Samozrejme že sebahodnotenie, patrí vždy medzi najťažšie úlohy. Aby som sa vyhol štandardnému riziku zo sebachválenia, poukážem na moje hodnotenia inými osobami, a na fakty prevažne publikované na web a FB stránke:

Ocenenia

V životopisnom blogu, na mojej stránke, sú okrem iného aj desiatky uznaní a ocenení, ktoré som obdržal počas výkonu funkcie ministra (od FAO-OSN, Francúzskej a Slovenskej vlády, od prezidenta, akadémie, univerzít, čestné občianstvo mesta, média a iných). Všetky si vážim, najvyššie štátne vyznamenanie SR – Rad Ľudovíta Štúra rovnako ako čestné uznanie od Klubu poľnohospodárskych novinárov. Nevidím medzi nimi jediný prípad, kedy by išlo o neúprimné ocenenie, z podozrivých dôvodov.

Ocenenia

Vyznamenanie SR – Rad Ľudovíta Štúra

Odborné príspevky

Na mojej stránke, je viac než 150 príspevkov o mne, a tiež sú tam moje verejné prezentácie za posledných 11 rokov. Kto má záujem môže si ich dať vo vyhľadávači vytiahnuť k ľubovoľnej téme. Je tam, okrem pozitív, aj spochybňovanie mojej práce. Keďže nemám úmysel niečo skrývať, moje postoje vecne vždy vysvetľujem, ako primerané motivácii, ktorá bola v tom čase objektívna. Napríklad vydanie Družstevných podielníckych listov, ktorých autorstvo sa mi pripisuje, dnes niekto označil za krádež storočia. Pritom fakty sú také, že keď sme toto riešenie pred voľbami 1993 navrhli ako alternatívu oproti rozbitiu družstiev, agrárna samospráva to chválila a priateľský zapochybovala o našej schopnosti presadiť to. Trochu ľahkomyseľne vyhlásili, že keď to dokážeme, postavia mi sochu. No čo už, som politik, a teda dnes sú aj takí agropodnikatelia, čo „trochu neskôr prišli do roboty“ a radšej ako sochu by stavali „hranicu.“

Aktivity

V bloku míľniky som spracoval a sú k nahliadnutiu, napríklad okrem známej témy akou je Vodné dielo Gabčíkovo, aj menej známe aktivity, ktoré na prvý pohľad ani nesúviseli s pôdohospodárstvom. Konkrétne som, ako prezident Spoločnosti slovensko-japonského priateľstva, sprostredkoval kontakty na Vládu Japonska a spoločnosť Nomura. Vďaka dobrým vzťahom sme dostali z Nomury úver. Bolo to v tom čase životne dôležité, lebo po vzniku samostatnej SR nám reálne hrozil default-krach. MMF nám nechcel požičať a kládol nám neakceptovateľné podmienky (pripomína mi to súčasné Grécke okolnosti).

Poslanec - minister

Politická strana HZDS

Agrárna politika

S potešením som prijal verejné vystúpenie môjho predchodcu vo funkcii ministra za KDH, pána RNDr. Michala Džatku, DrSc., počas plenárneho zasadnutia Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied /tiež som aktívny člen odboru ekonomiky a manažmentu/. Myslím že sme vtedy prerokovávali postup pri spracovaní návrhu dlhodobej koncepcie a vízie pôdohospodárstva SR. Pán exminister Džatko vtedy prehlásil “je mi to zaťažko ako politikovi KDH – konkurentovi HZDS povedať, ale agrárna politika HZDS, pod vedením pána ministra Bacu bola najlepšia porevolučná agrárna politika akú Slovensko malo“. Keďže sa cítim byť normálny, kompliment od súpera ma potešil. Nie preto že som vyhral, ale preto lebo som to pochopil a dodnes to vnímam ako šancu na dosiahnutí toho o čo sa počas celej politickej kariéry snažím, teda dosiahnuť celospoločenskú dohodu o dlhodobej agrárnej politike SR.

vyvoj-stratovosti-polnoshospodarstva-peter-baco

Vývoj stratovosti poľnohospodárstva SR

Zastavenie rozpadu racionálnych podnikateľských štruktúr

Domnievam sa, že za najvýznamnejší prínos môjho pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva SR za vlády HZDS bolo zastavenie naprogramovaného rozpadu racionálnych podnikateľských štruktúr cez deštrukčné finančné, legislatívne a politické nástroje z 28 mld. Kčs ročného rozpočtu pre rezort v roku 1989 sa za dva roky tento rozpočet znížil o tri štvrtiny. V priebehu štyroch rokov sme ho doplnili na 22 mld. Kčs a s 10 mld. ročným objemom podporného fondu sme odštartovali rozvoj.

Koncepcia agrárnej politiky – koniec podfinancovania

V tejto súvislosti si dovolím poukázať na to, že v roku 1993, krátko po nastúpení do vlády SR sme aj v NR SR prijali ústavnou väčšinou (118 hlasmi) nami spracovanú Koncepciu Agrárnej politiky SR. Bol to výsledok trpezlivej, opakovanej negociácie a postupnej dohody všetkých politických síl. Myslím, že v NR SR nebol ani hlas proti. Koncepcia riešila príslušné oblasti od pôdy, lesov, vody a výživy, až po vzdelanie, vedu, stanovila ciele, zásady aj nástroje úspešnej agrárnej politiky. Bola to satisfakcia za mesiace náročnej dobromyseľnej, húževnatej roboty (400 a viac hodín mesačne bolo úplne bežné). Medzi najvýznamnejšie nástroje tejto koncepcie patrilo rozhodnutie o zriadení Podporného fondu, ktorým sa skončila éra trvalého podfinancovania rezortu.

Politická prehra

S prijatím tejto koncepcie spájam aj svoju nasledovnú prehru v politike. Keďže v tomto bode sme mali pohodlnú ústavnú väčšinu v parlamente, mohli sme Doktrínu, alebo aspoň zásady o agrárnej politike vtedy prijať ako ústavný zákon, ktorý by po voľbách 1998 nebola mohla zmeniť nová vláda. Bez zafixovania ústavnou formou Podporný fond zrušili, nastalo obdobie nedoceňovania, hlavne podfinancovania rezortu, ktoré sa prehlbuje aj za ostatné roky. ČR má funkčný tento fond, ktorý prevzali od nás, vďaka ktorému v Čechách „obsluhuje“ hospodárenie až dvojnásobné množstvo peňazí na hektár, a samozrejme aj výkon dosahujú dvojnásobný. Tento rozdiel vo finančnom zabezpečení, aj vo výkonoch sa medziročne prehlbuje.

Nedohoda s Vládou USA

Osobne za najproblematickejšie v mojej kariére člena vlády HZDS považujem nedohodu s Vládou USA o privatizácii. Ako podrobnejšie uvádzam v bloku míľniky, bol som súčasťou vládnej delegácie SR na prijatí prezidentom Clintonom a na rokovaní s členmi vlády v Clevelande. Nedohodli sme dobre na privatizovaní strategických podnikov SR. V zápätí nastúpili do USA na školenie politici, ktorí s pomocou USA po voľbách 1998 zostavili vládu. Všetko bolo hore nohami. Zmietli zo stola agrárnu koncepciu (za ktorú niektorí hlasovali v roku 1993), zrušili podporný fond, sprivatizovali strategické podniky. To čo urobilo HZDS dobre, to sa zamlčuje dodnes, dodnes sa prekrucuje to, čo dalo spochybňovať, a neustále sa zveličujú chyby, ktoré sme urobili. Bolo jasné, že ak sme chceli pokračovať v dobre naštartovaných krokoch, mali sme sa v USA dohodnúť.

Peter Baco

Stretnutie s p. Clintonom

 Vďaka kolegov

Na záver sebahodnotenia si dovolím poukázať na pozdravný list pána doc. N. Beňušku, bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, delegovaného agrárneho odborníka za koaličné Združenie robotníkov, ktorý mi poslal pri tohtoročnom zasadnutí vedenia ministerstva 1998: „Chcem Ti vyjadriť vďaku za to, že si v politicky aj hospodársky ťažkých rokoch 1994 až 1998 dokázal vytvoriť profesionálne aj spoločensky kvalitný kolektív, dirigoval si zladený orchester s minimálnymi falošnými tónmi. Náš rezort sa postupne dostal z červených čísiel, znížila sa negatívna obchodná bilancia pod 8 miliárd korún, zabezpečila sa potravinová bezpečnosť štátu na úrovni 90%, zriadila sa medzinárodne uznávaná veterinárna kontrola kvality potravín, zachovala sa funkčná rezortná vedecko-výskumná základňa, medzinárodné podujatie Agrofilm, úspešný výstavný areál Agrokomplex v Nitre, vrátane Poľnohospodárskeho múzea, Agroinštitút, stredné odborné školstvo (112 odborných učilíšť s praktickou výukou-dnes duálne vyučovanie), založila sa Agentúra slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Nitre, dobudovalo sa Vodné dielo v Žiline a Gabčíkove a úspešne ukončil komplikovaný súdny spor v Haagu, zabránilo sa privatizácii štátnych lesov, vodární a kanalizácii, Štátneho žrebčínu v Topoľčiankach i kaštieľa v Palárikove, zachovala sa značka slovenského tokajského vína, oživili sa štiavnické tajchy, podporila sa agroturistika, fungovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ako partner rezortného ministerstva a vytvorili sa legislatívne podmienky pre vstup rezortu do Európskej únie. Vďaka i Tvojej manželke, lebo manželky pri neúspechoch často vychytali to zlo spojené s politikou ako tsunami, najmä ak sa niečo nepodarilo. Želám zdravie, rodinnú pohodu a verím, že svojou vitalitou budeš i naďalej podporovať náš chlebový rezort, lebo máš na to bohaté praktické odborné aj politické predpoklady, čo oceňujú agrárni malo i veľkopodnikatelia.“

Kolegov, ktorí majú záujem o hlbšie informáciu na túto tému srdečne pozývam na stránku a do bezprostrednej interaktívnej komunikácie na FB.

Komentáre