VÝZNAMNÉ ŽIVOTNÉ MÍĽNIKY

1. ZAČIATKY

Moja motivácia – mám rád ľudí a prácu v pôdohospodárstve, na akomkoľvek poste.

PRÁCA MANAŽÉRA

Moja práca  manažéra, je málo známa. Je to bohatá, ale osobitná kariéra. Ako pracujúci študent, ako praktikant, ako zootechnik, ako predseda Jednotného roľníckeho družstva (JRD), alebo ako riaditeľ odboru na ministerstve, som získal množstvo skúsenosti, ktoré ma vhodne pripravili pre politickú prácu. Na konci našej vlády, pán premiér pri hodnotení ministrov povedal:

„Baco nemohol mať lepšiu prípravu ako mu poskytla jeho doterajšia profesionálna kariéra. Keď som ho priviedol uviesť do funkcie ministra, nepotreboval predstaviť, ale už od vrátnice, po mene, oslovoval pracovníkov ako sa im darí plniť konkrétne úlohy a prideľoval im nové.“

POSLANEC FEDERÁLNEHO PARLAMENTU ČSFR

V júni 1992, po mojom zvolení za poslanca Federálneho parlamentu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a mojom menovaní za ministra poľnohospodárstva a výživy SR, a teda súčasne pri odchode z funkcie predsedu poľnohospodárskeho družstva (PD) Vlára Nemšová, mi istá skúsená družstevníčka, čo si pamätala skrivodlivosti napáchané na roľníkoch pri združstevňovaní, a kruté, preťažké prvé roky činnosti družstiev, povedala:

„Pán minister alebo súdruh predseda, či ako Vám už teraz povedať, len už teraz tie družstvá preboha nedovoľte rozbiť. Už som Vám to povedala pred rokom, ale budem Vám to hovoriť vždy keď Vás stretnem. Bolo to hrozné keď, nás do družstva naháňali, keď nám z maštale brali kravu a jalovicu, z dvora pluh a sejačku, a celé roky sme na družstve dreli skoro zadarmo a prežili sme vlastne len z toho, čo sme si dorobili na záhumienke. A teraz, keď už vidieť výsledky práce, aj 9 inžinierov čo tu máme, 650 pracovníkov, všetci sú pyšní že robia na našom družstve, dobre si zarobia, chodia na dovolenky, majú byty, teší ich práca, ktorú robia, keď máme to, čo sme 50 rokov poctivo budovali, teraz nás chce niekto pripraviť o naozaj šťastný život, ktorý sme si tu zariadili? To sa nesmie stať!“

Presne si to pamätám, to nie je, že mi ako povedala čosi podobné. Presne to citujem, pamätám si to lepšie ako čokoľvek iné. Bol to pre mňa zároveň bezalternatívny záväzok od jej a mojej  generácie. Boli a sú v tom aj emócie.

POLITICKÉ ZÁSADY

To racionálne, z postoja statočnej družstevníčky, čo dodnes často pripomínam a na čom som postavil svoje politické zásady, je poučenie že hoci združstevňovanie bolo, tak ako sa urobilo, veľmi nespravodlivé, nakoniec sa zo zhromaždenej produkcie dostavili veľmi dobré výsledky aj pre družstevníkov. To poučenie znie:

„Dlhodobá stabilita cieľov, princípov a zásad agrárnej politiky je tá úplne najdôležitejšia, podmienka pre pozitívnu perspektívu a budúce úspechy. To platí aj dnes!“

To je priorita v mojej práci za ostatných 30 rokov.

Naopak, najlepšou cestou do pekla sú neustále principiálne sa meniace agropolitiky (vždy pri výmene vlády), bez vyhodnotenia, či dokonca bez poznania dovtedajších koncepčných a strategických agrárnych a vidieckych cieľov, zásad a nástrojov. Teda diskontinuita v miere deštrukcie.

PRVÉ ÚSPECHY

Našťastie som nebol ani komisárom, čo združstevňoval, druhý krát som mal šťastie keď som sa mohol podieľať na rozvoji družstevného poľnohospodárstva a tretí krát som mal šťastie, keď som z funkcie ministra, nedovolil rozbiť racionálne výrobné štruktúry a uviedol som do života dlhodobú rozvojovú koncepciu, konsenzuálne schválenú 118 poslancami NR SR.

Predovšetkým som mal šťastie na výborných spolupracovníkov. Darilo sa nám, aj mne. Možno to bolo aj preto, že ešte počas štúdia na vysokej škole ma najviac zaujal predmet teória riadenia s myšlienkou, že ani všetky prírodné katastrofy, ani všetky vojny nenarobili ľudstvu toľko škody ako zlé riadenie. Začal som sa venovať doktorandskému štúdiu na katedre riadenia SPU u prof. Hrmu a zaviedol som na družstve kurzy riadenia. Zohnal som si v sedemdesiatich rokoch, ešte neoficiálnymi cestami, Baťove a Fordove knihy o predpokladoch a zásadách úspešného riadenia.

S uspokojením si spomínam na to, keď som ako riaditeľ odboru na ministerstve, v roku 1987 zaviedol systém pravidelného, objektívneho hodnotenia všetkých 38 pracovníkov. Výkonnosť a vzťahy sa dosť zlepšili, hoci sa to všeobecne považovalo za nemožné objektívne hodnotiť a oceňovať úradníkov.

Páči sa mi, ako o dobrom pôsobení môjho vedenia ministersva píše N. M. Beňuška na mojej webstránke v článku z 20. mája Zjednoťme sa… Proti tomu sa nenamieta, lepšie by som to nenaformuloval.

2. SLOVENSKÉ AGRÁRNE ZÁUJMY

Poznanie, odvaha a nasadenie, presadzovať slovenské agrárne záujmy - je to, čo ma baví.

PREDNÁŠKA NA SAPV

prednáške na Slovenskej akadémii pôdohospodárskych vied (SAPV), z 20/04/15 sú uvedené podrobné názory na – príčiny úpadku agrosektoru + potravinová suverenita + diskriminácia vs. kolonizácia + štátny rozpočet SR + agrárna doktrína.

PREDNÁŠKA PRE PANSLOVANSKÚ ÚNIU

V prednáške pre Panslovanskú úniu z 12/11/14 sú rozobrané tiež témy nízkej konkurencieschopnosti agropolitiky našej vlády + kvalita potravín +sebestačnosť + genetická modifikácia (GMO) + problematika pôdy

3. VODNÉ DIELO GABČÍKOVO

Obojstranná dobromyseľnosť a húževnatosť dokážu dojednať aj dohodu o Gabčíkove.

DOSIAHNUTIE DOHODY

My Maďari sme veľký národ, tisíc vojen sme viedli a všetky sme vyhrali, ale po každej sme boli menší a menší. No ale my Slováci sme tiež viedli tisíc vojen, a neboli sme po žiadnej menší, lebo každú sme skončili na opačnej strane ako sme začali.

Aj takéto vtipy o sebe, napríklad padali pri priateľskom posedení, už po podpise dohody vládnych delegácií SR a Maďarskej republiky (MR) o implementácii rozhodnutia súdu v Hágu vo veci Sústavy vodných diel, Gabčíkovo – Naďmaroš (SVD).

Som hrdý na to, že som predsedal československej a neskôr slovenskej vládnej delegácii pre rokovanie s Maďarskou republikou o SVD. V slovenskej delegácii boli vynikajúci odborníci, takže sa mi dobre spolupracovalo.

Obojstranná dobromyseľnosť a húževnatosť dokážu dojednať aj dohodu o Gabčíkove.

Boli sme úspešní. Dokázali sme zrealizovať a sfunkčniť náhradný variant vodného diela (VD) v SR.

Vyhrali sme súd v Haagu, ktorý nám dal za pravdu, že VD sme postavili oprávnene.

Súd uložil obom stranám dohodnúť sa o ďalšom postupe na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy. To sme aj dohodli, slovenská vládna delegácia s vládnou delegáciou MR.

SCHVÁLENIE DOHODY

Vláda V. Mečiara túto dohodu aj schválila, ale maďarská vláda nie, údajne pre blížiace sa voľby. Povolebná vláda v MR dohodu vládnej delegácie nepotvrdila.

Vláda premiéra Mečiara preto podala na Súd žiadosť o opätovné zaviazanie Vlády MR k podpisu dohody podľa dohody vládnych delegácií.

Vláda SR premiéra Dzurindu, však po voľbách v roku 1998 tento prípad stiahla zo súdu.

Na moje viacnásobné naliehanie ani nasledujúce vlády podanie na súd v tejto veci neobnovili. Hrozí nám, že MR takto nebude musieť VD dokončiť, hoci v pôvodnom rozhodnutí súd uviedol, že MR má povinnosť dolný stupeň dokončiť tak, ako sa dohodneme. A vládne delegácie sa dohodli a Vláda SR to aj schválila.

To znamená, že MR je povinná túto dohodu potvrdiť a postaviť dolný stupeň VD tak, ako je to v podpísanej dohode vládnych delegácií. Niet pochýb o tom, že Súd v Haagu to potvrdí. Prečo Vláda SR nekoná?

4. SPOLOČNOSŤ SLOVENSKO - JAPONSKÉHO PRIATEĽSTVA

"Horela lipka horela", si získala srdcia krajiny vychádzajúceho slnka, veď zľudovela.

JAPONSKO AKO PRÍKLAD PRE SR

Dlho pred vznikom SR sa mi zdal príklad Japonska poučný pre náš nový štát. Japonci úplne zničení po vojne asertívne hľadali vo svete to, čo si vedia  osvojiť, postupne to zavádzali aj do hromadnej výroby a do svetového obchodu. Nemali podmienky a čas na vývoj, výskum, ale preberali hotové poznatky a postupy. (Ešte ako riaditeľovi Odboru vedy a technologického rozvoja na Ministerstve pôdohospodárstva a výživy, sa mi pre Slovensko zdala vhodná podobná forma „Overovacieho výskumu“, čo bolo zbieranie nových poznatkov zo sveta, ich overenie a vhodné uplatnenie v praxi.)

Využil som možnosť zoznámiť sa s istým japonským podnikateľom, ktorého doviedol do SR austrálsky Slovák, čo predával do Japonska bazény. Ten ma zoznámil s japonským poslancom a založili sme s kolegami Spoločnosť slovensko-japonského priateľstva. Stal som sa jej prezidentom a zoznámil som sa aj so zástupcami japonskej finančnej skupiny Nomura. Navštívili sme sa a hľadali sme možné oblasti spolupráce.

ODVRÁTENIE KRACHU SLOVENSKEJ MENY

Bola to práve japonská finančná skupina Nomura, ktorá Slovenskej republike, po niekoľkých veľmi ťažkých mesiacoch existencie samostatného štátu, požičala niekoľko sto miliónov amerických dolárov. Iné možnosti požičania vlastne neexistovali. Svetová banka nás tlačila do neprijateľných úverových podmienok, odmietli sme, poďakovali sme sa a nakoniec nám po roku dali za pravdu.

Spolu s peniazmi, ktoré sme získali za privatizáciu Slovenského tabakového priemyslu, sme odvrátili hroziaci krach mladej slovenskej meny. Boli sme, po zrušení ťažkého a vojenského priemyslu Slovenska (federálnymi orgánmi), nútení hľadať krízové, skratkové riešenia, podobne ako japonci po druhej svetovej vojne. Mnohí nám predpovedali že, po vzniku SR, naša mena nevydrží ani pol roka a že do dvoch rokov pôjdeme kolenačky prosiť do Prahy aby nás zobrali naspäť do spoločného štátu. Zvládli sme to.

Naozaj tu boli veľké riziká a doláre sprostredkované našou spoločnosťou priateľstva v rozhodujúcej miere pomohli.

SLOVENSKO - JAPONSKÁ SPOLUPRÁCA

Spoločnosť slovensko-japonského priateľstva tiež sprostredkovala v Tokiu spoločnú konferencie pre našich a japonských podnikateľov o možnostiach vzájomného podnikania, kde sa nadviazali aj úspešné perspektívne kontakty.

Spoločnosť tiež sprostredkovala prijatie premiéra SR Mečiara, premiérom Japonska a stretnutia členov oboch vlád.

Pri spoločnej večery oboch delegácií v Tokiu sme si obe strany aj zaspievali spoločne pieseň „Horela lipka horela“. Hrala ju tam miestna dámska kapela. Naša delegácia si myslela, že je to milá pozornosť hostiteľov a oni si mysleli, že sme sa zo zdvorilosti naučili ich najobľúbenejšiu ľudovú pieseň. Nakoniec naša ambasáda zistila, že po druhej svetovej vojne sa Japonci chceli zblížiť s iným svetom. Túto pieseň dali do učebníc ako ukážku slovanskej hudobnej slovesnosti. Je taká krásna a dynamická, že si Japonci nemohli pomôcť a zľudovela im. Sú z toho veľmi milé priateľské konsekvencie.

Arigatou gozaimašta, ďakujem pekne pre odľahčenie lebo „úspech  podniku“ má často úplne iné ako racionálne začiatky, čo sa aj vo svete úspešného biznisu dnes stále viac „nosí“.

5. STRETNUTIE S PREZIDENTOM USA

Prijatie Clintonom pri konferencii o podnikaní a vzťah úspechu a morálky.

KONFERENCIA O PODNIKANÍ V STREDNEJ EURÓPE

V roku 1995 sa niekoľko ústavných činiteľov SR zúčastnilo v USA – Clevelande konferencie o podnikaní v strednej Európe. Mal som česť, ako člen tejto skupiny, zúčastniť sa aj prijatia prezidentom Clintonom.

Hlavné rozhovory sme viedli s ministrom hospodárstva Braunom. Naliehal na nás, aby sme ustúpili od volebného sľubu neprivatizovať strategické podniky. Bránili sme sa tým, že okrem hospodárskych dôvodov si to občania neprajú, a preto nás zvolili, lebo sme im to sľúbili.

Pán Braun nás povzbudzoval tým, že v USA sa predvolebné sľuby končia voľbami a poukazoval nato, že istý americký prezident, ktorý sľuboval pred voľbami zachovať daňový systém, krátko po voľbách vystúpil v TV s ospravedlnením, že keď to znovu zvážili, predsa len ten daňový systém treba zmeniť a zmenili ho.

Okrem iného sme sa aj dozvedeli, že iný prezident, ktorého kampaň financovali oceliari, zvýšil po voľbách dovozné clo na dovoz ocele do USA. Samozrejme že takto sa zvýšili ceny aj domácim producentom ocele, čím si vysoko uhradili podporu prezidentovej kampane. Chabo sme poznamenali, že na drahú oceľ doplatil americký automobilový priemysel. Zmohli sme sa na zakoktanie, že u nás sa to považuje za neetické. Zdôvodnenie bolo, že sa to všetko deje otvorene ako uplatňovanie celej škály politických nástrojov a neakceptovateľné by to bolo vtedy, keby sa to robilo skryto.

DOSAH POLITIKY USA - ANTIKAMPAŇ

Spomenul som si na to viackrát, keď M. Dzurinda sľuboval tiež nesplniteľné dvojnásobné platy, keď prijal pomoc amerických mediálnych expertov a milión dolárov do kampane, keď odišiel s Miklošom a Šmegnerovou do USA na školenie. Následne sa rozpútala taká kvalifikovaná kampaň proti HZDS a Mečiarovi, ktorú sme nemohli ustáť. To, čo sme urobili dobre, to sa zamlčovalo, resp. čo sa dalo spochybniť sa spochybňovalo, to čo sme neurobili dobre, to sa nafukovalo do hrozivých rozmerov a neustále sa opakovalo vo všetkých médiach.

Nedávno mi jeden z členov našej delegácie pripomenul, že keď som vyšiel z miestnosti kde sme mali rokovanie s pánom Braunom do otvorenej haly, kde bolo už plno neporiadku po občerstvení, uľavil som si kopnutím do papierového pohára a zamrmlal som, že do čerta, čo ma to otec zbytočne učil o poctivosti. Je to jasné, na víťazstvo treba moc a tá potrebuje morálku víťaza. Sľúbili sme, že hoci nemôžeme ustúpiť od predvolebných sľubov, že sa budeme snažiť nájsť ústretové, kompromisné riešenie. Aj sme sa snažili, ponukou strategického partnerstva, ale už bolo jasné, že je to málo, a že v SR nastúpi k moci nová politická garnitúra a my sa máme pripravovať na opozičnú pozíciu.

6. SÚKROMNÝ ŽIVOT

Indiánka v Edmontone mi v roku 1993 vyveštila: „Všestrannosť je Tvoja najsilnejšia stránka“.

Po 50. rokoch manželstva

Posvadobná rodinná poprávka po 50. rokoch manželstva.

MOJE DETSTVO

Dnes si myslím, že hobby som sa venoval len preto, lebo sa nepatrilo byť stále len v robote, kde som si našiel najväčšie uspokojenie. Moja práca, snaha o dobré fungovanie družstva, či pôdohospodárstva SR  bola je moje najväčšie hobby.

Záľuby si zväčša prinášame z detstva. Málo som sa hrával s chalanmi futbal na lúke, chodil som do hudobnej a pretekal som intenzívne na bicykli. Do 14 rokov som vyrastal pri otcovi kováčovi v dielni.

Schádzali sa u neho „vo vrštati“ gazdovia a furmani a rád som ich počúval. Všeličo si z ich mudrovania pamätám, najmä ťažkania si pri združstevňovaní.

Ešte sa mi ušiel aj nejaký peniaz, keď som niečo pomohol, lebo otec mi vždy niečo pridelil robiť. Napríklad odháňať muchy halúzkou koňovi, ktorého podkúval, aby sa nemykal. Úplne ma fascinovalo, keď otec odlieval z duralumínia vrtuľky do pračiek, za čo ho neskôr odsúdili, pre nepovolené podnikanie. Nevedel som sa od toho odtrhnúť.

Keď som mal 15 rokov bol som priamo (neuveriteľné) v zamestnaneckom vzťahu s STS ako mláťačkár. Stroje ma bavili. To je poznanie na román.

Takže gazdovské rozumovačky, hudba, umenie, obavy z budúcnosti (dnes futurológia), zvedavosť (dnes veda), pôdohospodárstvo (dnes príroda) boli a sú so mnou stále.

HUDBA AKO VÁŠEŇ

Absolvoval som hudobnú školu na akordeón. Bol som prihlásený na konzervatórium ale mama ma dala do ekonomickej školy, kde som hrával v súbore Skaličan a s kapelou v hoteli Tatran (tajne). Najintenzívnejšie som žil s hudbou v školskom hudobnom kabinete kde boli všetky druhy hudobných nástrojov. Klávesové, dychové, strunové, vrátané učebníc hry na ne. Keďže som tam trávil nejeden celý víkend tak som sa naučil niečo zahrať na každý nástroj, z čoho bola atraktívna ukážka na hoteli. Citovú orientáciu som odchodom na VŠ preorientoval na dnešnú manželku takže občas produkujem nejakú hudbu na akordeón, a piano, pokiaľ mi to bolesti v krížoch dovolia.

Som však priateľ hudby, osobne sa poznám s pánom Dvorským, s p. Nosáľom, Lúčnicou. S pánom Andrašovanom som sa zoznámil pred 20 rokmi v Košiciach pri premiére jeho baletu Rodná zem a dozvedel som sa, že je autorom Egyptskej štátnej hymny. Keď som bol na návšteve v Egypte zažil som tam podobnú situáciu ako som popísal v Japonsku. Na koncerte v národnej opere vystupoval slovenský orchester a mne udelili slovo, ako členovi vlády. Okrem bežných zdvorilostných rečí som poukázal na našu blízkosť aj pre ich hymnu. Trochu to zamrazilo tých Egypťanov čo nevedeli o autorstve Andrašovana.

ZELENÁ SA BUČINA

Pri viacerých príležitostiach som rád poukázal aj na fakt, že najznámejšia pieseň na svete je slovenská „Zelená sa bučina“. Údajne ju Mozart prebral od bratislavských cigánov a zabudoval ju do svojej symfónie. V roku 1811 mal túto pieseň preniesť pán Smith v USA do školských učebníc ako ukážku Mozarta pod názvom „Twinkle, twinkle stars.“ Postupne zľudovela tak, ako v Japonsku Horela lipka. Keďže sa táto melódia používala celé roky, v samohrajúcich klávesových nástrojoch pre deti na celom svete, vrátane Číny a Indie, nemusíme pochybovať o jej globálnej dominancii naraz s elektronickou globalizáciou. Teda ekonomická globalizácia nemusí vždy znamenať úpadok umenia, osobitne v prípade dobrej slovenskej hudby.

Dnes som prepojený na bratislavské hudobné dianie cez pani j. Liptákovú, dramaturgičku, ktorá ma s manželkou pravidelne informuje o dianí, a občas prijmeme jej pozvanie. Ale aj napríklad cez Cinema kino máme radi priame prenosy z metropolitnej.  Ale to sú len náhodilé príklady.

Mám rád dobrú hudbu. Od oravských heligonkárov, trávnice, čardáše, cez slovenské evergríny, operetky, po černošský a najmä belošský džes, dixík.

Samozrejme nevynechám príležitosť počuť dobrú hudbu a zatancovať si v Prahe, v Opere vo Viedni, Budapešti a na ulici New Orleans, v Tokiu, Méride a inde vo svete.

Pár krát som bol povzbudiť na samostatných koncertoch nádejnú neter, huslistku Dulanskú.

Som nadšený slovenskou ľudovou hudbou a práve pred dvoma týždňami som sa bavil s šikovným disdžokejom o podmaze súčasnej hudby typu Budha pre slovenské lúčnice a iné, aj trošku chlpaté, hudobné klenoty, čím by sa mohli viac dostať do sveta. Zdá sa mi, že by svet už nemal byť ďalej o túto hudbu ochudobnený. Pozrime sa napríklad na Maďarov, ako si vyspevujú, po maďarský, množstvo originálnych slovenských piesní.

Neviem a nechápem prečo sa naši zainteresovaní, vrátane ambasádorov boja, či hanbia naše hudobné unikáty a osobnosti oveľa viac prezentovať.

zmetak-peter-baco

VÝTVARNÉ UMENIE

Nemaľujem, ale mám výtvarné umenie rád. Ako chalan som rád struhlikal kdečo z dreva a packal som hlinu. Okrem našich trenčianskych maliarov, najmä R. a L. Mošku, som mal osobné vzťahy s majstrom Zmetákom a jeho prívržencami.

Navštívil som aj niekoľko sochárskych ateliérov. V Košiciach som získal od majstra Račku sošku olympijského bežca, inak riaditeľa  východoslovenských vodární a kanalizácií, vtedy z môjho rezortu.

TURISTIKA

Poznávanie Slovenska formou turistiky je naša rodinná tradícia. Otec ma brával aj na ich podnikové zájazdy. Keď som mal 16, tak sme na bicykloch prešli z TN až do Tatier cez Štiavnice, stredné a južné Slovensko.

Ako ministrovi lesného hospodárstva mi patril aj TANAP, kde som si našiel priateľov a pri päťdesiatke kamaráta V. Tlčika sme vystúpili na Gerlach.

V súčasnosti, s deťmi a vnúčatami, každoročne, už viac než desať rokov, chodíme cez letné prázdniny na celý týždeň, za poznaním vždy inej časti SR. Vlani (2014) sme boli v prekrásnej Skalici a na Záhorí. Predtým sme boli na Orave, v B. Štiavnici, ale napríklad aj v samom kúte Slovenska na ukrajinsko-poľskej hranici v Sedlici. Tento rok (2015) to bude Slovenský raj.

Taktiež chodíme na výstavy Expo. Naposledy v Šangaji, cez toto leto sa chystáme aj do Milána. Najdôležitejšiu turistiku robím však denne, lebo sa snažím prejsť peši aspoň 10 000 krokov (teraz mi to bolesti v krížoch nedovoľujú).

futurologia-peter-baco

FUTUROLÓGIA

Futurológiu mám rád preto, lebo som chcel vedieť, či podľa vedy o budúcnosti, zem vie vyživiť a ako s akými rizikami a hlavne za akých podmienok aj 14 miliard obyvateľov. Uspokojuje ma to, že ľudstvo je schopné vyriešiť všetky problémy, ak bude ľudstvo dobre vládnuť. Dobré vládnutie znamená používať na presadzovanie záujmov vo vzájomnej spolupráci výhradne mäkké, nekrvavé nástroje.

Páči sa mi, že futurológia nehovorí čo bude, ale čo by bolo keby sme pokračovali vo vládnutí ako dnes, čo by mohlo byť, aké sú alternatívy, čo by sme nemali robiť, ale hlavne čo by sme mali robiť pre smer k dobrým alternatívam. Ja sa na to pozerám z utilitárneho, viac ako z teoreticko-vedeckého hľadiska. Niekedy sa z toho človeku aj zamotáva hlava a má nutkanie uniknúť do predsa len reálnejšieho sveta politiky.

Trochu úsmevne tomu hovorím aplikovaná futurológia, ktorú mám rád, pretože nám, ako jediná veda, dáva 100% istotu, ktorou je tvrdenie, že to bude inak ako si dnes myslíme. Preto som absolvoval aj niekoľko kurzov sofiológie pána Páleša. Tiež som si vybral z nej praktickú, pozitívnu múdrosť, že do roku 2061 by sme mali žiť v priaznivom období.

7. POLITICKÁ KARIÉRA

"Ani náhodou ma nenapadlo, že budem politikom."

AKO SOM SA STAL POSLANCOM A MINISTROM

Bolo to plné, až hektické obdobie života. Mám naň veľa dobrých aj zlých spomienok. Najviac ľutujem to, že moja mama neprežila úplne nepravdivé, štvavé vysielanie TV o mne. Nemal som rád úrady, a preto som dlho odmietal stať sa úradníkom, až som sa predsa stal riaditeľom odboru na ministerstve. Dôvodom boli vtedajšie politické pomery, čo je samostatný príbeh ekonomickej reformy pred rokom 1989.

Ešte menej som pripúšťal možnosť ísť do politiky. Poslancom som sa stal tak, že ma kolega z Nemšovej, V. Mečiar, požiadal spracovať pre jeho stranu HZDS agrárny program. Ako riaditeľ odboru súhrnného plánu na ministerstve som dobre poznal národohospodárske a medzinárodné súvislosti a prognózy, takže som to mal všetko pripravené v hlave pokope. Bol som tiež známy ako aktivista protivládneho odporu, proti likvidácii družstevnej formy hospodárenia, ako spoluzakladateľ prvej privátnej banky, ako spoluzakladateľa Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a ako úspešný predseda JRD a predseda agrárnej samosprávy v kooperačnom obvode TN. Súčasne ma požiadal o spoluúčasť na tlačovke, kde ma predstavil ako autora tohto programu.

Odrazu som bol na kandidátke do federálneho parlamentu. Po zostavení vlády HZDS a SNS som bol v júni 1992 vymenovaný za ministra dvoch ministerstiev, Poľnohospodárstva a Lesného a vodného hospodárstva. Následne sa ministerstvá zlúčili.

ROZDELENIE FEDERÁCIE

Zároveň som bol ako poslanec federálneho zhromaždenia, člen rozpočtového federálneho výboru opatrný najmä pri delení federálneho rozpočtu a majetku, špecificky v našom rezorte, kde napríklad patrilo aj Gabčíkovo a vojenské lesy. Ale hlavne som presadzoval spravodlivé rozdelenie federácie na dva štáty. Bol som dosť opatrný, lebo som poznal šikovnosť českých úradníkov. Ani teraz to ale nemyslím zle, lebo naozaj sa rozhodovalo v Prahe. Poznám viac konkrétnych príkladov kde to nebolo 1:2. Teraz to ale nie je potrebné otvárať. Povedal som vtedy, že sme sa nerozdelili, ale Slováci si samostatnosť kúpili. Hlasoval som pozitívne pri všetkých aktoch, čo k rozdeleniu federácie viedli. Vedel som dosť o praktikách federálnych orgánov.

ŠTUDIJNÝ POBYT V KANADE

Bol som v dobrom vzťahu s federálnym ministrom technického rozvoja. V roku 1983 som bol prostredníctvom ministerstva aj na štúdijnom pobyte v Kanade. Robil som, ako praktik, posudky na niektoré projekty vedecko-technologický rozvoj. Spomínam si ako sa na mňa hnevali úradníci, ktorí podporovali projekt AYTK – alylizotiokyanát. Vtedy sa veľmi hľadali nejaké výnimočné vedecko-technické, ekonomicky významne prínosné riešenia.  Úradníci tento projekt div neoznačili za zázrak. Ja som napísal že je to dosť odvážne, aj čiastočne nebezpečné tvrdenie, že vidím možnosť uplatnenia, ale v žiadnom prípade nie s takým efektom ako tomu pripisuje úrad. Naopak, bol som toho názoru, že humbuk, ktorý sa začal tomu robiť, tomu uškodí v konečnom dôsledku  natoľko, že ho to zničí, čo sa aj stalo.

OPOZIČNÝ POSLANEC NRSR

Ako opozičný poslanec, člen poľnohospodárskeho výboru NR SR som po roku l998 presviedčal vládnych poslancov, aby akceptovali Koncepciu rozvoja schválenú parlamentom v roku 1993 väčšinou (118 hlasmi).

Napriek tomu, že viacerí poslanci hlasovali vtedy za koncepciu, teraz hlasovali napríklad za zrušenie prísnej ochrany pôdy pred zábermi, ale hlavne hlasovali za zrušenie Podporného fondu. Išlo cezeň ročne cca 11 miliard Sk na rozvojové aktivity rezortu. Táto linka financovania sa dodnes ničím nenahradila a 15 rokov sa akumuluje tento deficit podpory rozvoja. Dnes obsluhuje poľnohospodárstvo v Čechách dvojnásobný objem peňazí ako na Slovensku. ČR sa inšpirovala týmto fondom od nás a dodnes ho používa. Dá sa povedať, že jeho fungovanie je zdrojom zvyšujúceho sa náskoku pôdohospodárstva ČR pred SR.

Pri tejto argumentácii došlo aj k emotívnym konfliktom. Napríklad som vystúpil v NRSR, doteraz z časovo najdlhším vystúpením zo všetkých prejavov od začiatku existencie NRSR, kde som donekonečna argumentoval vládnucej koalícii faktami o rizikách neoliberálnej agrárnej politiky, aby akceptovali politiku na ktorej sa strany v roku 1993 dohodli, aby nerobili kroky, ktoré povedú k strate potravinovej suverenity SR, k strate stoviek tisíc pracovných miest v najchudobnejších regiónoch SR, k deštrukcii slovenského vidieka, vrátane úpadku kultúrneho a spoločenského prostredia na vidieku. Na tento môj prejav aj pozitívne reagoval osobným listom Vatikán, ktorému sa páči snaha o presadzovanie potravinovej suverenity a zveľaďovanie vidieka a najmä kroky na  riešenie celosvetového dostatku potravín.

Istý, najmladší poslanec národnej rady, počas môjho vystúpenia viacnásobne pokrikoval urážky na mňa, ale aj na poľnohospodárov všeobecne. Opakovane som ho požiadal, aby to nerobil, ale márne. Po skončení môjho vystúpenia som išiel do poslaneckého klubu na kávu a on sa ma pýtal že čo som myslel tým, keď som mu povedal, že môže aj zle skončiť, keď neprestane urážať, že či som myslel že mu dám aj po hube. Povedal som, že keď si to praje, že sa mu to môže ľahko stať. Že aby som skúsil. V. Mečiar to vyhodnotil, že to bol môj najväčší mediálny úspech, že škoda že nedokážeme tak medializovať a občanom sprítomniť aj naše efektívne a rozvojové návrhy a agropolitike.

EUROPARLAMENT

Európsky parlament (EP) ma posunul možno najviac dopredu. Kultúra vzťahov a práce EP je úplne inde ako v NRSR. Uvedomil som si, ako sa presadzujú záujmy, že EU je závislá na USA, že ekonomická sila dáva spontánne moc pri presadzovaní záujmov, že moci sa prispôsobuje aj morálka, a že poslanci päť miliónového Slovenska sami veľa toho nezmôžu.

Vytváral som si osobné dobré vzťahy, najmä cez môj pôdohospodársky výbor. Napríklad som s poľovníkmi a rybármi veľmi odporoval reguláciu premnožených kormoránov, likvidujúcich vzácne pôvodné druhy rýb. Získal som si priazeň a náklonnosť desiatok zainteresovaných poslancov z Nemecka, Rakúska a Francúzska. Zároveň som riešil jednoznačným a razantným postojom aj požiadavku SRZ, ktorí ma požiadali o pomoc vo veci. Podobne to bolo napríklad aj v boji proti bezbrehému šíreniu červenej veveričky, privezenej z Kanady, ktorá v EÚ nemá prirodzených nepriateľov a významne ohrozuje listnaté lesy. Boli to skoro dôverné rokovania, pri ktorých sa rozvíjali profesionálne priateľstvá.

Najintenzívnejší vzťah som týmto spôsobom mal s predsedom Európskych ľudovcov (najsilnejšou politickou skupinou EP) pánom Doulom. Bol zároveň predsedom pôdohospodárskeho výboru EP. Zúčastnil som sa potom spolu s ním na viacerých podujatiach, ktoré organizoval. Napríklad aj s prezidentom Sarkozim. Keď som potom poukazoval vo výbore alebo v pléne EP na našu diskrimináciu, títo kolegovia ma počúvali a snažili sa ma chápať.

Pôdohospodársky výbor sa osobitne zaoberal mojou analýzou SPP pod názvom „Päť agrárnych omylov SPP A päť príležitostí ako napredovať". Do reformy SPP sa tak podarilo presadiť na prvé miesta požiadavku na zlepšenie organizácie zásob potravín EÚ a najmä na zlepšenie systému podpory konkurencieschopnosti agrosektoru EÚ namiesto utlmovania produkcie. Hoci ma napríklad nemohli otvorene podporiť, ale s pochopením prijali moju informáciu, o podaní reformy cukrovej politiky na súd, pre našu diskrimináciu. Nepodporili proti-aktivitu v tejto veci niektorých poslancov EP.

Načítavam