19.2.2009, Bratislava
Vystúpenie Ing. Petra Bacu, PhD. na Programovej konferencii ĽS HZDS.

A) Poznámky k vládnej Dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030
B) Dlhodobá orientácia pôdohospodárskej politiky ĽS HZDS
C) Zámery ĽS HZDS v rokoch 2010 – 2014


A/ SR je v prehlbujúcej sa globálnej kríze, zo dňa na deň viac konfrontovaná s narastajúcim národným egoizmom ekonomicky silných štátov. Niet pochýb o tom, že krajiny ako Slovensko, ktoré sa vzdali hlavných nástrojov ovplyvňovania ekonomických vzťahov a zamerali sa na priťahovanie zahraničných investorov vytváraním pre nich exkluzívnych podmienok, nedosiahnu očakávané efekty z využívania komparatívnych výhod. Dcérske finančné a montážne jednotky budú prednostne obsluhovať národné záujmy podľa lokalizácie materských spoločností.
Znášame dôsledky ultraliberalizmu Dzurindovej vlády. Cielene sa likvidoval slovenský podnikateľský stav, ktorého budovanie bolo prioritou Mečiarovej vlády. Sprivatizovali sa (veľmi zle) strategické podniky. Predošlá vláda, nie že rezignovala na naplnenie vizionárskej a programovej role štátu, ale priamo zakazovala pracovať na dlhodobých dokumentoch. Takéto dokumenty by boli totiž odhalili zničujúcu politiku extrémnymi dopadmi pre Slovensko v energetickej potravinovej, informačnej a environmentálnej bezpečnosti obyvateľstva SR.
Po voľbách 2006 sa vláda pokúša aj za týchto oklieštených nástrojov formulovať Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska s využitím poznatkov Fínsko – Švédsko – Dánskeho modelu, ktorý jasne zvíťazil oproti neoliberálnemu modelu v krízových 90 – tych rokoch. Osobitne ťažko riešiteľné sa ukazujú námety z vízie, požadujúce vyššiu inovatívnosť, viac vývoja a výskumu v ekonomike SR. Oklieštená slovenská podnikateľská vrstva ťažko dokáže tieto imperatívy naplniť. Preto definovať smerovanie k znalostne – sociálnemu modelu spoločnosti ako „najväčšiu strategickú prioritu SR“ vyznieva ako ťažko dosiahnuteľné prianie. Najmä v tomto očakávanom krízovom desaťročí nie je možné počítať so zahraničnými inovatívnymi investormi. Bez mobilizácie slovenského podnikateľského stavu sú tieto ciele fiktívne. Typickým slovenským podnikateľským stavom sú podnikatelia v agrokomplexe.
Domnievam sa, že smerovanie civilizačných zmien a dobre spravovanej spoločnosti je možné zrozumiteľnejšie a jednoznačnejšie pojednať ak by spracovatelia využili najčerstvejšie svetové práce v tejto oblasti. Konkrétne mám na mysli miléniový projekt „Stav budúcnosti“ Univerzity spojených národov. Zabránenie zrútenia civilizácie podľa týchto prác bude možné prioritným vyriešením ekologických a etických otázok. Koniec koncov všetky časti vízie hoci to priamo nedeklarujú, vychádzajú z podmienok novej etiky – kontrola lobingu, boj proti korupcii, nenásytnosti, podpora vôle k činom a poctivosti, vedenie rodičov k vštepovaniu hodnôt deťom, podpora úcty legitímnym autoritám, stotožnenie sa so vzormi a ich úspechmi a vytváranie spoločnej dohody v politike.

A – časť Udržateľný rozvoj pôdohospodárstva a vidieka

Vo vládnej vízii v časti pôdohospodárstvo dominujú odovzdanecké postoje k budúcnosti pôdohospodárstva SR, ktoré sa zafixovali do Slovensko diskriminujúcej polohy v prístupovej zmluve SR do EÚ. Na základe tejto zmluvy slovenskí poľnohospodári dostali po vstupe do EÚ iba 15 % podpory oproti farmárom v SČŠ. Na základe tejto prístupovej zmluvy by poľnohospodári v SR aj po skončení prechodného obdobia v roku 2012 mali dostávať natrvalo iba 2/3 podpôr oproti úrovni podpôr farmárov v SČŠ. Vláda Mikuláša Dzurindu však ani tieto diskriminujúce podpory poľnohospodárom nedala. Koaličná vláda po voľbách v roku 2006 preto prevzala slovenské poľnohospodárstvo v kritickej situácii, čo ilustrujú nasledovné údaje.
Podpora v EUR/ ha poľnohospodárskej pôdy v roku 2006

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Krajina V rámci SPP Štátna pomoc Spolu

Slovensko 146,5 2,2 148,7
Česko 244,1 51,4 295,5
Rakúsko 539,4 277,2 816,6

K tomu treba ešte poznamenať, že napr. ČR má o 9 % lepšie podmienky hospodárenia na pôde a teda o toľko nižšie výrobné náklady. ČR od roku 1998 si v poľnohospodárstve úplne zmodernizovala výrobnú základňu vďaka podpornému a záručnému poľnohospodárskemu fondu, slúžiacemu na bankové záruky a bonifikácie úrokov. Slovenská vláda tento fond /ale aj fond zúrodňovania a iné/ zrušila hneď v roku 1999 . Taktiež o 9 % vyššou DPH za potraviny v SR oproti ČR sa na slovenských poľnohospodárov prenáša každoročne niekoľko miliárd tejto dane. Slovenské poľnohospodárstvo za tieto roky nereprodukovalo svoju výrobnú základňu a dostalo sa do útlmu. Cieľom vtedajšej agrárnej politiky sa stalo zachovanie akého – takého hospodárenia na pôde s tendenciou postupného útlmu. Hlavnou podporovanou technológiou tohto obdobia sa stal mulčovač /stroj na ničenie buriny/. Minulá vláda takto jasne obsluhovala neokoloniálny zámer SČŠ v pôdohospodárstve. Išlo o obsadenie nášho trhu potravín minimálne 1/3 potravinami EÚ – 15, o znehodnotenie našich poľnohospodárskych fariem a o ich následné lacné skúpenie investormi EÚ – 15. Tento zámer je neskrývane prezentovaný napr. Inštitútom pre ekonomické štúdie vo Viedni ako legitímny biznis na ktorom EÚ -15 ide dobre zarobiť. K tomu dodávajú, že nerozumejú SR ktorá na takom biznise ako je rozšírenie EÚ nechce tiež zarobiť, ale oddane očakáva, že jej druhá strana ide niečo dať, alebo pomáhať svojmu konkurentovi.
Túto časť vízie preto treba a zosúladiť s PVV z roku 2006.

B – Dlhodobá orientácia pôdohospodárskej politiky ĽS HZDS
Slovensko je spolu s Fínskom najlesnatejšia krajina EÚ /43 % územia tvoria lesy/ a zároveň najvidieckejšia krajina /podielom obyvateľov žijúcich mimo urbanizovaných sídel/. Pre ĽS HZDS preto nikdy nebola akceptovateľná analógia, že v Honkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo a nehladujú. Naopak, na základe všeobecného poznania, že tam kde upadá pôdohospodárstvo tam nemôže prosperovať vidiek a že bez prosperujúceho vidieka nikdy nie je možné mať úspešnú regionálnu politiku v najchudobnejších regiónoch Slovenska, sme v ĽS HZDS vždy presadzovali politiku rozvoja pôdohospodárstva vidieka. V čase nášho vstupu do EÚ v roku 2004 išlo o zastavenie úpadku a postupnú revitalizáciu sektora. Pre ubezpečenie sa o reálnosti takejto rozvojovej agrárnej politiky SR sme začali pripravovať vypracovanie Prognózy a vízie vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka v horizontoch rokov 2025 a 2050. Stretol som sa na rezortných výskumných ústavoch s ochotou, dokonca potrebou podieľať sa na tejto práci. Prvé výsledky sme využili pri formovaní nášho agrárneho volebného programu ĽS HZDS a po voľbách v roku 2006 pre agrárnu časť Programového vyhlásenia koaličnej vlády. Nástupom nášho ministra na rezort pôdohospodárstva, rezortné aj mimorezortné vedecké inštitúcie boli zainteresované na variantnom dopracovaní tejto štúdie. Odchod pána ministra Jureňu v roku 2007 neznamenal zastavenie riešenia tejto úlohy, ale oslabil sa jej predpokladaný prínos. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že o tejto Prognóze a vízii sa rozvinie celospoločenská diskusia a dosiahne sa politický konsenzus na parlamentnej úrovni o dlhodobých cieľoch, nástrojoch a smerovaní agrárnej politiky SR. V auguste 2008 sa plánovalo premietnuť tieto práce do konkrétneho, strategického národohospodárskeho dokumentu. Náročnosť aktuálneho rozhodovania v agrárnej politike si priamo žiada, aby sa pôvodné zámery spracovania Prognózy a vízie hoci s oneskorením naplnili.
Za najvýznamnejší záver tohto dokumentu možno považovať vedeckú výpoveď o možnosti slovenského poľnohospodárstva produkovať až o 50 % viac potravín ako v súčasnosti a to aj v podmienkach rešpektovania ekologických kritérií. Takýto rozvojový cieľ korešponduje aj s globálnou požiadavkou na dvojnásobné zvýšenie výroby potravín do roku 2050 a 50 % zvýšenie potravín do roku 2030. Ďalším významným záverom týchto prognostických prác je, že poľnohospodárstvo treba chápať v komplexe, s nadväzujúcimi službami, dodávateľskými a odberateľskými odvetviami, ako agrokomplex, s živou dynamikou týchto zložiek. To napr. znamená, že ak si pred dvadsiatimi rokmi poľnohospodárske družstvá sami zabezpečovali výstavbu objektov, alebo technologických a biologických služieb a dnes sa tieto služby pre poľnohospodárov zabezpečujú dodávateľsky, nemožno ich do tohto odvetvia nezarátať. Pri dosiahnutí vytýčeného cieľa tejto Prognózy a vízie, by dnes štatisticky vykazovaný podiel poľnohospodárstva na HDP a zamestnanosti pod 5 % v podobe agrokomplexu reprezentoval 13 % – ný podiel na HDP a viac než 15 %-ný podiel na zamestnanosti. To je pre Slovensko objemovo nenahraditeľný potenciál, pri jedinečnom celoplošnom rozmiestnení.
Samozrejme Prognóza alternuje aj s útlmovým variantom vývoja poľnohospodárstva tak, ako ju odštartovala bývalá vláda. Z perspektívneho hľadiska by však išlo o vyľudňovanie slovenského vidieka, s oslabenou a zdecimovanou ekonomikou. To však len do momentu lacného výpredaja zahraničným investorom, ktorí samozrejme rátajú s intenzifikáciou až po ekonomickú a ekologickú hranicu únosnosti.
Takýto dlhodobý výhľad agrárneho vývoja SR je dôležitý nie len pre nastavenie inštrumentária domácich národohospodárskych politík, ale aj pre naše postupy k vývoju SPP EÚ. Do roku 2013 sa neočakávajú zásadné zmeny v tejto politike. V tomto období je hlavne dôležité zlaďovať domácu agrárnu politiku s možnosťami SPP. Od roku 2010 sa však začne pripravovať zásadná reforma SPP s platnosťou od roku 2013. Táto reforma je pre nás prakticky poslednou šancou zbaviť sa tzv. historického princípu v prístupovej zmluve, ktorý nás odsúdil do trvalej diskriminujúcej polohy. Jasné dlhodobé predstavy o tom čo chceme, čo môžeme a ako to dosiahnuť sú nevyhnutným predpokladom pre to, aby sme mohli túto reformu ovplyvňovať v záujme slovenského vidieka.
programova-konferencia-ls-hzds-19209

Komentáre