straty ročne na rozvojovú trajektóriu so ziskovým hospodárením.
Slovenská republika je suverénny štát a žiadne medzinárodné dohody nám nemôžu zabrániť aby sme si obhájili potravinovú suverenitu. Je to naše suverénne právo, ktoré nám ale patrí len vtedy, ak si ho zaslúžime svojou aktívnou angažovanosťou.