Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky spolu s Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva v SR a Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku zorganizovali dňa 17. októbra 2006 seminár na tému Budúcnosť poľnohospodárstva na Slovensku a v Európe. Spojené kráľovstvo predstavilo účastníkom seminára britskú víziu budúcej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej SPP). Poslanec Európskeho parlamentu Peter Baco predniesol k tejto principiálnej téme stanovisko, ktoré na návrh účastníkov seminára publikujeme.

Vaša excelencia, pani Judith Macgregor, veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva v SR, vážený pán Miroslav Jureňa, minister pôdohospodárstva SR, dámy a páni!

Oceňujem myšlienku zorganizovať dnešný seminár na tému Budúcnosť poľnohospodárstva na Slovensku a v Európe ako veľmi aktuálne načasovanú. Doterajšie trocha nervózne reakcie Európskych orgánov na len pomaly a rozpačito formulované potreby zásadnej reformy SPP totiž jednoznačne potvrdzujú potrebu širokej diskusie o týchto otázkach. Pre revitalizáciu upadajúceho slovenského pôdohospodárstva a tým i vidieka je diskusia na túto tému obzvlášť dôležitá. Zamýšľaná reforma otvára pre našu budúcnosť určitú šancu. Britská štúdia na túto tému je o to vzácnejšia, že je ucelenou a zároveň pionierskou iniciatívou. Prirodzene, nie všetky myšlienky v tejto štúdii sú zhodné so záujmami Slovenska, ale veľmi otvorené hodnotenie súčasnej SPP a principiálne námety na jej reformovanie sú dobrým základom pre prehĺbenie predmetnej diskusie a ako verím, aj pre efektívnu spoluprácu pri reformovaní SPP. Názory Veľkej Británie, ako člena EÚ, o tom ako by európske poľnohospodárstvo mohlo zdravšie (konkurencieschopne) fungovať, boli aj v minulosti azda najbližšie k názorom, ktoré prevládajú na Slovensku.

Chcem sa zároveň poďakovať organizátorom dnešného seminára za možnosť prezentovať moje názory k téme seminára i k téme I. panelu. Hoci mnou prezentované názory sú blízke poľnohospodárskej politike súčasnej Vlády SR, možno ich chápať iba ako osobný príspevok do otvorenej diskusie k tejto téme, ktorá sa na Slovensku už začala. Preto sa nebudem snažiť v mojom príspevku za každú cenu odpovedať na otázky, ktoré sa len formulujú.

Nakoľko na mojej veb. stránke www.peterbaco.com sú verejne, v powerpoint podobe, dostupné moje názory a faktografická argumentácia k téme tohto seminára vo veľkom rozsahu, svoju dnešnú prezentáciu Vám predkladám v aktuálnej textovej podobe. Snažím sa reagovať na predloženú britskú víziu a beriem do úvahy aj čerstvé informácie z úrovne WTO, ale aj z nedávnej Neformálnej diskusie ministrov pôdohospodárstva EÚ v Helsinkách, z Konferencie o budúcnosti SPP v Bruseli a pod.

Budúca REFORMA Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Keďže som zástancom „veľkej reformy SPP EÚ“, považujem za potrebné na začiatku prác na reforme trvať na postupe, aby sme o téme zodpovedne diskutovali a hľadali spoločný záujem v nasledovných principiálnych oblastiach:

l. Dlhodobé globálne tendencie
2. Pôdohospodárstvo v ekonomike štátov EÚ
3. Stabilita agrárnych trhov
4. Mimoprodukčná úloha pôdohospodárstva
5 .Vodcovstvo EÚ v SPP

l/ Dlhodobé globálne tendencie. Som presvedčený, že globálne pohyby vo svete sú veľkými výzvami a zároveň veľkými príležitosťami pre pôdohospodárstvo nielen v globálnom rozmere, ale aj v priestore EÚ. Globálny agro-potravinársky trh odštartoval historicky najvyššiu a neopakovateľnú dynamiku rastu. Toto musíme vziať do úvahy na prvom mieste aj pri reforme našej SPP.

Samozrejme, že prioritne akceptujem globálnu zodpovednosť za spoľahlivé plnenie základného poslania hospodárov v prírode, najmä zásobovanie ľudstva potravinami, vodou, drevom, technickými a energetickými surovinami, trvalú udržateľnosť hospodárenia na pôde, zodpovednosť za budúcnosť vidieka a podiel zodpovednosti na ekológii a s tým súvisiaci podiel na ľudskom zdraví a kvalite života celkom. Oveľa viac ako doteraz by sme však mali chcieť participovať aj na ekonomických a obchodných príležitostiach nastúpeného globálneho vývoja. Dovoľte mi preto pripomenúť niekoľko očakávaných tendencií:

Limitujúcim faktorom rozvoja v nasledujúcich desaťročiach sa stane voda.
Do roku 2025 sa predpokladá rast svetovej populácie. Následne by výmera pôdy na jedného obyvateľa mala klesnúť približne len na 0,20 ha.

Kvantitatívny a kvalitatívny pohyb v spotrebe potravín v najbližších desaťročiach /predovšetkým očakávaná dynamika rastu hospodárstiev v najľudnatejších oblastiach sveta/ má spôsobiť, že globálny agropotravinársky trh bude rásť dvojnásobne rýchlejšie ako iný svetový obchod. Rýchlejšie ako svetový obchod s energiami, či hi-tech.

Rastom nákladov na energie z fosílnych palív a znižovaním nákladov na energiu z biomasy sa bude zvyšovať konkurencia na pôde medzi pestovaním rastlín pre výživu a energetiku a pre nepotravinárske spracovanie.

Širokým uplatnením biotechnológií v poľnohospodárskej výrobe sa očakáva napríklad o štvrtinu vyššia ekonomická efektívnosť pestovania plodín, čo už dnes potvrdzujú praktické príklady a skúsenosti predovšetkým z Južnej Ameriky. Dnes je napríklad až 80 % svetovej produkcie bavlny z geneticky modifikovaných rastlín.

Svetové mocnosti bude stále viac lákať možnosť používať import potravín na presadzovanie mocensko-politických záujmov. Veľmi otvorene to deklarujú USA na www stránkach Bieleho domu, po nástupe Republikánov k moci.

Prognózy vývoja akciových trhov potvrdzujú už doterajší trend, že s akciami potravinárskych firiem sa obchoduje najlepšie. Napr. v USA sú „potravinárske akcie“ lepšie obchodované ako akcie z oblasti farmaceutického priemyslu, hi-tech, energetiky či zbrojárstva.
Dohoda EÚ a USA o tom, že sa nebude v dohľadnom čase svetový agrárny trh liberalizovať, otvára priestor pre výhodnejšie bilaterálne obchodovanie, čo už aj USA vo vzťahu k najdynamickejšie rastúcemu trhu Východnej Ázie využívajú. Veď vo Východnej Ázii sa tretina ľudstva spája do ekonomického obchodného celku.

Údajná nepredvídateľnosť dlhodobého vývoja v globálnom rozmere je v strategických oblastiach stále lepšie eliminovateľná. Potraviny medzi ne nesporne tiež patria. USA na svojom území koncentrovali najväčšiu prognostickú a plánovaciu kapacitu na svete a dlhodobo plánovite presadzujú svoje strategické záujmy. Môžem napríklad na základe osobného poznania potvrdiť, že strategické plány USA, ktoré pred tridsiatimiôsmymi rokmi prezentoval p. Břežinsky, sa plnia takmer presne.

Aké odpovede na tieto otázky, výzvy, príležitosti má EÚ? Akú má EÚ víziu dlhodobej budúcnosti v ďalších strategických oblastiach? Akú úlohu má v dlhodobých stratégiách EÚ zohrať pôdohospodárstvo?

Môžeme zodpovedne urobiť reformu SPP, ktorá na 30 a viac rokov predurčí našu globálnu pozíciu bez toho, aby sme si uvedomovali, kde sa chceme dostať, čo treba z globálneho hľadiska robiť a hlavne, čo by sme nemali robiť? Líder je ten, kto má víziu. Kto má takúto víziu v EÚ? Žiaľ ani jedna inštitúcia EÚ. Doterajšie „lídrovské ambície EÚ“ v podobe krátkodobých a strednodobých vyhlásení EÚ bez dlhodobých súvislostí vyznievajú často až teatrálne. O agrárnej vízii EÚ vo svetle globálnych vývojových indikácií, ako objektívnej objednávke pre reformu SPP, by sme mali preto diskutovať na prvom mieste.

2/ Pôdohospodárstvo v ekonomike štátov EÚ. Odvetvia pôdohospodárstva, ako súčasť ekonomík národných štátov, majú plniť predovšetkým ekonomickú funkciu. Uplatniť SPP v nespoločných – rozdielnych podmienkach samostatných národných ekonomík do budúcnosti nebude jednoduchá úloha. Chýba nám dnes predovšetkým kľúčový motív z obdobia vzniku SPP, ktorým bol politický cieľ – dosiahnuť v podmienkach studenej vojny sebestačnosť a nezávislosť EÚ na dovozoch potravín od politických protivníkov. Novou prioritou SPP by preto mala byť ekonomicko-obchodná konkurencieschopnosť a expanzia. Mali by sme k tomu využiť všetky legitímne nástroje a to oveľa agresívnejším spôsobom ako to robíme doteraz. Integrovaný postup v reforme SPP je preto nealternatívna úloha.

Potrebujeme predovšetkým organizovať a všestranne stimulovať znižovanie výrobných nákladov a dostať sa pod úroveň svetových cien. Potrebujeme dosahovať exkluzívnu kvalitu výrobkov. Potrebujeme dravý marketing. A to tak pre globálnu konkurenciu ako aj konkurenciu na európskom trhu voči importujúcim krajinám. Podnikateľskú konkurenciu áno, ale nie politickú, vnútroeurópsku administratívnu konkurenciu vlád. Na spoločných záujmoch voči tretím štátom potrebujeme vládnu spoluprácu. Nepotrebujeme administratívne stanovené množstevné kvóty a netrhové ceny.

Nemôžeme si zamieňať ciele reformy s prostriedkami. Dokonca pri súčasnej reforme predraďujeme na prvé miesto také faktory ako sú veľkosť farmy, vek farmára, či organizačnú formu, o čom by naozaj mala rozhodovať súťaž na trhu. Naším kľúčovým cieľom má byť ekonomická konkurencieschopnosť, rast ekonomiky a zamestnanosti a nie liberalizácia. Liberalizácia je prostriedok. Miera účasti rozpočtu na raste konkurencieschopnosti je taktiež prostriedok. Prečo by mala byť rozpočtová úspora naším hlavným cieľom, ak kvalifikované simulácie preukážu, že vieme dane daňových poplatníkov zhodnotiť v pôdohospodárstve lepšie ako pri ich zhodnocovaní v iných oblastiach? Čo vlastne chceme, rozpočtovú, alebo agrárnu reformu? Je predsa samozrejmé, že pri agrárnej reforme treba rešpektovať rozpočtovú šetrnosť, a to v takej maximálnej miere ako nám to umožní plnenie cieľov reformovanej agrárnej politiky.

Nemali by sme preto dovoliť ani ďalšiu manipuláciu s faktami o údajnej strate hospodárskeho významu pôdohospodárstva a často až dehonestovaní tohto odvetvia. S pôdohospodárstvom súvisiace odvetvia sa predsa hospodársky realizujú a prejavujú v komplexe. V skutočnosti len potravinársky priemysel v EÚ má obrat 800 mld. eur (čo je 13,6 % na HDP oproti 11,3 % automobilového a 9,1 chemického priemyslu). Je zároveň najväčším zamestnávateľom so 4,1 mil. zamestnancami. V USA údaje z agrokomplexu hovoria o 13 % podiele na HDP a 17 % podiele na zamestnanosti. Dokonca vrátane všetkých odvetví participujúcich na zabezpečovaní stravovania ide až o 30 % podiel zamestnanosti. Dramatizovanie 40 percentuálneho podielu výdavkov rozpočtu EÚ je totiž účelové, pretože SPP je jediná spoločne financovaná. Keďže členské štáty prispievajú do spoločného rozpočtu približne 1 %, ide približne o 0,40 % výdavkov z HDP na SPP.

3/ Stabilita agrárnych trhov. Agrárne trhy sú prirodzene nestabilné. Jednou z prioritných funkcií agrárnej politiky je ich stabilizácia. Historicky je opakovane potvrdené, že hlavný efekt z organizovanej stabilizácie agrárneho trhu nemajú farmári, ale dodávatelia a odberatelia agrárneho rezortu, spotrebitelia potravín a celá spoločnosť. (Príklad Rosweltovho poľnohospodárskeho zákona o 5 násobnom znížení reálnych cien potravín vďaka organizovaniu agrárneho trhu v USA je všeobecne známy.) Na potrebe eliminácie prirodzenej nestability agrárneho trhu nič nemenia ani liberalizačné príklady z Nového Zélandu, Austrálie, a pod., pretože ide o krajiny s nadpriemerným manévrovacím potenciálom plynúcim z vysokej výmery poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa.

Je ale pravda, že podpory a ochrana agrosektora už však desaťročia neplnia len funkciu eliminácie prirodzenej nestability agrárnych trhov. Faktom je, že sa tieto nástroje zneužívajú pre politickomocenské záujmy a na získanie obchodných výhod pri redukcii účasti rozpočtov na podporách a ochrane agrosektoru. Bolo by preto potrebné stanoviť mieru ochrany a podpory pre potreby stabilizácie agrárneho trhu. Nad túto mieru by sa trhnarušujúce nástroje nemali uplatniť. Toto by malo byť aj jadrom dohody vo WTO o ďalšej liberalizácii agrárneho obchodu.

Už v prvom bode som spomenul vzťahy EÚ a USA na úrovni WTO. USA sú skutočne veľmi nekompromisným konkurentom. Nielen vďaka prírodným výhodám oproti EÚ, ale aj vďaka agresívnej efektívnosti ich hospodárskeho systému. Nemali by sme preto podliehať ilúziám, že USA vynechajú vo svojich snahách o znásobenie ich agrárneho exportu EÚ, veď tu majú solventných zákazníkov. Som toho názoru, že simulácia vývoja obchodnej bilancie medzi USA a EÚ v agrokomoditách v prípade realizácie britského návrhu po zrušení podpôr a ochrany európskeho agrárneho priestoru je pre ďalší postup v reforme nevyhnutná. Takýchto simulácií sa napríklad márne domáham od pána komisára Mandelsona. Keďže USA cielene podporujú znižovanie výrobných nákladov a štát sa nebývalou mierou angažuje aj v globálnom marketingu /príklad Svetového potravinového programu pri FAO/ neproporcionálny postup v liberalizácii sa zdá byť viac našou prehrou ako nebezpečným rizikom.

Moderné dopravné možnosti potrebu stabilizácie dielčích agrárnych trhov do určitej miery spochybnili. Rast dopravných nákladov, ale predovšetkým ekologická a technická priechodnosť dopravných systémov sa však prejavujú limitujúco pri významnom náraste agrárnych transportov v úplne liberálnom prostredí.

Ani humánne, zdravotné, veterinárne a fyto-sanitárne riziká úplnej otvorenosti a vysokej miery importnej závislosti nemožno zanedbávať. Treba mať v tejto súvislosti pripravené riešenia kritických situácií, ktoré skôr či neskôr z týchto dôvodov nastanú. Tu predsa neexistujú žiadne možnosti jednotného trhu. Veď jednotlivé štáty EÚ sú tu samostatné zvrchované územia a nemožno pochybovať o tom, že v takýchto krízových situáciách sa budú správať o to sebeckejšie o čo bude takáto kríza hlbšia. Hoci osobne presadzujem čo najširšie zapojenie voľných trhových síl v SPP v najväčšej možnej miere, zastávam názor, že stanovenie takejto miery je zodpovedne možné, ale musíme v týchto krízových podmienkach simulovať očakávaný vývoj v niekoľko desaťročných horizontoch. Ďalej musíme mať alternatívy riešenia, inak ide o neprirodzený hazard.

Ešte jedna poznámka, predsa aj súčasné vedecké poznatky potvrdzujú zásadu, na ktorej sa zhodujú všetky klasické ideológie, že základom zdravia je konzumácia toho, čo sa urodí tam, kde žijeme. Nemali by sme sa odľudštiť a bagatelizovať fakt, že ľudská fyziológia sa mení počas tisícročí len veľmi pomaly.

4/ Mimoprodukčná úloha pôdohospodárstva. V oblasti rozvoja vidieka a mimo produkčných funkcií pôdohospodárstva zastávam názor podobný britskému návrhu. Posilňovanie II. piliera SPP sa zdá byť dobrou cestou. Súčasnú krížovú zhodu v priamych platbách si viem predstaviť ako nahraditeľnú úhradou nákladov za konkrétne aktivity vo verejnom záujme. Za diskutabilnú však považujem mieru takejto modulácie v súvislosti so zložitosťou finančného ohodnocovania verejných statkov vo verejnom záujme.

Za kritické miesto v oblasti rozvoja vidieka považujem tendenčné nedoceňovanie úlohy prosperujúceho agropodnikateľa ako kľúčového nositeľa aj nepoľnohospodárskych ekonomických aktivít na vidieku. Ide o celkové podceňovanie úlohy agrokomplexu, čo som už faktami vyvrátil v druhom okruhu. Skúsenosti zo Slovenska, ale aj iných pristupujúcich krajín v rámci SAPARDu totiž jednoznačne potvrdzujú, že len tam, kde agropodnikatelia prosperujú sa rozvíja vidiek aj v nepoľnohospodárskych smeroch a tam , kde agropodnikatelia krachujú, upadá celý vidiek.

Problém najzaostalejších agrárnych regiónov nikdy nevyriešime bez prosperujúcich odvetví pôdohospodárstva. Charakter zaostávajúcich regiónov EÚ je natoľko diferencovaný, že neselektívny, ekonomický tlak pravdepodobne ešte prehĺbi doterajšie rozdiely. V nadväznosti na revitalizáciu najzaostalejších vidiecko-agrárnych regiónov nie je možné predsa obchádzať všeobecné ekonomické zákonitosti. Sila regiónov je daná ich ekonomickou silou a ekonomická sila je priamo úmerná sume a rýchlosti obratu financií. V zásade to platí nezávisle od ich zdroja.

Za významnú rezervu považujem tiež lepšiu efektívnosť a multiplikáciu pôsobenia finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov a z fondu rozvoja vidieka súkromných a municipálnych zdrojov. To si taktiež žiada dlhodobú víziu rozvoja vidieka podľa regiónov. Súčasné tendencie v EÚ, za každú cenu rozvíjať všetky regióny na unifikovaný obraz rozvoja, môžu byť z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne.

5/ Vodcovstvo EÚ v SPP. Podoba reformy SPP vychádzajúca z dlhodobej vízie rozvoja pôdohospodárstva a vidieka v Európe by mala byť v réžii orgánov EÚ. Akokoľvek kvalifikovaná individuálna iniciatíva jednotlivých členských štátov EÚ v tomto smere len potvrdzuje nečinnosť orgánov EÚ v úlohe lídra. Ide o politickú otázku, ale v prípade spoločného postupu agrárnej politiky sa to prejavuje ako systémový skrat, vedúci ku skratovým, parciálnym a zľahčujúcim prístupom. Dovoľte mi pre vysvetlenie citovať odpoveď p. komisárky Boelovej, ktorú mi poslala v minulom roku na otázku aká je jej dlhodobá predstava o budúcnosti európskeho vidieka a pôdohospodárstva: „Komisia zastáva názor, že konkurencieschopnosť, zosúladenie záujmov občanov a sociálna rovnováha zostávajú aj v budúcnosti hlavnými cieľmi európskeho modelu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, ktorý vychádza z hospodárskej, ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti.“ Súhlasím, ale na úlohy, o ktorých hovoríme, je to málo.

V podobnom všeobecnom duchu sa vyvíjajú postoje Európskej komisie až po dnes. Komisia napríklad predstavila ideu „zdravotnej prehliadky“ doterajšej reformy SPP v roku 2008 a projekt zjednodušovania SPP z technického a politického hľadiska. Bez komentára mi dovoľte citovať k tomu časť zo stanoviska farmárov prednesené na tej istej konferencii. „Zjednodušenie SPP bol jeden z hlavných cieľov vytýčený komisiou, keď sme robili reformu SPP v roku 2003. Drahí poslucháči, môžem Vás ubezpečiť, že SPP je dnes oveľa viac komplikovaná ako predtým“. Komisia sa správa tak, ako je motivovaná, tak ako my všetci. Nemá iné politické zadanie, tak administruje.

Nechcem týmto znevažovať prácu komisie a už vôbec nie jednotlivých osôb. Naopak, chcem poukázať na politickú a systémovú zložitosť aktuálnej situácie. Ak sa však zhodneme na potrebe akceptácie toho, čo bolo doteraz povedané, mali by sme nájsť organizačné riešenie umožňujúce napredovanie. Komisia by sa nemala zdráhať zadať viacerým kvalifikovaným inštitúciám členských štátov pripraviť alternatívne dlhodobé agrárne prognózy EÚ, ústiace do definície cieľov a princípov reformy SPP. Optimalizácia návrhov takýchto variant by sa mohla urobiť odbornou skupinou ad hoc. Hlásime sa do takejto skupiny. Politické rozhodnutia na začiatku aj konci tohto postupu patria Rade EÚ. Principiálne sa treba rozhodnúť predovšetkým s budúcim a s už dnes prebiehajúcim procesom „denacionalizácie“ SPP, ktorý neudržateľne prehlbuje nejednotné uplatňovanie SPP v rôznych členských štátoch EÚ. Ide o diskrimináciu nových členských štátov, vyplývajúcu z duálneho uplatňovania SPP, o rozdielnu angažovanosť národných rozpočtov, rozdielny „decoupeling“, ale najmä o nezvládnuté množstvo národných výnimiek uplatňovania inštrumentária SPP a pod. Domnievam sa, že Spojené kráľovstvo by svojou váhou, autoritou a dobromyseľnou iniciatívou tu mohlo zohrať kľúčovú úlohu.

BUDÚCNOSŤ SLOVENSKÉHO PôDOHOSPODÁRSTVA

K téme nášho dnešného panelu Budúcnosť slovenského pôdohospodárstva sa vyjadrím stručnejšie, pretože je závislá v rozhodujúcej miere na budúcej podobe reformovanej SPP, o čom som hovoril podrobnejšie. Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva je ale rovnako otvorená aj vo vzťahu k domácej politickej a podnikateľskej scéne. Aktuálnu situáciu by som súhrnne nazval ako nádejnú. K takémuto názoru ma oprávňujú fakty, že uvažovaná reforma SPP bude určite viac trhovo orientovaná ako dnešná SPP a že súčasná Vláda SR považuje pôdohospodárstvo za svoju prioritu v bezprostredných, ale aj dlhodobých prístupoch. Je veľmi dôležité, že štátny rozpočet pre rok 2007 vyrovnáva, do značnej miery, doteraz diskriminujúco horšie podmienky hospodárenia slovenským poľnohospodárom, na úroveň okolitých štátov. Konštatovanie „do značnej miery“ je opodstatnené preto, lebo národné inštrumenty, ako štátna pomoc a národné doplatky, uplatňujú aj štáty V-4 až v niekoľkonásobne väčšom rozsahu.

Vláda ide v agrosektore primárne uplatniť princípy rastu Lisabonskej stratégie a využiť naplno inštrumentárium SPP pre stimuláciu rastu vidieckej ekonomiky a zamestnanosti, a to predovšetkým v najzaostalejších agrárnych – vidieckych regiónoch. Revitalizácia komodít s vysokou pridanou hodnotou, akými sú napríklad živočíšne produkty, niektoré energetické a technické plodiny a ich spracovanie, sa bude stimulovať prednostne.

Slovensko nebude naďalej oddane realizovať ďalšie zníženie hrubej pôdohospodárskej produkcie, ktoré hrozilo v dôsledku uplatnenia jednotnej platby na farmu (predpoklad bol až o 15 %). Zároveň s tým by tiež poklesla priama vidiecka prvovýrobná zamestnanosť o 15 tis. miest a náväzne by mohlo prísť o prácu až 30 tisíc pracovníkov. Naopak, analýzy ukazujú, že reálne využitie rozvojových príležitostí, v rámci platných nástrojov SPP, by mohlo poskytnúť pracovné príležitosti celkom až do 40 tisíc pracovníkom v prvovýrobe, službách a spracovaní. V podmienkach Slovenska sa teda „hrá“ o 70 tisíc pracovných miest, čo je kľúčové aj preto, že sa to týka predovšetkým regiónov s najväčšou nezamestnanosťou. Slovensko môže podporovať také reformy SPP, ktoré budú rešpektovať skôr uvedené globálne reálie, expanziu a rast efektívnosti, špecifiká agrárneho trhu a multifunkčnosť agrokomplexu. Pre SR sú pre rozhodovanie o podobe reformy kľúčové kvalifikované simulácie dopadov z rôznych variant možných reformných postupov.

Pre SR je dôležité, aby vnútorný biznis v EÚ medzi starými a novými členskými štátmi sa premenil na spoločný konkurenčný zápas s ostatným svetom. Nechceme len spoločnú, ale aj jednotnú SPP, ktorá odstráni vnútroúniovú, netrhovú súťaž vlád. SR nebude akceptovať duálnosť súčasnej SPP, aká sa diskriminujúco premietla do prístupovej zmluvy voči novým členom. SR sa nezmieri s tzv. historickým princípom diskriminácie priamych podpôr poľnohospodárom, nových členských štátov, ktorý je odvodený od výšky úrod v takom referenčnom období, kedy štáty EÚ 15 dosiahli vrchol podpôr poľnohospodárstva a teda aj úrod a transformujúce sa krajiny mali práve v tomto období niekoľko násobne nižšie podpory a teda aj úrody. Pritom, do roku 1990, hoci sme mali nižšie podpory a ochranu poľnohospodárov, dosahovali sme približne rovnaké úrody. Ťažko prijali naši pôdohospodári fakt, že prístupový proces brala EÚ – 15 ako prešpekulovaný biznis s jasnými cieľmi ako profitovať na úkor nových členov. Veď nielen alarmujúci kvantitatívny vývoj vzájomnej vývozno-dovoznej bilancie, ale aj jeho štruktúra idú presne podľa tohto diskriminujúceho scenára. Toto žiaľ pokračuje. SR preto nemôže ďalej podporovať „vylobované“ reformy typu nedávnej reformy cukru, ktoré napríklad vedú k zatváraniu cukrovarov a k administratívnej redukcii pestovania cukrovej repy, bez ohľadu na to, že na Slovensku vieme pestovať cukrovú repu s najvyššou efektívnosťou. Poukázal som na to už v mojom protinávrhu pri prerokúvaní cukrovej reformy, keď som predložil alternatívny návrh tejto reformy.

Pokiaľ ide o enviromentálne, fytosanitárne, veterinárne a humánne požiadavky na pôdohospodárstvo, považujeme ich aplikáciu za povinnú bez diskusie v rozsahu dohodnutom na úrovni EÚ.

Agrárna podnikateľská sféra SR je v mnohých komoditách pripravená využiť zlepšenie podnikateľského priestoru pre ďalšie znižovanie výrobných nákladov, pre rast kvality a uplatnenie účinných marketingových praktík a konkurenčný úspech.

Za kľúčové pre dobrú budúcnosť slovenského pôdohospodárstva považujem fakt sebauvedomenia politikov , štátnej správy a podnikateľov , že sa v ekonomickej oblasti nemôžeme spoliehať na pomoc našich partnerov, ktorí sú zároveň naši konkurenti v EÚ, ale že zodpovednosť za seba v plnej miere nesieme sami. Toto povedomie potrebuje Slovensko prehlbovať. Neznamená to však, že by sme nemilosrdnú konkurenciu považovali za jedinečný zdroj napredovania. Naopak, v podmienkach EÚ vieme oceniť prínosy z dobrej spolupráce a partnerstva v oblastiach, o ktorých som hovoril. Takúto dobrú spoluprácu vzájomne prospešnú, by sme radi rozvinuli.

SR odštartovala vypracovanie dlhodobej prognózy rozvoja vidieka a pôdohospodárstva SR. Slovenské pôdohospodárstvo potrebuje definovať dlhodobé záujmy. Vychádza sa pri tom z prírodného potenciálu, ktorý umožňuje slovenským poľnohospodárom uživiť 10 mil. obyvateľov, hoci v súčasnosti sa potenciál krajiny využíva iba pre výživu 4 mil. obyvateľov. Vychádza sa tiež z výhody existujúcej veľkovýrobnej organizačnej štruktúry a tým daných dobrých podmienok pre uplatnenie Vedecko-technického pokroku / VTP/ v podmienkach slovenského pôdohospodárstva, čo umožňuje produkovať rozhodujúce poľnohospodárske komodity už dnes lacnejšie, ako je priemer EÚ. Najväčšou prekážkou v úspešnom napredovaní týchto prognostických prác je však nečinnosť orgánov EÚ, čo je príčinou nedostatku relevantných informácií.

Pôdohospodárska obec na Slovensku chce o svojom potenciáli o budúcej podobe slovenského pôdohospodárstva a vidieka viesť otvorenú celospoločenskú diskusiu a dospieť k celospoločenskému konsenzu. Vzťah verejnosti k sektoru pôdohospodárstva môže v rozhodujúcej miere veľa povedať aj o budúcnosti rezortu. Zmena súčasného negatívneho názoru verejnosti na pôdohospodárstvo, často označovaného len ako „požierača vysokých podpôr“, na pozitívny vzťah k odvetviu, kultivujúcemu ekonomické, ekologické a tradičné vidiecke kultúrne hodnoty je kľúčová pre dlhodobú perspektívu hospodárenia a života na vidieku.

Komentáre