(Roľnícke noviny; 14/03/2008; s.: 6; IVAN JAVOR )

Politika by v agrárnej a vidieckej problematike nikdy nemala prevládať nad ekonomikou a racionálnosťou. Napriek tomu, že túto myšlienku preferuje väčšina podnikateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve, väzby vidieka a agrárneho sektora na politickú scénu sú, bohužiaľ, skutočnosťou.

BRATISLAVA. “Všetky dôležité rozhodnutia majú politický charakter, pretože k nim dochádza na pôde vlády a parlamentu. Či sa to niekomu páči alebo nie, politika rámcuje dianie v agropotravinárskom komplexe a na vidieku”, povedal europoslanec Peter Baco.

“Môžeme nadväzovať na bohaté agrárne tradície, ale po vstupe do Európskej únie nedostávame podpory v takej výške, ako jej starí členovia. Pokiaľ ide o prienik zahraničného kapitálu do spracovateľskej sféry, s postupujúcou globalizáciou sa presadzuje stále viac. Vytvárajú sa silné podnikateľské zoskupenia, ktoré však napriek tomu majú ťažkosti s dosahovaním vyváženejších dodávateľských podmienok vo vzťahu k obchodu”, uviedol Ján Vajs, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Podľa Vladimíra Volečka, predsedu Poľnohospodárskeho družstva v Myjave – Turej Lúke, v zložitej situácii sa ocitla najmä poľnohospodárska prvovýroba, ktorej kapitálová poddimenzovanosť sťažila prvé kroky na spoločnom európskom trhu. V predvstupovom období sa iba v jednom roku podarilo dosiahnuť objem investícií na úrovni jednoduchej reprodukcie a štátna podpora poľnohospodárstva bola vždy niekoľkonásobne nižšia ako vo vyspelých krajinách. Mnoho nových členských štátov EÚ sa pritom snažilo už niekoľko rokov pred získaním členstva zintenzívniť podporu agrárneho sektora, čo malo priamy vplyv na jeho integračnú pripravenosť.

“U nás sme voči tomu boli dlho hluchí a slepí a často sme iba chytali zajaca za chvost. Spotrebiteľský potenciál teoreticky poskytuje perspektívu rastu výroby mnohých komodít minimálne v najbližších štyroch – piatich rokoch. Tieto predpoklady sú však “zošnurované” kvótami a agresívnymi praktikami obchodných reťazcov, v dôsledku čoho rok čo rok vykazujeme v zahraničnom obchode s agropotravinárskym tovarom pasívne saldo vo výške 15 až 20 miliárd korún. Pritom nemalou časťou sa na ňom podieľajú takzvané nahraditelné položky, teda tie, ktoré si vieme vyprodukovať aj v našich pôdnych a klimatických podmienkach”, uviedol V. Volečko.

V potravinárskom priemysle už zväčša došlo k oddeleniu životaschopných subjektov od neperspektívnych. Nikto však nemá garantované trvalé miesto na trhu. V úpadkových a skrachovaných spracovateľských firmách prišli v minulosti poľnohospodári o stovky miliónov korún, čo ich stále vedie k určitej opatrnosti vo vzájomných vzťahoch. V konkurzoch sa totiž objavili aj veľké podniky, dlho považované za stabilné a ekonomicky silné.

“Strategickým cieľom Slovenskej republiky by malo byť udržanie produkčné výkonného poľnohospodárstva a potravinárstva v podmienkach postupujúcej globalizácie európskej a svetovej ekonomiky. Agropot-ravinársky komplex by mal zabezpečovať celoplošné obhospodarovanie nášho pôdneho potenciálu. Tento pojem má síce podľa mojich doterajších skúseností viac intepretácií, ale v žiadnom prípade nie je v rozpore so snahou reštrukturalizovať výrobu tak, aby sa zvýšila jej ekonomická efektívnosť. A to sú momenty, ktoré by mali rámcovať celý ďalší vývoj,” zdôraznil Dušan Janíček, predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku.

IVAN JAVOR

Strategickým cieľom SR by malo byť udržanie nášho výkonného agrárneho odvetvia i potravinárstva aj v podmienkach globalizácie.

Komentáre