(Slovenka; 09/12/2008; s.: 64, 65; JÁN GREŠ;ROZHOVOR)

S EUROPOSLANCOM PETROM BACOM

Jedným z poslancov, ktorí v Európskom parlamente najpresvedčivejšie obhajujú slovenské záujmy, je PETER BACO – člen výboru pre poľnohospodárstvo a výživu.
Nedávno sme ho požiadali o rozhovor.

Vaše meno sa už v Európskom parlamente stalo pojmom. Čím ste si získali rešpekt europoslancov?

Kým som sa dostal do tejto funkcie, prešiel som v poľnohospodárstve mnohými pozíciami, čiže problematiku dôverne poznám. Preto som vzniesol niektoré pripomienky, ktoré úplne zmenili pôvodný návrh. Napríklad reforma výroby cukru predpokladala, že by mal zlacnieť. Ja som pripravil iný návrh, lebo som tvrdil, že reforma bude mať opačný efekt a cukor zdražie. Žiaľ, nebol som úspešný, vďaka lobbingu obchodníkov prešiel pôvodný návrh. No došlo na moje slová, a tým som si získal rešpekt.
Neskôr už mojim pripomienkam začali venovať väčšiu pozornosť, a tak som zabránil zákazu docukrovania hroznového muštu pri výrobe vína, ktorý by bol pre našich vinárov likvidačný. Podarilo sa mi presadiť i ďalšie návrhy. Ono sa nakoniec ukáže, či poslanec rozumie problematike a vie, o čom hovorí, alebo mu vystúpenie pripravili asistenti.

Dá sa vôbec dôležitý argument predniesť v pléne za tri minúty?

Väčšinou je to menej – minúta. Poslancov je vyše osemsto. Keby každý hovoril, koľko chce, rokovanie k jedinému problému by trvalo celé mesiace.
Takže keď si pripravujem materiál do pléna, trvá mi aj štyri hodiny, kým ho dokážem skresať na potrebnú dĺžku.

Nedávno ste schválili program podpory konzumácie ovocia a zeleniny u školských detí. . .

Je na to vyčlenených sto miliónov eur, v budúcom školskom roku až päťkrát toľko. Predstavuje to jedno jabĺčko týždenne, neskôr už jedno denne pre dieťa od šesť do desať rokov.
No a keďže na Slovensku sa nerodí dostatok ovocia, snažil som sa, aby sa tým podporili práve naši pestovatelia.
Do konečného dokumentu sa dostala klauzula, že vždy treba uprednostniť domácich producentov.
Do projektu predsa vkladáme peniaze zo slovenského rozpočtu – nebudeme teda podporovať zahraničných farmárov.

Kedysi u nás dobre fungoval systém konzumácie mlieka v školách. . .

Áno, kedysi. . . Lenže dnes má Slovensko najnižšiu spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa v Európskej únii. Reprezentuje to iba polovicu minimálneho množstva, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Od januára sa začne masívna reklamná kampaň na podporu konzumácie mlieka, a nielen u detí. Aj Únia bude podporovať konzumáciu mlieka v školách.

Dlhé roky ste boli predsedom družstva. Ako ste sa pozerali na ženy v poľnohospodárstve?

Pamätám si, keď po založení družstiev “na jednotku” pripadali menej ako dve koruny. Bolo to do plaču, veď ženy zarobili dvesto korún mesačne a muži húfne utekali do iných odvetví. Práve na ženách ostalo celé pozdvihnutie nášho vidieka, rozvoj družstiev a ich neskoršie úspechy.
Nepreháňam, ak poviem, že moderné slovenské poľnohospodárstvo, také, aké sme ho mali v osemdesiatom deviatom, postavili na nohy ženy.

Farmári tvrdia, že vstupom do EÚ dostalo naše poľnohospodárstvo ďalšiu ranu. . .

Musím sa vrátiť k prístupovej zmluve s EÚ, ktorú dojednala predošlá vláda. Pre našich poľnohospodárov to boli skutočne likvidačné podmienky.
Kým v starých členských štátoch dostávali farmári dotáciu vo výške tristo päťdesiat až štyristo eur na hektár, u nás len šesťdesiat. Postupne sa snažíme nespravodlivú diferenciu anulovať, no ide to pomaly.
Aj keď dnes prúdi na Slovensko po sto päťdesiat eur na hektár, stále to nie je ani polovica. Vyrovnať by sme sa mali až niekedy v roku 2012. Medzitým nás však oni lepšími podmienkami fakticky prevalcovali. Vďaka nižším cenám získali naše trhy a to je najhoršie. Nie je však pravda, že sa slovenskí farmári majú horšie ako pred vstupom do EÚ. Aj tá nespravodlivá podpora je totiž vyššia, ako dostávali pred rokom2004.

Tohto roku bola dobrá úroda, no ceny stúpajú. Prečo?

Dnes sa mi jeden predseda družstva sťažoval, že za liter mlieka dostane sedem päťdesiat, no v obchode je skoro po tridsať korún. Keď sa pohnú ceny v prvovýrobe, prejdú i mesiace, kým sa to premietne do finálnej ceny. Chlieb sa ešte stále pečie z múky z vlaňajšieho obilia po šesťtisíc za tonu.
Potrvá, kým príde na rad tohtoročná pšenica po štyritisíc. Ceny by teda mali ísť dolu – aj v súvislosti so zlacnením ropy. Treba však povedať, že ak prudko kolíšu vstupy, veľké obchodné reťazce to využívajú vo svoj prospech.

Dokáže vôbec Únia vyvinúť na ne nejaký tlak?

Rôzne štáty robia rôzne opatrenia. V Británii ich prinútili k vypracovaniu morálneho kódexu, Česi sa uberajú iným smerom, my sme prijali opatrenie proti zneužívaniu monopolného postavenia na trhu. No pravdou je, že ide o globálne spoločnosti, a tie vždy zaznamenajú zisk, či je úroda dobrá, alebo slabá, kým poľnohospodári často balansujú na hranici straty, alebo sa dostanú až do mínusu.

Spomínali sme cukor – v súvislosti s ním ste vlastne predpovedali budúcnosť. Kedy ste sa začali zaoberať futurológiou?

Únia vyrába draho a svoje výrobky nevie predať. Presadzovala sa snaha vyrábať menej. Aby niekto dokázal produkty predať, dostával na to dotácie. Ja som navrhol, aby sa tieto peniaze radšej investovali do modernizácie fariem, nech znížime náklady. Budeme vyrábať viac, ale za nižšie ceny. Nielenže sa tak dostaneme na iné trhy, ale ostatní sa nedostanú k nám. Navyše, na vyššiu produkciu sa treba pripraviť už aj preto, lebo o tridsať rokov nás bude na zemi o tri miliardy viac – a to je veľmi vážna vec. Nemeckí farmári z bývalej NDR išli presne týmto smerom a pozrite sa, kam dokázali dostať svoje poľnohospodárstvo pri zachovaní veľkovýroby. Dnes sú najlepší na svete. Rumuni a Bulhari išli opačným smerom a teraz nariekajú – ich farmičky doslova živoria.

Môže sa Európa v niečom učiť od našich farmárov? Kam by sa mali chodiť učiť naši?

Európa môže obdivovať húževnatosť slovenských farmárov. Len si vezmite, čo všetko už museli prežiť, ako museli improvizovať, aby uchránili racionálnu výrobu, a nepoddali sa. Učiť sa môžeme aj doma
– ale od Dánov. Je to paradox, no práve oni vyrábajú už desať percent bravčoviny na našom trhu, a pritom podnikajú u nás, v našich podmienkach. Majú síce lepšiu podporu, ale tá nie je až taká rozhodujúca. Sú v tom naozaj vynikajúci. Spomenul by som tiež Nemcov. . .

Čo vaše poľnohospodárstvo? Myslím tým záhradu – máte na ňu čas?

Je to len pár štvorcových metrov, ale deti z nej majú radosť, každý si tam dopestuje reďkovku, mrkvu… Všetci potrebujeme mať doma kúsok prírody.

Blížia sa Vianoce. Ako ich budete tráviť? Aké darčeky kupujete svojej rodine?

Už roky sa snažím, aby som bol v tomto období doma s rodinou. Máme tri deti a šesť vnúčat, nuž všetky veľké sviatky využívame na to, aby sme kultivovali rodinu. Vždy sa dohodneme, kto aký darček zabezpečí a pre koho. Prekvapenie pre manželku mi zvyčajne pomôže vybrať dcéra, no a mňa poteší knižka alebo fľaška dobrého vína. Už dávno viem, že nie je rozhodujúca cena darčeka, ale to, či som sa trafil do túžby toho, koho chcem obdarovať.

JÁN GREŠ

Komentáre