Dňa 12.11.2015 som vystúpil na  konferencii Agroprogress 2015 v hoteli Holiday Inn v Trnave. Pri príležitosti konferencie bola vydaná špeciálna publikácia ProgressLetter, kde mám článok: Názory Petra Baca a kde som odpovedal na otázky redaktora.

Čo najviac chýba slovenskému poľnohospodárstvu, aby bolo atraktívne a zlepšilo si svoje vnímanie na verejnosti?

Je to dobrá prezentácia, dobrého obsahu všetkých funkcií pôdohospodárstva. Prezentácia, najmä cez elektronické médiá. Verejnosť vníma to, čo píšu a ukazujú média, nie čo sa reálne deje. V Poľsku a v Rumunsku majú napríklad samostatné televízne kanály vysielajúce celý deň pre pôdohospodárov. Obsah prezentácie má byť vyvážený a kvalifikovaný. Nemôžu dominovať negatívne správy o nekvalite predávaných potravín (potkany a zhnité jablká nepredstavujú slovenské pôdohospodárstvo). Takisto, ťažko bude pôdohospodárstvo pozitívne vnímať občan, keď ho presviedčame, aby napríklad jedol slovenské bravčové, keď obchody ponúkajú dovážané. Nepovieme ale, že ho neponúkajú preto, lebo ho nevyrábame ani polovicu oproti spotrebe. Je to nedôveryhodné, ak teda neriešime podstatu. Potraviny treba najskôr vyrobiť, a to by mala agrárna politika štátu zabezpečiť motivačným inštrumentáriom. Ľudia nechcú ísť do poľnohospodárstva pracovať aj preto, že sú tam o štvrtinu nižšie platy. Aby to fungovalo, malo by to byť, ako v minulosti, nad celospoločenským priemerom. To je poctivé. O tom by mala byť dobrá prezentácia dobrého obsahu pôdohospodárstva.

Peter Baco na konferencii Agroprogress 2015

Aký vplyv na súčasný stav riadenia rezortu na Slovensku má globálna spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP EÚ)?

Platí zásada, že ľudia sa správajú podľa toho, akosú motivovaní. Odhadujem približne takýto motivačný potenciál úrovní riadenia pôdohospodárstva: globálna 10 %, SPP, národná agrárna politika 40%, SPPa podniková úroveň po 25%. Možno národná politika až nad polovicu, ale neexistuje exaktné zhodnotenie potenciálu jednotlivých úrovní riadenia. Súčasný stav slovenského poľnohospodárstva nie je dobrý, má tendenciu zhoršovať sa. V rámci EÚ je SR zaradená medzi tými najmenej výkonnými štátmi.V živočíšnej produkcii sme na konci hodnotiaceho rebríčka, podobne v ovocí a zelenine, v zemiakoch sme najhorší. Samozrejme, že aktuálny stav ovplyvňujú faktory ako globálny nárast spotreby potravín, vedecko-technický pokrok, globálny trh potravín a klimatické zmeny. To však aktuálne nie je pre porovnávanie sa rozhodujúce, lebo sa to týka podobne všetkých štátov. SPP nie je jednotná, aj keď je spoločná. Je diskriminačná, s kolonizačnými efektmi. Je to pre nás nebezpečné a musíme urobiť všetko preto, aby sme sa po prechodnom období dorovnali na úroveň štátov EÚ-15, najmä v priamych platbách. Národná agrárna politika SR sa zásadne mení, panuje neistota. Nielenže rezignovala na dominantné postavenie v hierarchii inštrumentárií, ale daňami, odvodmi a národnými podporami, dostala rezortdo stavu, keď sa na 1 ha „otáča“ len polovica peňazí oproti ČR. Najvypuklejšia „sebadiskriminácia“ je v Štátnej pomoci, ktorá je pre slovenských agropodnikateľov až viacnásobne nižšia oproti susedom. Podniková úroveň sa snaží reagovať na tieto motivácie prispôsobením sa. Prežívanie a konkurencieschopnosťsi zabezpečuje zrýchlením obehu peňazí, orientovaním sa na rýchloobrátkové, kapitálovo menej náročné výroby. Popri existencii významných medzipodnikových rozdielov v aplikácii najnovších svetových poznatkov sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú úroveň spolupráce.

Pomôže poľnohospodárom zníženie DPH na niektoré vybrané druhy potravín?

Nepomôže, lebo revitalizáciu, stabilitu a perspektívu rezortu nepovažuje vláda za prioritu. Aj agrárna samospráva sa zaviazala dozerať nad tým, aby sa ceny vybraných potravín znížili v plnej miere podľa zníženia DPH. Samozrejme, že by bolo logické, aby sao zníženú DPH podelili výrobcovia so spotrebiteľmi. Veď aktuálne sa akceptuje, že najviac trpiacim v celej reťazi je prvovýrobca. Tu treba tiež poznamenať, že vybrané potraviny predstavujú, z celkového objemu potravín okolo štvrtiny, takže celková DPH na všetky potraviny, patrí naďalej k najvyšším v EÚ.

V tomto roku prestali platiť kvótyna výrobu kravského mlieka.Po nepokojoch farmárov nastaloobdobie pokoja. Vyriešili sa už problémy producentov mlieka?

Nevyriešili sa problémy producentov mlieka. Ani sa ucelene neriešili. EÚ poskytla na liter mlieka producentom malú podporu. Silné štáty zvyšujú produkciu na úkor tých, čo menej podporujú producentov. Rôznymi formami podporili producentov až niekoľko centov na liter. Čiastočne aj SR. K organizovanej regulácii produkcie mlieka neprišlo. Je to ponechané na trh a národné podpory. To, žiaľ na Slovensku znamená ďalšie znižovanie stavov dojníc, produkcie mlieka a súvisiacich činností. Ľahostajné vnímanie poľnohospodárstva SR verejnosťou, súčasný zlý stav a trend, DPH na potraviny a mliečne problémy len potvrdzujú neúspešnosť neoliberálnej agrárnej politiky. Prezentácia zástupných problémov nám nepomôže. Potrebujeme dlhodobo stabilnú, konkurencieschopnú politiku Potravinovej suverenity Slovenska.

Komentáre