Téma: Situácia v agrosektore Slovenska (stav, príčiny, riešenia)

Konferencia: Revitalizácia slovenského vidieka (Poprad, September 2015)

Vážení organizátori a účastníci konferencie o revitalizácii slovenského vidieka.

Ďakujem za pozvanie a možnosť vystúpiť. Sme pol roka pred voľbami. Je to veľmi dôležité obdobie, lebo politické strany formulujú svoje volebné programy. Konečne je tu aktivita, na ktorej máme príležitosť si vymeniť názory. Priznám sa, že som zvažoval aj ja zorganizovať podobné fórum. Vzhľadom na aktuálne predvolebné preferencie však uznávam organizátorom toto právo a blahoželám SNS k dnešnému podujatiu.

Zastupujem Národnú koalíciu. Poznáme stav v agrorezorte a jeho príčiny. Máme jasnú predstavu o tom, ako reagovať na výzvy a ako dostať celý vidiek do rozvoja. Naše názory na riešenie agrárnych problémov sú blízke s názormi SNS. Hlavným zámerom každého účastníka volieb, by malo byť skonštituovanie a presadenie dlhodobej rozvojovej agrárnej politiky SR, ktorá dostane Slovensko na úroveň potravinovo suverénneho štátu.

Nemyslíme si, že naše názory sú jediné správne. Dávame ich však do diskusie a sme ich schopní obhajovať a spresňovať, v súlade s väčšinovými názormi. Odmietame politikárčenie a neriešiace vzájomné obviňovanie sa z toho, čo mal kto, kedy a ako urobiť. Žijeme v parlamentnej demokracii. Vládnuce politické strany robili to, na čo mali mandát voličov. Poďme sa, dobromyseľne, poučiť zo skúseností z minulosti, pozrieť sa na to, čo fungovalo u nás a čo funguje dnes v zahraničí.

Dnešný stav

Poľnohospodárska produkcia na Slovensku (2005)

Poľnohospodárska produkcia na Slovensku (s.c. 2005, mld EUR)

Je to smutný, zahanbujúci fakt. Pri rozumnom hospodárení však dokáže slovenská krajina poskytnúť výživu 6 mil. obyvateľom a dodatočne, spolu so súvisiacimi odvetviami tak zamestnať naviac 150 tis. pracovníkov.

Slovensko už dve desaťročia nie je potravinovo suverénna krajina. Tak, ako sa tu v minulosti opakovane chybne uplatňovala potravinová politika Slovenska založená na dovoze „lacných a kvalitných“ potravín, tak sa presadzoval aj názor, že pôdohospodárstvo stráca význam pre prosperujúci vidiek.

Dobre fungujúce pôdohospodárstvo je však nevyhnutné rovnako pre potravinovú bezpečnosť štátu, ako aj pre ekonomické a mimoprodukčné vidiecke funkcie. Bez prosperujúceho pôdohospodárstva nemôže prosperovať vidiek. Nikde vo svete neupadá vidiek a súčasne prekvitá pôdohospodárstvo a naopak.

SR je vidiecka krajina. Je jedinečná tým, že oproti celosvetovým tendenciám naši občania migrujú z miest na vidiek. Sme druhá najvidieckejšia krajina EÚ, s vyše polovičným podielom obyvateľstva žijúcim na vidieku. Ešte vyšší je podiel vidieckeho územia Slovenska. Problémy a ich riešenie v pôdohospodárstve sú organické problémy celého vidieka.

V komplexnom aj štruktúrovanom hodnotení výkonnosti pôdohospodárstva SR v rámci EÚ sme najhorší, prípadne patríme medzi najslabších. Upadanie pôdohospodárstva SR pokračuje aj v súčasnosti. To sú ale zároveň aj najväčšie riziká pre slovenský vidiek. Opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú, nezabezpečujú obrat na rozvojovú cestu. Naopak, bez zásadných, progresívnych zmien v agrárnej politike Slovenska, bude sa prehlbovať neokolonizácia Slovenska.

Príčiny

Poľnohospodárska produkcia na Slovensku (2005)

Poľnohospodárska produkcia na Slovensku (s.c. 2005, mld EUR)

vyvoj-stratovosti-polnoshospodarstva-peter-baco

Vývoj stratovosti poľnohospodárstva (mld. SK)

Ak je otvorenosť k príčinám úpadku a dohoda, tak existuje náprava.

Neistota. V SR sa po roku 1989 striedali neoliberálne politiky, ktoré bagatelizovali potravinovú suverenitu Slovenska, s politikami neuvedomujúcimi si špecifiká agrosektora, a menej aj s rozvojovými politikami. Tieto protismerné ciele, princípy a nástroje agrárnych politík, spôsobili neistotu a chaos v podnikateľskom prostredí, motivujúce k orientácii na krátkodobé ciele.

Podfinancovanie. Napriek tomu, že poukazovanie na diskrimináciu sektora a následnú finančnú nedokrvenosť už otravuje politikov a prostredníctvom médií aj časť verejnosti, nesmieme sa vzdávať argumentu o našej diskriminácii. Aj v agrosektore a na vidieku platí, že:

Sila ekonomiky = suma peňazí x rýchlosť ich obrátky

Keďže v SR obsluhuje 1 ha pôdy 4 krát menej peňazí ako je priemer EÚ a 2,5 krát menej ako v ČR, tak máme aj primerane menší agrárny ekonomický výsledok. Naši farmári a potravinári sú konkurencie schopní, a dokázali sa prispôsobiť spomínanému základnému ekonomickému princípu. S menším objemom peňazí sa teda preorientovali na rýchloobrátkové výroby a museli znížiť investovanie do finančne náročných činností, s vyššou pridanou hodnotou.

Diskriminácia. Máme diskriminujúce podpory z EÚ, a tiež máme najnižšiu, sami seba diskriminujúcu, pomoc zo štátneho rozpočtu. Štátna pomoc nedosahuje ani 5 % úrovne susedného Rakúska a Slovinska. Zároveň máme najvyššie dane a odvody. Samozrejme, že sú aj subjektívne slabiny v agrárnej populácii. Ak sa ale nechceme uspokojiť s tým, že aj tí najšikovnejší agropodnikatelia sa budú reprodukovať výhradne vo finančne a pracovne nenáročných komoditách, potom musíme nájsť spôsoby, ako do rezortu dostať chýbajúce peniaze. Vhodné skúsenosti sú k dispozícii.

Kompetentnosť. Príkladom potreby kvalifikovaného riadenia môže byť diskutovaný ústavný postup na zabránenie výkupu pôdy cudzincami. Problém pôdy bolo a je treba riešiť komplexne, vrátane ochrany pred nezmyselnými zábermi, potreby pozemkovej reformy a inými kompetenciami na lokálnej úrovni, ale aj predkupným právom štátu, a pod. Máme tu zahraničné príklady ako sa to dá riešiť zákazom zo zákona.

Podobne to platí aj pri riešení omladzovania pracovnej sily v sektore. Na jednej strane je tu dobrá snaha vlády podporovať malé rodinné farmárčenie mladými, začínajúcimi poľnohospodármi. Na druhej strane, ale je tu nevyužívaný potenciál veľkých podnikov poskytnúť mladým, začínajúcim poľnohospodárom priestor pre podnikateľské pôsobenie. Určite treba si vážiť a podporovať malých rodinných farmárov. Analýzy ukazujú, že najprosperujúcejšie sú rodinné podniky nad 500 ha a farmy do 50 ha majú najväčšie problémy. Malotonážne produkty, lokálne predajne, bedničkové systémy, špecializovaný agrobiznis a celý pestrý vidiecky život treba rozvíjať mnohými podnikateľskými formami. Podniky potrebujú na to motiváciu nástrojmi agropolitiky.

Hlbšie poznanie agrárnych princípov je nevyhnutné pre uvedomelé rozhodovanie. Potrebujeme korigovať koncepciu, založenú na pomýlenom stotožnení podielu slovenských potravín za mieru sebestačnosti. Veď máme komodity s aktívnou vývozno-dovoznou bilanciou, ale v obchode prevláda dovoz. Mätúce je aj kladné hodnotenie plusovej obchodnej bilancie v slovenských prvovýrobných komoditách, ale ich štruktúra nezodpovedá správnej výživovej politike (spotreba hovädzieho je na tretinovej úrovni lekármi odporúčanej výšky).

Zamerať sa najmä prednostne na dostatočnú domácu produkciu chýbajúcich komodít na trhu SR, keď ich v potrebnom množstve nevyrábame (bravčové). Fiktívne riešenie zástupných problémov síce môže odviesť pozornosť verejnosti od podstaty problémov, no ako sa ukazuje, je to dlhodobo neudržateľné.

Aktuálne, napríklad v mliečnej kríze, by pomohli návrhy SR pre politiku EÚ a najmä národné opatrenia, oveľa účinnejšie než emotívne komentovanie neschopnosti EU.

To je do diskusie, to je námet pre dohodu o princípoch agrárnej doktríny, ktorú treba prijať ako ústavný zákon. To je výzva na spoluprácu politických strán pri konštituovaní agrárnych volebných programov. Nie je to patent na rozum, nie je to snaha o hegemóniu v tvorbe novej agrárnej politiky, je to prosba o uplatnenie konštruktívnych a koncepčných návrhov, ktoré sú nepochybne vo veľkej miere, v jednotlivých politických, samosprávnych a verejných štruktúrach určite k dispozícii.

Riešenia

1. Vydiskutujme si to. Dohodnime sa a ústavným spôsobom zafixujme dlhodobé ciele, princípy a prostriedky, akými to môžeme dosiahnuť, v podobe Doktríny.

2. Akceptujme Potravinovú suverenitu Slovenska, ako základný princíp rozhodovania vo vidieckom priestore.

3. Dôveryhodne, dlhodobo, zafixujme plné využívanie potenciálu slovenskej krajiny, ponúkajúci možnosť zdravej výživy až 6 ml. ľudí a vyše 150 tis. pracovných príležitostí.

4. Ochráňme vlastníctvo, zveľaďovanie a obhospodarovanie slovenskej pôdy našimi občanmi cez novú pôdnu politiku SR.

5. Zabezpečme pre podnikateľov sektora domácu a spoločnú podporu, ekonomické, organizačné a legislatívne podmienky minimálne na úrovni priemeru EÚ.

6. Vytvorme podmienky pre pestrú podnikateľskú štruktúru v súlade s národnými, regionálnymi a miestnymi potrebami, pre plnohodnotný rozvoj vidieka.

7. Vo všetkých smeroch preferujme domáce a svetové pozitívne skúsenosti, personálnu obnovu, vzdelávanie, vedu a vedecko-technický pokrok.

Komentáre