(Roľnícke noviny; 08/02/2008; s.: 9; Doc. Ing. EGON GYARMATHY )

Dňa 28. januára 2008 sa v Nitre v priestoroch Agroinštitútu konalo na podnet Ministerstva pôdohospodárstva SR zasadnutie poľnohospodárov, počnúc od súkromných roľníkov, farmárov až po predstaviteľov významných poľnohospodárskych ustanovizní.

Hlavná téma rokovania, ktoré viedla ministerka Zdenka Kramplová, bola zameraná na Zdravotnú prehliadku Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedenú tému doplnili svojimi vystúpeniami europoslanec Peter Baco, Miroslav Jureňa, Ivan Oravec, ako aj Gejza Blaas. Chcel by som sa zmieniť o najdôležitejších aspektoch podujatia, ktoré sa týkalo spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci EÚ so zameraním na rozvoj vidieka.

Bolo konštatované, že rozvoj vidieka je dôležitou politickou oblasťou, pretože viac ako polovica obyvateľov v 25 členských štátoch EÚ žije vo vidieckych oblastiach, ktoré tvoria 90 percent celého územia. Podobná situácia je aj v rámci Slovenskej republiky, a preto sa budúca politika rozvoja vidieka v Európskej únii, čiže aj u nás, sústredí na tri najdôležitejšie ciele.

Kľúčové ciele:

– zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
– podporiť hospodárenie s pôdou a zlepšiť životné prostredie,
– zlepšiť kvalitu života a podporiť diverzifikáciu hospodárskych činností.

Okrem rozvoja vidieka, to je hlavne ochrany životného prostredia, sa treba zamerať na rast pracovných príležitostí a zlepšenie sociálneho a hmotného postavenia obyvateľstva, s čím súvisí najmä možnosť zabezpečenia si potrebných a na terajšie pomery lacnejších rastlinných i živočíšnych produktov. Netreba ísť do dávnej minulosti, kedy sa obyvatelia v každej obci v prvom rade zameriavali na pestovanie najpotrebnejších obilnín a tiež na chov najmenej náročných, ale pritom skromných zvierat, akými boli hydina, ošípané, ovce, kozy a u bohatších aj chov hovädzieho dobytka, najmä kráv. Tieto zvieratá zabezpečovali svojimi produktmi počas celého roka výživu vidieckeho obyvateľstva.

Aj keď v posledných 20 až 30 rokoch došlo k určitým zmenám v ponímaní životných priorít na vidieku, je predsa stále veľa rodín, ktoré sa zameriavajú na chov tzv. domácich zvierat. Práve táto problematika ma na uvedenom podujatí zaujala a chcel by som ju v príspevku rozobrať so zámerom objasniť a najmä pomôcť zlepšiť situáciu v chove oviec a kôz, pretože sa týmto odborom zaoberám v rámci Slovenského zväzu chovateľov (SZCH).

Už vo viacerých článkoch som uvádzal poslanie organizácie SZCH, ktorá sa zaoberá okrem iných druhov hospodárskych zvierat aj šľachtením a plemenitbou oviec a kôz v SR.

Zlepšiť úroveň chovu, udržať stavy zvierat

Naším hlavným cieľom je zlepšiť úroveň chovu a tiež udržať stavy oviec, respektíve kôz, aj vtedy, ak ide o málo početné plemená, keďže ich dovoz zo zahraničia by si vyžadoval veľké investičné náklady. Tieto zvieratá sú náročnejšie na chovateľské prostredie a ľudskú starostlivosť, a preto sú vhodné do malých chovov vo vidieckom prostredí.

Chovatelia oviec, respektíve kôz, počnúc od jedného zvieraťa až po viacpočetné stáda môžu po splnení stanovených podmienok produkovať plemenné barany či capy, ako aj plemenné jahničky alebo kozičky pre vlastnú potrebu, ale aj pre potreby iných chovateľov. Na základe kontroly úžitkovosti (KÚ), ktorú po vyškolení môže robiť samotný chovateľ, možno sledovať a zaznamenávať dosiahnuté produkčné parametre a na ich podklade vyberať a ďalej rozmnožovať najlepšie jedince.

Chovatelia zapojení do KÚ môžu teda produkovať plemenný materiál, pričom cena samčieho pohlavia je nezanedbateľná (cena východofrízkeho barana vo veku 1,5 roka sa pohybuje od 18 000 až po 25 000 Sk, pričom závisí predovšetkým od zaradenia plemenníka do elitných tried na nákupnom trhu).

Na uvedenom stretnutí v Agroinštitúte pani ministerka MP SR, ako aj všetci ostatní rečníci viackrát zdôraznili, že EÚ v rámci projektu Rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013 pridelila Slovensku 1 969 418 078 eur. Z uvedenej sumy sa má podporiť činnosť, ktorá zabezpečí celkový rozvoj vidieka, pričom v prvom rade pôjde o zlepšenie životných podmienok miestneho obyvateľstva. Medzi tieto priority by mala byť zaradená aj pomoc tzv. “drobným” poľnohospodárom, najmä v oblasti živočíšnej výroby, tak, aby boli schopní zabezpečiť si základný životný štandard.

Tak ako som už spomenul, bohužiaľ, aj na vidieku z roka na rok ubúda chovateľov oviec a kôz v dôsledku prebyrokratizovaných a nezmyselných nariadení. Ale ešte stále chovajú hlavne kozičky pre produkciu mlieka, ktoré má výborné nutričné vlastnosti a ozdravovacie účinky. V súčasnosti sa podlá odhadov v SR chová asi 39 000 až 43 000 kozičiek, prevažne plemena biela koza krátkošrstá.

Naša organizácia – SZCH chce pomôcť drobnochovateľom v dosiahnutí lepších úžitkových parametrov zvierat, najmä vo zvýšení produkcie mlieka, plodnosti a rastovej schopnosti, proste zabezpečiť chovateľovi ekonomiku chovu, aby dosiahol väčší zisk.

Pomoc pre ” parlament”

Za tým účelom sme ponúkli pomoc aj predstaviteľom Vidieckeho parlamentu, pretože podľa nášho názoru by mali venovať aj tejto problematike adekvátnu pozornosť a mali by sa ňou zaoberať, keďže ide o cieľavedomé zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva vidieka. Doposiaľ sa však naša snaha minula pozornosti.

Doc. Ing. EGON GYARMATHY. CSc, predseda Komisie pre chov oviec a kôz pri SZCH

Komentáre