Diskusné fórum, Smerovanie SPP

Vystúpenie poslanca EP Petra Bacu na diskusnom fóre o smerovaní SPP organizovanom ministrom pôdohospodárstva SR p. Ing. M. Jureňom 17. 8. 2007 v Nitre

Vážený pán minister Jureňa, vážení účastníci diskusného fóra.

Ďakujem za možnosť vystúpiť na tému „Budúcnosť Spoločnej poľnohospodárskej politiky / SPP/ a slovenské záujmy.“ Keďže pri budúcnosti máme na mysli dlhodobý horizont / po roku 2013/, vecne ide predovšetkým o problematiku dlhodobých vízií, prognóz a stratégií. Orgány EÚ, podobne ako Vláda SR, sa za ostatné roky bránili vypracovaniu dlhodobých dokumentov aspoň v 20 ročnom horizonte. Preto dnes prezentujem predovšetkým osobné názory, hoci s odvolaním sa na aktuálne aktivity z tejto problematiky. Nie som spokojný s prebiehajúcim reformami, ani s prípravou budúcej SPP, preto som aj značne kritický, ale snažím sa byť aj konštruktívny.

Pozitívna zmena je, že Vláda SR odštartovala po parlamentných voľbách v minulom roku práce na dlhodobej stratégii rozvoja Slovenska. Rezort pôdohospodárstva SR pripravuje okrem toho aj Prognózu vývoja pôdohospodárstva SR do roku 2025 a Víziu do roku 2050. Na budúci rok chceme o tom viesť na Slovensku celospoločenskú diskusiu. Účelom týchto prác je umožniť SR, aby na základe národných dlhodobých agrárnych dokumentov a definovaných záujmov SR, pôsobila ako aktívny subjekt reformujúcej SPP a nebola iba pasívnym objektom pôsobenia nástrojov SPP. Starostlivo preto sledujeme diskusie a námety, ktoré na túto tému prebiehajú u Vás, v Poľsku, Maďarsku, Česku, v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách, v štruktúrach EÚ a vo svete.

Budúcnosť SPP
Keďže pre svoju stabilizáciu farmári potrebujú, a od vlád žiadajú, jasné a dlhodobo platné pravidlá a nástroje PP a orgány EÚ v tom nekonajú, preto vznikajú v EÚ lokálne vizionárske aktivity vyúsťujúce aj do konkrétnych strednodobých a dlhodobých návrhov na budúcnosť a reformy SPP EÚ. Samozrejme, že takéto roztrúsené iniciatívy sú potrebné pre aktivizáciu verejnosti. Takéto spontánne presadzovanie partikulárnych národných, či regionálnych záujmov však potrebuje spoločné zavŕšenie, teda na úrovni EÚ, čo sa nedeje. Ide o súhrnné práce veľkého rozsahu. Doterajšie analýzy ukazujú, že akcent treba klásť predovšetkým na:
systémový prístup,
rolu pôdohospodárstva v spoločnosti,
dlhodobé globálne tendencie.

1. Systémový prístup k smerovaniu SPP resp. absencia systémového prístupu je základný problém. Z logiky SPP, ako najsilnejšej spoločnej politiky /zdôrazňujem spoločnej/, jednoznačne vyplýva spoločná vizionárska a líderská povinnosť a zodpovednosť Bruselského centra v najmenej 25 ročnom horizonte. Verbálne zdôrazňovanie zachovania potreby SPP po roku 2013 a prioritne väčšej konkurencieschopnosti nestačí. V skutočnosti sa reformy SPP nedejú s ohľadom na dlhodobé ciele a priority optimálnymi spôsobmi tak, aby znamenali priblíženie sa k svetovým cenám. A na viac, týmto časovo stresovaným riešeniam /ako bola aj cukrová reforma/ chýbajú dôsledné analýzy, bilancie, dopadové štúdie, alternatívy riešení, teda profesionálne atribúty potrebné pre úspešné rozhodovanie. Napríklad, Komisia oznámila, že podrobné analýzy o pôsobení reforiem bude mať v rokoch 2008 – 2009,teda opäť ex post, lebo zdravotnú previerku plánuje v roku 2008. Podobne to vyzerá aj pri rozpočtovej previerke v roku 2009, čo žiaľ už dnes znamená, že reforma SPP nebude orientovaná na plnenie dlhodobých prioritných cieľov, ale jej prioritou bude vtesnať sa do zníženého rozpočtu. Niet pochýb, že rozhodujúce kompetencie a zodpovednosť za to nesie Rada EÚ. Napríklad rozhodnutie Rady počas britského predsedníctva znížiť rozpočet na rozvoj vidieka o 20 mld. EUR a prerozdeliť znížený balík aj pre nových členov Rumunsko a Bulharsko, je úplne proti všetkým vidieckym zámerom EÚ a mimoriadne pre nové členské štáty (NČŠ). Bolo to neočakávané, šokujúce a spochybnilo ešte viac zmysel SPP, už dovtedy značne spochybnenú, prebiehajúcou denacionalizáciou. Prečo to v Rade EÚ podporili aj predstavitelia NČŠ? Keby mali členovia Ministerskej rady záväzok z autoritatívneho dlhodobého dokumentu o rozvoji vidieka, asi by sa takýto nesystémový lobing nepresadil.
Pre dobrú budúcnosť SPP sa preto jednoznačne ukazuje ako rozhodujúce vytýčenie dlhodobých cieľov, priorít, ciest, postupov, nástrojov, identifikácia rizík a možností vyhnúť sa týmto rizikám, stanovenie pravidiel a inštitucionálnych kompetencií v záväzných dokumentoch.

2. Rola pôdohospodárstva v spoločnosti je poslanie hospodárov v prírode, najmä zásobovanie ľudstva potravinami, vodou, drevom, technickými a energetickými surovinami, trvalú udržateľnosť hospodárenia na pôde, spoluzodpovednosť za budúcnosť vidieka a podiel zodpovednosti na ekológii a podiel na ľudskom zdraví a kvalite života celkom. Pri reformách SPP sa nenahraditeľnosť pôdohospodárstva v spoločnosti nie vždy rešpektuje, preto tu považujem za potrebné poukázať aspoň na 3 okruhy kľúčové pre budúcnosť SPP.
Stabilita agrárnych trhov. Agrárne trhy sú prirodzene nestabilné v logike a v nevyspytateľnosti klimatickej a biologickej podstaty pôdohospodárstva. Jednou z prioritných funkcií agrárnej politiky je efektívna eliminácia tejto nestability. Historicky je opakovane potvrdené, že hlavný efekt z organizovanej stabilizácie agrárneho trhu nemajú farmári, ale dodávatelia a odberatelia agrárneho rezortu, agroslužby, spotrebitelia potravín a celá spoločnosť. Nezvládnutie tejto role sa vždy prejavuje spoločenskými krízami. Preto hlasy o úplnej otvorenosti agrárnym dovozom a vylúčení akýchkoľvek trhregulujúcich opatrení nie je možné považovať za reálne. Naopak sebestačnosť v zmysle dosiahnutia stability agropotravinárskych trhov bola a je úloha večná. Regulácia teda áno, ale len do výšky nevyhnutnej pre naplnenie absolútnej úlohy a zmyslu agrárnej politiky.
Pôdohospodárstvo v ekonomike štátov EÚ. Nemali by sme dovoliť ďalšiu manipuláciu s faktami o údajnej strate hospodárskeho významu pôdohospodárstva. Veď prognózy vývoja tohto odvetvia napr. v USA potvrdzujú doterajší trend, že s akciami potravinárskych firiem sa bude naďalej obchodovať lepšie ako s akciami z oblasti drog, hi-tech, energetiky či zbrojárstva. S pôdohospodárstvom súvisiace odvetvia sa predsa hospodársky realizujú a prejavujú v komplexe. Len napríklad potravinársky priemysel v EÚ má obrat 800 mld. EUR (čo je 13,6 % na HDP oproti 11,3 % automobilového a 9,1 % chemického priemyslu). Je zároveň aj najväčším zamestnávateľom. Nemôžeme ani zamieňať ciele reforiem SPP, s prostriedkami. Naším kľúčovým cieľom má byť ekonomická konkurencieschopnosť, rast ekonomiky a zamestnanosti a nie liberalizácia. Liberalizácia je prostriedok. Miera účasti rozpočtu na raste konkurencieschopnosti je taktiež prostriedok. Potrebujeme predovšetkým organizovať a všestranne stimulovať znižovanie výrobných nákladov a dostať sa k úrovni svetových cien. Potrebujeme dosahovať exkluzívnu kvalitu výrobkov, dravý marketing.
Mimoprodukčná úloha pôdohospodárstva. Posilňovanie II. piliera SPP, s cieľom podpory multifunkčnosti sa zdá byť dobrou cestou. Súčasnú krížovú zhodu v priamych platbách si viem predstaviť aj ako úhradu nákladov za konkrétne aktivity vo verejnom záujme. Za neujasnenú však považujem mieru takejto modulácie v súvislosti so zložitosťou finančného ohodnocovania verejných statkov vo verejnom záujme. Za kritické miesto v rozvoji vidieka považujem podceňovanie úlohy prosperujúceho agropodnikateľa ako kľúčového nositeľa aj nepoľnohospodárskych ekonomických aktivít na vidieku. Problém najzaostalejších agrárnych regiónov nikdy nevyriešime bez prosperujúcich odvetví pôdohospodárstva. Sila regiónov je daná ich ekonomickou silou a ekonomická sila je priamo úmerná sume a rýchlosti obratu financií, ktorú títo podnikatelia realizujú.

3. Dlhodobé globálne tendencie – globálne pohyby vo svete sú veľkými výzvami a zároveň veľkými príležitosťami pre budúcnosť pôdohospodárstva. Práve my máme to šťastie, že žijeme v dobe keď globálny agro-potravinársky trh odštartoval historicky najvyššiu a neopakovateľnú dynamiku rastu. Najvýznamnejšie očakávané tendencie sú tieto:
voda bude limitujúci faktor
do roku 2025 porastie svetová populácia, výmera pôdy na jedného obyvateľa bude len 0,20 ha
globálna klíma sa bude oteplovať ďalej
globálny agropotravinársky trh bude rásť dvojnásobne rýchlejšie ako iný obchod
konkurencia na pôde zvýši napätie medzi pestovaním rastlín pre výživu a energetiku
uplatnením biotechnológií a precíznymi technológiami sa očakáva až o štvrtinu vyššia ekonomická efektívnosť
rastie využívanie importu potravín na presadzovanie mocensko-politických záujmov
namiesto liberalizácie svetového agrárneho trhu sa otvára priestor pre výhodnejšie bilaterálne obchodovanie
obchodné systémy sa stávajú ešte dominantnejšie, značka obchodného systému preberá dominanciu nad producentskou značkou
údajná nepredvídateľnosť globálneho agrárneho vývoja je eliminovateľná, OSN kontinuálne prognózuje

EÚ musí reagovať pozitívne na tieto výzvy a prijať ich ako rastové príležitosti a nie ako úlohu utlmovať poľnohospodárstvo.

Slovenské záujmy.
Spravodlivá, perspektívna a trvalá PP sú kľúčové atribúty aj EÚ, aj SR. V deklaratívnej podobe SPP sa zhodujeme.
Definitívu formuláciu dlhodobých slovenských záujmov predpokladáme uzatvoriť na budúci rok. Takže dlhodobé, aj aktuálne slovenské záujmy môžeme dnes predstaviť v podobe predbežného rámca.
Z hľadiska spravodlivosti nám ide o rovnaké pôsobenie všetkých nástrojov spoločnej politiky vo všetkých členských krajinách EÚ, vrátane rovnakej participácie pre všetky farmy EÚ na spoločnom rozpočte EÚ, ako aj na rozpočtoch jednotlivých členských štátov.
Špecifiká musia byť aplikované pre všetky krajiny rovnako, na princípe vecnom a nie národnom. To je primárne.
Či sa bude PP EÚ nazývať spoločná, alebo nie, či bude mať jeden pilier, alebo viac pilierov nie je pre nás rozhodujúce. Podstatné pre nás je, aby sa byrokratickými opatreniami napr. na historickom princípe, alebo štátnymi výnimkami, či rozdielmi vo viazanosti platieb a pod. nedeformoval trh a aby skončilo preferovanie jednej časti únie na úkor diskriminácie inej časti.
Z hľadiska perspektívnosti máme záujem na uplatnení takých opatrení v SPP EÚ, ktoré umožnia zásadným spôsobom priblížiť sa k svetovým cenám. Chceme, aby sa viazalo podstatne viac podpôr pre farmárov ako je to dnes. Nie však na kvantitatívny rozvoj komodít, ale na technické, technologické, biologické a organizačné proefektívnostné opatrenia.
Viem si napr. predstaviť vysoké podpory projektom, ktoré budú garantovať na výstupe svetové ceny a presadenie sa na svetových trhoch. A viem si predstaviť tiež, že takéto projekty budú podporené o 50 % viac, ako bežné projekty.
Máme záujem, aby bola SPP veľmi jednoduchá, prakticky sa v 7 – ročnom období nemenila. Preto musí rešpektovať pôvodné a trvalé funkcie pôdohospodárstva, adekvátne reagovať na dlhodobé globálne pohyby a musí byť systémovo zorganizovaná.
Viem si predstaviť prínos pre SR takej reformy SPP, ktorá bude garantovať rozvoj a expanziu na báze aspoň 25 ročnej vízie.
Z hľadiska udržateľnosti máme kľúčový záujem na podstatne intenzívnejšom využití prírodného, investičného, ľudského a organizačného potenciálu pôdohospodárstva v SR. Veď v prvých rokoch transformácie sa znížila poľnohospodárska produkcia SR takmer o 40 %. Len súčasne s intenzifikáciou vidieckej ekonomiky / samozrejme efektívnym spôsobom/ môžeme realizovať aj sociálne a ekologické vidiecke prostredie. Máme záujem, aby v SPP dominovala orientácia inštrumentária na takúto efektívnu intenzifikáciu a radi by sme sa v týchto riešeniach angažovali.

Z pozície týchto dlhodobých záujmov môžeme pristupovať aj k aktuálnym riešeniam „zdravotnej prehliadky“ v roku 2008.
Pravdepodobne SR podporíme: zrušenie povinného odloženia pôdy, celoplošné uplatnenie jednotnej platby paušálnou sadzbou, zvýšenie minimálnej výmery oprávnenej pôdy, zrušenie kôty na mlieko, zrušenie exportných náhrad, zánik trhovej intervencie, riadenie rizika, vytvorenie krízového fondu, zrušenie individuálnych výnimiek, predĺženie odkladu krížovej zhody do 2013 pre nových členov.

Pravdepodobne nepodporíme: tlak na krátenie rozpočtu, tlak na diferencovanú národnú politiku, stanovenie stropu priamych platieb a zavedenie degresie platieb, zrušenie čiastočne viazaných platieb, zrušenie osobitnej platby na energetické plodiny.

Zvažujeme stanovisko: k zvýšeniu priamej modulácie, k rozpočtovej disciplíne, k otázke sebestačnosti v zmysle eliminácie prirodzenej nestability trhov.

Samozrejme všetky tieto možnosti sú pre nás dnes iba v polohe negociačných východísk a ich definitívnu podobu budeme principiálne viazať na naplnenie našich záujmov a na dlhodobú zmysluplnosť SPP.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Email

Súvisiace články


Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 398

Warning: Undefined array key "include-or-exclude" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-jq-archive-list-widget.php on line 401

Warning: Undefined array key "ex_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 54

Warning: Undefined array key "con_sym" in /data/b/a/ba9c94ca-922b-49b2-8630-6e324637e7b2/peterbaco.sk/web/wp-content/plugins/jquery-archive-list-widget/classes/class-js-archive-list-settings.php on line 58
Archív článkov