Konferencia “Perspektívy rozvoja ukrainského poľnohospodárstva v rámci jeho európskych ašpirácií a vstupu do WTO”. Kyjev 24. 6. 2005

Organizátor: the National Agricultural Chamber of Ukraine jointly with the Mission of Ukraine to the EU.

Vážené dámy, vážení páni,

Pán Sergiy Kriuchkov z Ukrajinskej misie pri EÚ v Bruseli ma požiadal, aby som sa vyjadril k SPP a RV EÚ a k mechanizmom rozhodovania o týchto politikách v EÚ z pozície nového poslanca Európskeho parlamentu (EP). Druhé jeho zadanie znelo, aby som povedal svoje osobné skúsenosti z prístupového procesu Slovenska do EÚ vo svetle ambícií Ukrajiny byť členom WTO a EÚ.
Na začiatok môjho vystúpenia sa mám profesionálne predstaviť. Takže, mám ekonomické vzdelanie poľnohospodárskeho smeru. Štyri roky som pracoval ako zootechnik na ŠM, 17 rokov som bol predseda poľnohospodárskeho družstva a 4 roky som bol riaditeľ odboru perspektívneho plánu a rozvoja na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR). Do roku 1999 som bol 6 rokov minister poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva SR, 4 roky člen pôdohospodárskeho výboru ako poslanec slovenského parlamentu a 2 roky som pracoval pre poradenskú firmu pri projektovaní pre získanie financií z Európskych fondov. Zaujíma ma osobitne svetové poľnohospodárstvo, a tak som bol napríklad pred 22 rokmi v Kanade a pred 11 rokmi vo Veľkej Británii na stáži v oblasti agrárnych služieb.

K prvej úlohe – rozhodovacie procesy a osobný názor na SAP a RV v EÚ. EP má najmenšiu priamu kompetenciu z inštitúcií EÚ ovplyvňovať agrárnu a vidiecku politiku. EP prakticky prijíma len stanoviská a odporúčania k agrárnym rozhodovacím aktom Rady a komisie EÚ. EP však výhradne schvaľuje rozpočet a predsedu EK a komisárov, čím môže ovplyvniť aj SAP. EP nie je legislatívny orgán v zmysle štruktúry parlamentnej demokracie štátu. Tak napr. k novej ústave EÚ, prijímal EP len stanovisko po tom, čo túto ústavu schválila Rada EÚ, teda hlavy všetkých členských štátov EÚ.
Pokiaľ ide o SAP zastávam tiež názor, že napriek tomu že v súčasnosti mohutnie kritika a stále častejšie sa ozývajú požiadavky na jej radikálnu reformu, patrí SAP k najúspešnejším projektom EÚ. Považujem za dobré, že sa takmer pred pol storočím zmluvne dohodli členské štáty, že hlavným cieľom spoločnej agrárnej politiky bude zabezpečenie dostatku potravín na trhu za primerané ceny a zároveň že sa zabezpečí farmárom primeraná životná úroveň, čo bola prirodzená reakcia na povojnovú situáciu. Problém nastal už 25 rokmi s postupnými prebytkami potravín.
Najväčšie riziko vidím v tom, že reformy SAP EÚ riešili problém prebytku potravín stimulovaním útlmu produkcie, ale náš najväčší konkurent Spojené štáty americké (USA) riešia problém nadprodukcie stimuláciou marketingu v globálnom rozmere, a pri súčasnom stimulovaní uplatňovania vedecko-technického pokroku. Amerika priamo vyzýva robte veci vo veľkom, je to lacnejšie, EÚ naďalej osobitne preferuje mikrofarmy, čo nie je to isté, ako zvyšovať konkurencieschopnosť.
Súčasťou postupných reforiem SAP bolo aj zavedenie agendy rozvoja vidieka. V novom rozpočtovom období 2007 – 2013 bude RV dokonca samostatne financovaný z osobitného fondu. Považujem za veľmi dobré, že sa z tohto fondu prednostne prispieva na vyrovnávanie vyšších nákladov hospodárenia v horších prírodných podmienkach a na riešenie ekologických problémov.
Za problém však v tejto oblasti vnímam fakt, že stále viac peňazí z RV ide do verejnej sféry a na úkor dotácií poľnohospodárom. Pre nové členské krajiny (oveľa menej podporované ako staré krajiny) je najväčší problém RV celková a regionálne silne diferencovaná, nízka prosperita agropodnikateľov. Podľa analýz, bez výnimky tu platí priama závislosť, že tam kde sú prosperujúci agropodnikatelia tam sa aj vidiek rozvíja, kde upadajú agropodnikatelia tam upadá aj vidiek, kde krachujú agropodnikatelia, krachuje celý vidiek.
Aké sú moje osobné skúsenosti pri vstupe SR do EÚ.
Som nadšený obhajca zjednoteného Európskeho priestoru. Uvedomujem si potenciálny prínos pre SR vyplývajúce z nášho členstva v EÚ. Pokiaľ sa vyjadrujem kriticky a alternatívne k problémom, ktoré EÚ má, je to najmä preto, lebo mi veľmi záleží na tom, aby mechanizmy fungovania EÚ boli zdravé, aby bola EÚ perspektívna. Slovensko zaplatilo za transformáciu, ako podmienku členstva v EÚ, totiž príliš veľa nato, aby sme mohli pripustiť Európsku integráciu len ako dáku epizódu.
Nielen my, ale aj svet objektívne potrebuje silnú integrovanú Európu. Na tejto historickej objednávke nič nemenia ani aktuálne problémy EÚ. Možno, že bude treba urobiť povestné dva kroky späť, aby sa našiel akceptovateľný a funkčný model Európy pre správny krok dopredu.

Konkrétne rizikové skúsenosti:
1, Pri poslednom rozšírení EÚ z 15-ky na 25-ku bol porušený doterajší princíp negociovania rovného s rovným. V našom prípade išlo o “jednosmernú ulicu”, kde EÚ nadiktovala podmienky, ktoré sme my mohli prijať, alebo sme mohli nevstúpiť do EÚ. EÚ sa už nezjednocuje, ale sa rozširuje zo západu na východ, a to so všetkými dôsledkami.
2, Zatiaľ čo EÚ pristupovala k rozšíreniu hlavne ako k dobre premyslenému biznisu, nové pristupujúce krajiny oddane, slabo pripravené, s dôrazom na EÚ ako stabilizujúce, humánne, morálne a až potom ekonomické kriteriálne prostredie. Istý rakúsky ekonomický inštitút sa vo svojich dokumentoch vyjadruje veľmi otvorene, že je to problém samotných pristupujúcich krajín ak nepochopili, že pri rozšírení EÚ išlo o biznis. Otvorene parametrizujú zámer obsadiť minimálne 1/3 trhu potravín v nových členských krajinách potravinami z EÚ 15-ky. Úplne jasne konkretizujú trhovo nekonformné kroky, ktorými eliminovali vyššiu konkurencieschopnosť poľnohospodárstva (nižšie náklady) v nových členských krajinách. Výsledkom je značná diskriminácia nových členských krajín, čo je v rozpore so základnými princípmi na ktorých je EÚ postavená, ako sú princíp rovnosti príležitostí pre všetkých a princíp odmietania akejkoľvek diskriminácie.
Uvediem príklad, s ktorým pracujem aj v Európskych orgánoch. Rieka Odra je hraničnou riekou medzi Nemeckom a Poľskom, ale môžeme povedať, že aj medzi pôvodnými a novými členmi EÚ. Tu, v rovnakých pôdnych a klimatických podmienkach na ľavej strane Odry dostáva farmár viac ako 400 EUR/ha podporu v priamych platbách, ale na pravej strane tej istej rieky sotva 50 EUR/ha.
3, Kapitál, tovar, služby, pracovná sila tečie zo západu na východ prakticky bez obmedzenia už pred rozšírením EÚ. Ale napr. služby z nových zemí do starých pôvodných krajín EÚ vôbec nie a pracovná sila iba veľmi obmedzene. Prekážkou sú prechodné obdobia, ktoré stanovujú koľko rokov môžu jednotlivé krajiny obmedzovať voľný pohyb. Prechodné obdobia sami o sebe však nie sú až taký problém, ako posledné ustanovenie v dohode o prechodných obdobiach v tom zmysle, že po ukončení prechodného obdobia sa situácia vyhodnotí a príjmu sa adekvátne rozhodnutia. Toto interpretujú politici starých krajín tak, že majú možnosť opakovaného predĺženia prechodného obdobia dokedy budú potrebovať.
4, V posledných týždňoch sa otvorila diskusia o možnosti zníženia príspevkov do EÚ,
konkrétne pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a zároveň o možnosti spolufinancovať poľnohospodárstvo jednotlivých členských štátov aj z národných rozpočtov. Ide teda o odchod od SAP k nacionalizácii a realizácii rizika, že ekonomicky silné štáty vždy dokážu nájsť spôsob ako netrhovo skonkurovať ekonomicky slabšie štáty. Spochybňovanie princípov EÚ zakotvených v prístupovej zmluve o SAP patrí k najsilnejším argumentom o tom, že staré zeme EÚ sú zle na rozširovanie pripravené.
5, Súčasná ústavno rozpočtová kríza ukazuje, že štruktúra orgánov nie je schopná adekvátne garantovať dobré spravovanie a zodpovednosť veci delegovaných EÚ do spoločnej správy EÚ, ktoré jej štáty odstúpili často až v rozsahu federálnej štruktúry.
No a pokiaľ som dostal konkrétnu otázku, čo hovorím na ambíciu Ukrajiny stať sa členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) môj názor je taký, že ťažko sa tomuto členstvu ktorýkoľvek štát môže vyhnúť. SR doplatila však pri vstupe do WTO na nekompatibilný colný režim. Išlo o to, že v socializme do roku 1990 sme mali veľmi nízke clá a aj sme sa s tým ako socialistický blok nielen chválili, ale aj snažili ekonomicky získavať. Súčasne existoval devízový regulačný systém, ktorý mal absolútnu pôsobnosť a importovať mohol iba ten, komu boli administratívne pridelené devízy. Z toho dôvodu clá mali len podružnú, menej významnú regulačnú funkciu. Pri vstupe do WTO sa ale brala za základ skutočná výška ciel v tom období. Neviem, ako je to dnes na Ukrajine, ale myslím si, že by tu mala platiť aspoň približne zásada reciprocity.
Aj v prístupovom procese do WTO alebo EÚ, ako nakoniec vo všetkých zásadných rozhodnutiach sa domnievam, že faktor času je až za faktorom kvality. Je to biznis, kde kvalita rovná sa dosiahnutý prospech. Seriózne ekonomické kalkulácie, ekonomická diplomacia, dlhodobá rozvojová vízia a jasné národné záujmy sú prioritné predpoklady úspechu v týchto situáciách.
Držím Vám palce, nebudete to mať ľahké Ukrajinci. EÚ berie totiž veľmi vážne agrárny potenciál Ukrajiny – prirodzenej obilnice Európy. Možno že sa Vás aj bojí. Berte to, prosím, symbolicky čo teraz poviem, i keď je to potencionálne reálne. Keď budete vyrábať na Ukrajine kukuricu pri úrodách 18 t/ha a pšenicu pri úrodách 8 t/ha o tretinu lacnejšie ako USA a zároveň si vybudujete skvelý agrárny marketing, bude Ukrajina nielen Európska, ale svetová.
Prajem dnešnej konferencii úspech.
Ďakujem za pozornosť.

Komentáre