Nitra, 1. 10. 2008,
SympóziumPROGNÓZA VÝVOJA SLOVENSKÉHO PÔDOHOSPODÁRSTVA
– hlavné smery a priority pôdohospodárskych vied
Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied pod gesciou
Ministerstva pôdohospodárstva SR a
Petra Bacu – poslanca Európskeho parlamentu

Prednáška:

ÚVAHA O ĎALŠOM VÝVOJI POĽNOHOSPODÁRSTVA V EURÓPSKOM PRIESTORE
CONSIDERATIONS ABOUT THE FUTURE OF AGRICULTURE IN THE EUROPEAN SPACE
Baco P., Európsky parlament, Brusel

Úvodné poznámky
Všeobecne rastie potreba akýchkoľvek informácií o tom, aké by v budúcnosti poľnohospodárstvo Európy malo byť, mohlo byť, nemalo byť. Z priestorových dôvodov táto úvaha si „zjednodušuje“ pojem Európske poľnohospodárstvo na priestor EÚ (Európska únia). Pokiaľ by existovali prognózy, vízie a iné dlhodobo plánovacie dokumenty týkajúce sa poľnohospodárstva EÚ, nebol by problém uvažovať o alternatívach, porovnávať ich a hodnotiť dôvody vývoja poľnohospodárstva v celej Európe. Ťažkosť je v tom, že takého komplexné, navzájom previazané, ďaleko dopreduvidiace, a hlavne, Radou EÚ, EK (Európskej komisie), či EP (Európsky parlament) autorizované dokumenty v EÚ neexistujú.
Reálnosť úvah o budúcnosti všeobecne závisí predovšetkým na budúcom uplatňovaní záujmov cestou moci (presadzovanie záujmov = politika). Pokiaľ ide o predvídanie budúcnosti z pozície vojenskej moci, ekonomickej moci a tzv. jemnej moci je situácia veľmi rozdielna. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že aj dlhodobo dopredu je vojenská moc dosť dobre plánovateľná a realizovateľná, pokiaľ je dostatočne silná.
Pri dlhodobom predvídaní uplatňovania ekonomickej moci sme však svedkami až nepochopiteľného zlyhávania plánovacích centier ekonomickej moci. Dokonca sa natíska otázka či takého zlyhávanie nie je len zdanlivé a či nemá byť akýmsi záložným nástrojom realizácie ekonomickej moci
V morálnom zápase hodnotových systémov, akého sme boli svedkami v minulom storočí je úspešnosť predvídania budúcnosti skôr založená na iracionalite. Ako poznamenal Albert Einstein, predstavivosť je aj tu oveľa dôležitejšia ako vedomosť. K vojenskej a ekonomickej moci sa postupne pridružuje koncept jemnej moci v úvahách o budúcom vývoji. Podľa poradcu Clintonovej administratívy Jesepha Nye prerastie táto moc na najsilnejšiu. Takýto záver vyplýva aj zo zborníka z konferencie o hodnotovom systéme “Europa 2050“ (Helsinky 2006). Ide o vládne a občianske aktivity hnané novými technológiami, pritom nadväzujúce na ľudské hodnoty a schopnosti vytyčovať politické programy, ktoré formulujú preferencie iných.
V skutočnosti ide o budúcnosť európskeho sna, nastupujúcej generácie Európanov s narastajúcou tendenciou pridružovania k post-materiálnym hodnotám (hodnotový systém = kultúra v širšom slova zmysle). V kontraste s neobmedzenou možnosťou jednotlivca usilovať sa o finančný a materiálny úspech Američana (ako americký sen) vyzdvihuje Jeremy Rifkin – americký mysliteľ iné, nastupujúce hodnoty. Ide o tendencie nadradiť kultúrnu rozdielnosť nad asimiláciu, udržateľný rozvoj nad neobmedzený materiálny rast, celkovú kvalitu života nad hromadenie majetku, dobré spoločenské vzťahy nad individuálnu autonómiu, uvoľnenie sa nad neustálu drinu, všeobecné, ľudské práva a prírodné pravidlá nad vlastnícke práva a globálnu spoluprácu nad jednostranné uplatňovanie moci. V tomto smere kultúrna globalizácia nie je, tak často zvýrazňovaný strašiak pre ľudskú civilizáciu, ale naopak prirodzeným napredovaním ľudskej spoločnosti.
Tieto globálne úvahy o hodnotových východiskách pre budúcnosť, ako aj o mocenských záujmoch pri predvídaní budúcnosti, značne vplývajú aj na predvídanie budúcnosti v EÚ a sú dôležité aj pri úvahách o budúcom vývoji poľnohospodárstva v priestore EÚ.

Významné globálne súvislosti
Pozitívny pohľad na kultúrnu globalizáciu je faktickým príkladom prieniku globalizácie do všetkých oblastí spoločnosti. Dobrým príkladom môže byť aj celosvetové spoločné úsilie v predvídaní budúcnosti. V tejto úvahe je informácia aspoň o tej časti spolupráce, ktorá bude bezprostredne ovplyvňovať poľnohospodárstvo EÚ.
V „Projekte tisícročia“ sa Svetová federácia združení OSN (Organizácia spojených národov), (The Millennium Project World Federation of UN Assosiacions) od r. 1996 zaoberá predpovedaním budúcnosti. Každoročne hodnotí 15 kľúčových globálnych výziev. Sú to trvalo udržateľný rozvoj, voda, vyváženosť rastu so zdrojmi, demokratizácia režimov, informatizácia, bohatstvo a chudoba, hrozba chorôb, inštitucionálne zmeny, riziko konfliktov, status žien, globálne podnikanie, energetika, veda a technika, etika.
Od r. 2001 každoročne na základe 30 – tich premenených (vrátane dostupnosti potravín), napočítava desaťročný výhľad napredovania ľudstva – Index stavu budúcnosti (State of the Future index – SOFI). Toto matematické vyjadrenie zvýrazňuje alarmujúce predpovede, že ľudské spoločenstvo ide v nasledujúcich rokoch násobkom spomaliť tempo napredovania v riešení spomínaných pätnástich výziev. Sumárne tento dokument konštatuje, že svetová populácia sa stáva zdravšia, bohatšia, lepšie vzdelaná, spokojnejšia, s rastúcou dlhovekosťou, ale zároveň skorumpovanejšia, nebezpečnejšia, preľudnenejšia, so zhoršujúcou klímou, rastúcou nezamestnanosťou a alarmujúco prehlbujúcou sa chudobou. Tabuľka č. 1
Ohodnotím kľúčových svetových indikátorov za posledných 20 rokov sumarizuje a hodnotí tento projekt v roku 2007 prínosy a statusy ľudstva nasledovne:
Kde vyhrávame Kde prehrávame
– dĺžka života – CO2 emisie
– Detská úmrtnosť – Terorizmus
– Gramotnosť – Coruptic
– HDP/hlava – Globálne otepľovanie
– Konflikty – Počet voličov
– Uživatelia internetu – Nezamestnanosť
Svetová ekonomika síce narástla v r. 2006 o 5,4 %. Pri populačnom raste 1,1 %, bol teda priemerný rast ekonomiky na obyvateľa 4,3 %. Disparita medzi chudobnými a bohatými sa zväčšuje. Najchudobnejšia polovica svetovej populácie sa podieľa len 1 % na svetovom bohatstve a naopak, polovicu svetového bohatstva vlastní 2 % najbohatších ľudí (dokonca príjem 225 najväčších svetových boháčov je rovnaký ako príjem 2 700 000 000 – teda 40 % obyvateľov sveta).
Budúcnosť globálneho poľnohospodárstva a ľudskej výživy je v Projekte tisícročia súčasťou výzvy na udržateľný vzťah populačného rastu so zdrojmi. Svetová populácia sa mení z vysoko úmrtnej a z vysoko plodnej na nízko úmrtnú a nízko plodnú. Polovica ľudí žije v mestách a v r. 2050 to môžu byť 2/3. Tretina z nich žije v slamoch. Nájsť finančné moduly na zabezpečenie mestského ubytovania, dodávok vody, mestskú infraštruktúru v dvojnásobnom rozsahu oproti súčasnému stavu, za jednu generáciu je rovnako veľký problém ako aj zabezpečenie výživy. Už v r. 2045 sa očakáva menej ľudí do 15 rokov ako nad 60 rokov. Celkový nárast populácie sa môže zvýšiť o 2,8 mld. v r. 2050, ale v r. 2100 môže byť pokles na 5,5 mld.
Dlhodobé programy FAO (Potravinová a poľnohospodárska organizácia OSN) znižovania hladu vo svete sa neplnia. Kým v 80 – tich rokoch počet hladujúcich sa znížil o 100 mil., v 90 – tich rokoch sa takmer zastavil a po r. 2000 evidujeme nárast na súčasných 850 mil. podvýživených. Celkový nárast potreby potravín v r. 2030 sa predpokladá 50% a do r. 2050 až 100%. Pre zabezpečenie výživy v r. 2030 by poľnohospodárstvo potrebovalo o 60 % viacej vody a zastaviť degradáciu pôdy. (Dnes je 40 % pôdy čiastočne degradovaných a 9 % vysokodegradovaných, čo znižuje výnosy o 13 %).
Zlepšený managment pôdy, managment vody, genetické inžinierstvo, suchu odolné rastliny, geneticky modifikované potraviny, tkanivové kultúry, kmeňové bunky pre produkciu mäsa bez zvierat, aqua kultúra, poľnohospodárstvo z morskej vody sú cesty na zvládnutie, ktorými je možné prísť k cieľom. Podľa Milenového projektu veda a technika, vývoj a výskum sú schopné v najbližších 50 – tich rokoch priniesť také pozitívne zmeny, ktoré si väčšina z nás nevie ani dobre predstaviť.
V SOFI sú definované ciele ľudstva pre vybilancovanie populačného rastu so zdrojmi takto: pokles nárastu populácie pod 30 mil. za rok, zníženie hladujúcich na polovicu, zníženie detskej úmrtnosti na polovicu, vyváženie dlhovekosti s ekonomickými možnosťami.
Všetky tieto globálne úvahy sú však po roku 2050 relativizovateľné a z regionálneho hľadiska až priveľmi rozdielne. Tak, keď v Japonsku z dnešného 43 r. priemerného veku sa v r. 2050 predpokladá 55 ročný priemer, v Latinskej Amerike iba málo nad 20 rokov a v Afrike pod 20 rokov. Keď v dôsledku pandémie nákaz v Bostvane klesla priemerná dĺžka života zo 67 na 35 rokov, v USA sa vďaka bio a nanotechnológiam dramaticky zvyšuje dlhovekosť. Kým v USA sa dnes vyhadzujú potraviny v hodnote 100 mld. USD ročne, v Indii je už viac podvýživených detí ako v Afrike. Počet 438 mil. Čínanov starších ako 60 rokov v roku 2050 oproti 144 mil. dnes, ukazujú, že aj „Nový svet“ bude podobne ako Európa mať problémy s pracovnou silou, migráciou, sociálnou štruktúrou a kultúrou. V Európe sa do r. 2050 predpokladá pokles populácie o 70 mil. Súčasný jav vnútornej migrácie pracovnej sily z východu na západ končí pre nižšie reprodukcie na východe. Najväčšie problémy má Rusko, kde by sa populácia mohla do r. 2050 znížiť až o 30 %. Rusko preto poskytuje podporu pri narodení druhého dieťaťa 10 tisíc dolárov a osobitnú ochranu materstva. Účinnejšie opatrenia v tomto smere sa predpokladajú prijaťv celej EÚ. Očakávané imigrácia ovplyvní aj celkový hodnotový systém regiónov (aj EÚ).

Budúcnosť poľnohospodárstva v EÚ – postoj EK
Vzhľadom na fakt, že neexistujú oficiálne schválené dokumenty o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ je odôvodnené poukázať na postoj agrárov EK v tejto veci. Nejde o snahu prezentovať náročnosť získania informácií pre túto úvahu. Nasledujúca ilustrácia postojov EK smeruje tiež k záveru, že SPP (Spoločná poľnohospodárska politika) je v začarovanom kruhu, z ktorého je východisko len v novej agrárnej politike EÚ.
Na začiatku prác na vízii a prognóze rozvoja slovenského poľnohospodárstva v r. 2005 som navštívil šéfov zboru poradcov predsedu EK Barrosu a komisárky Boelovej. Poprosil som o informácie typu prognóza, prípadne iný dlhodobý výhľad rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v EÚ v horizontoch 2030 a 2050 s podrobnejšou špecifikáciou zmien SPP od roku 2013. Nedostal som nič. Ani na požiadavku, aké práce sa v tejto oblasti v tom čase vykonávajú, som nedostal pozitívnu reakciu. Na moju argumentáciu, že slovenské poľnohospodárstvo nevyhnutne potrebuje dať rezortnej verejnosti dlhodobú perspektívu, čo sa dosť dobre nedá urobiť bez poznania dlhodobých zámerov tvorcov SPP, som dostal ubezpečenie o kľúčovej roli členských štátov pri formovaní budúcnosti poľnohospodárstva EÚ. Neakceptoval som toto vysvetlenie s tým, že poľnohospodárska politika je spoločná a návrhová iniciatíva vrátane vodcovstva v SPP patrí Európskej komisii. Súčasťou takéhoto lídrovstva je vizionárstvo a dlhodobé plánovanie. Bez vizionárstva niet vodcovstva. Nepriamy efekt tohto pracovného stretnutia bol ten, že týždeň za týmto stretnutím pán predseda Barossa na plenárnom zasadnutí EP predniesol horlivú reč o tom, ako sa EK nesmie vzdať vodcovstva založeného na jasných víziách, alternatívnych prognózach a špecifických programoch. Hoci nepovedal nič konkrétne, dostalo sa mu za úvahy o víziách najväčší potlesk, ktorý kedy dosiahol. Je to potvrdenie aktuálnosti až akútnosti tejto témy.
Na moju interpeláciu v EÚ prognóze poľnohospodárstva EÚ komisárka Boelová odpovedala nasledovne: „Komisia zastáva názor, že konkurencieschopnosť, zosúladenie záujmov občanov a sociálna rovnováha zostávajú aj v budúcnosti hlavnými cieľmi európskeho modelu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, ktorý vychádza z hospodárskej, ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti“. Súhlasím, ale na úlohy, o ktorých hovoríme, je to málo. Žiadne konkrétne ciele odhadu budúceho vývoja, žiadne cesty napredovania, žiadne alternatívy, žiadne riziká… Nedočkal som sa pozitívnej odozvy na priame otázky ako si predstavujú budúcnosť poľnohospodárstve v EÚ ani od predsedov Rady EÚ. Takže realita je predovšetkým operatívna.
Sporadicky, dodávateľsky spracované štúdie v tomto smere, nie sú autorizované komisiou, ani radou, či parlamentom. Medzi ne patrí aj Scenár 2020 – variantná štúdia o pôdohospodárstve a vidieckom svete, od autorov z Európskeho centra ochrany prírody, Landbouw – Enonosnisel Institut, Leibniz – Centrum für Agralandschaftsforschung e., Leibniz – Institut für Länderkunde e. a Central Europan Univerzity. Štúdia, podobne ako aj videnie EK, sú poznačené preferanciou záujmov E – 15, najmä v dôsledku absencie reprezentácie NČŠ na takýchto prácach. EK vydala túto štúdiu začiatkom roku 2007, neviem však o tom, že by bola využívaná pri tvorbe agrárnych politík. Táto úvaha nechce byť v polohe oponenta tejto práce, naopak informácie z nej využívame v tejto prezentácii. Našťastie existuje aspoň niečo. Významnejšie informácie z tejto štúdie sú v prílohe v pôvodnej, resp. zostručnenej podobe. Tabuľka č.2

Scenár 2020 (ďalej Scenár)-Variantná štúdia o pôdohospodárstve a vidieckom svete EÚ
Nasledujúce pripomienky k Scenáru je možno súčasne považovať za pripomienky k dlhodobému plánovaniu v agrárnom sektore EÚ.
– Nepreviazanosť so súvisiacimi dokumentmi. Paralelne s týmto Scenárom sa napríklad pripravovala na Direktoriáte pre výskum EK správa – Predvídanie potravinovej, vidieckej a pôdohospodárskej budúcnosti stály výbor pre poľnohospodársky výskum (Standing Commite on Agricultural Research SARS), vo svojej expertnej skupine v júli 2006, identifikoval dlhodobé výskumne priority na podporu európskej vedomostne založenej biospoločnosti. Teda SARS už pracoval s istým výhľadom európskeho poľnohospodárstva na 20 rokov. Okrem toho existujú rôzne odvetvové výhľady ako sú dlhodobé energetické prognózy, enviromentálne štúdie a podobne, ktoré sa slabo alebo vôbec nevyužívajú v Scenári.
– Izolovanosť od dlhodobých globálnych potrieb. Globálny 50% rastu spotreby potravín do r. 2030 a 100% nárastu do r. 2050 je imperatívom aj pre EÚ. Z toho vyplývajúca potreba zásadnej intenzifikácie produkcie potravín a technickej biomasy, čo ale Scenár neodráža. To tiež nastoľuje napríklad potrebu riešiť rozpor súčasnej priorizácie optimálnej ekológie pred požadovanou produkčnou intenzifikáciou v EÚ.
– Nekomplexnosť. V záveroch SWOT (Posúdenie silných, slabých stránok a príležitostí a hrozieb) Scenára sa hovorí, že vo viacerých kľúčových oblastiach, pre nedostatok času, údajov, kapacít a prostriedkov, nie sú k dispozícií dostatočné analýzy potrebné pre kvalifikované závery. Konštatuje sa úplný nedostatok údajov „zdola“, čo spôsobilo spochybniteľné regionálne pohľady len „z hora“. Tiež konštatovanie, že v koncepcii multifunkčného poľnohospodárstva sa vynára otázka či vobec a ako možno politicky žiadanú multifunkčnosť merať a posudzovať a ako vyjasniť prepojenie medzi poľnohospodárstvom a celkovým rozvojom vidieka, zneisťuje použiteľnosť práce.
– Potreba účinnej prezentácie pôdohospodárstva. Z nedocenenia parametrov kvantifikujúcich vzťah medzi poľnohospodárstvom a vidiekom celkom vyplýva aj pomýlené nadbiehanie Scenára k „Novým prístupom OECD“ (organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) k vidieckej politike. Podľa toho vidiecky nie je synonymom poľnohospodárstva a poľnohospodárstvo už nie je hlavnou hnacou silou vidieckej ekonomiky. To nie je vôbec problém, ale poľnohospodárstvo ani nie je prostriedkom, tak ako technológie, pokrok v logistike, vývoj trhov a pod., kde ho tento prístup zaraďuje. V tom je zásadný omyl a chybná zámena cieľa s prostriedkom. Poľnohospodárstvo z jeho produkčnými a mimoprodukčnými funkciami je predsa cieľ ľudských aktivít vo vidieckej krajine a nie prostriedkom. Trvalou pravdou zostáva, že tam kde krachuje poľnohospodárstvo krachuje aj celý vidiek. To principiálne platí bez ohľadu na špecifické funkcie vidieka v prímestských oblastiach.
Žiaľ marketingovo veľmi nešikovne sa tento pomýlený pohľad OECD zdôrazňuje aj v skôr spomínanej práci SARS o perspektívach agrárneho výskumu. Jedným dychom sa tu zdôrazňujú „negatíva“ znižovania podielu agrárneho sektoru na tvorbe nových hodnôt, hoci pri pridanej hodnote sa očakáva opak. Jednostranne negatívne sa hovorí, o zvyšovaní produktivity práce v poľnohospodárstve ako o znižovaní zamestnanosti a rast koncentrácie kapitálu a zväčšovanie fariem pre efektívne uplatnovanie modernej technológie sa prezentuje ako trvalá neschopnosť farmárskej verejnosti konkurovať. Možno, že ide o zbytočný rozpor v uhle pohľadu, ale vyplýva z toho otázka, prečo štátny agrárni profesionáli neformulujú pozitívny vzťah verejnosti k rezortu, keď nie prorezortným, tak aspoň neutrálným postojom.
– Nedocenenie prichádzajúcej cenovej krízy. Veď 40% globálny nárast cien potravín bol v čase prípravy Scenára kvantifikovateľný. I keď tieto kvantifikácie spracovatelia Scenára prevzali, rozpornosť v ďalších bilanciách im nemala ujsť. Výživa obyvateľstva sa dostala medzi trvalé globálne „top témy“.
– Absencia tvorivosti. Hoci chce Scenár vidieť za rok 2020, pokiaľ ide o inštrumentárium hnacích síl, končí do r. 2015. Scenár zbiera, triedi a spracúva informácie a známymi metódami v rozsahu disponibilných zdrojov alternuje pomocou zaužívaných metód. Absentujú však, čo len pokusy metodicky a vecne túto riešenú oblasť obohatiť.
– Nekritičnosť k SPP. Okrem nedostatočného naplnenia cieľa Scenára identifikovať výzvy a perspektívy pre európske poľnohospodárstvo a vidiecke regióny, Scenár iba nekriticky predpokladá, že súčasná reforma SPP bude pokračovať aj v nasledujúcom 7 ročnom období po r. 2013. Možné neakceptovanie priamych platieb v zelenom balíku WTO (Svetová obchodná organizácia) a razantnejšia stimulácia znižovania farmárskych cien by si určite vyžadovali úvahy a námety o variantných, ale adekvátnych zmenách nástrojov SPP a určite odvážnejších. Alternovanie v nástrojoch SPP by si určite zaslúžili aj návrhy na reformu SPP Veľkej Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka a iných členov EÚ.
– Bagatelizovanie NČŠ (nových členských štátov). Hoci v Scenári sa poukazuje na priepastné rozdiely v štruktúre fariem a produktivite fariem Poľska, Rumunska oproti Česku, Maďarsku a Slovensku pri všetkých trendoch v hnacích silách a perspektívach sa tento fakt nediferencuje. Podstatne väčšou chybou Scenára však je preukazovaná neznalosť, resp. až účelovo pestovaná neznalosť reálií agrárneho sektoru v NČŠ. Mali by byť v budúcnosti vždy do takýchto prác prizývané aj inštitúcie z NČS. Scenár 2020 ani preto nereaguje na dvojnásobné možnosti využitia potenciálu NČŠ v odozve na novo identifikované výzvy a príležitosti globálneho agrárneho trhu. Bez minimálnej snahy o nápravu sa konštatuje prehlbovanie prepadu v budúcnosti v poľnohospodárstve NČŠ, keď sa im pripisuje iba rola producentov surovín pre zvieratá v EÚ – 15. Za samozrejmosť sa považuje v Scenáry konštatovanie o diskriminácii NČŠ v priamych platbách, počiatočnou 25% úrovňou oproti EÚ – 15, v referenčnom období za najlepšie poľnohospodárstvo EÚ – 15 a tie isté roky a s najhoršími výsledkami v NČŠ. Scenár síce sucho konštatuje priepastné rozdiely medzi východom a západom v produkcii aj spotrebe potravín, nedôsledne však identifikuje nekoloniálne záujmy EÚ – 15. Tieto boli jasne prezentované Viedenským inštitútom pre ekonomické porovnávanie. Sú nepochybne dobyvateľské, s cieľom položiť na kolená a potom lacno skúpiť agropotravinový sektor v NČŠ (po predchádzajúcom obsadení trhov). Tieto postoje si zachovávajú v Scenári jasnú kontinuitu aj v budúcnosti
Je neakceptovateľnou chybou, ak Scenár nezaznamenal výzvu aby sme prestali v EÚ, z pozície sily, presadzovať v reformách SPP záujmy starých členov oproti novým členom. Je predsa jasné a nespochybniteľné, že budúce poľnohospodárske úspechy EÚ sú len v zjednotení úsilia všetkých členov EÚ reagovať predovšetkým na rastúce globálne výzvy na žiadané množstvo, na nízke ceny a kvalitu agrárnej produkcie, pri príležitosti mimoekonomických funkcií poľnohospodárstva.

Záverečná úvaha
Reformy SPP, vrátane prebiehajúcej Zdravotnej previerky, nie sú dostatočné na zvládnutie výziev budúcnosti. Poľnohospodárstvo EÚ je na križovatke. Bude sa glogalizovať alebo uzatvárať? Kedy bude schopná EÚ rozťať blúdny kruh schyzofrénie? Ako chce EÚ súčasne významne zvyšovať produkciu, o tretinu znížiť náklady, plniť mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva a pri nútenom rozdrobovaní veľkých fariem zároveň priorizovať malé hospodárstva, bez možnosti uplatnenia perspektívnych – konkurencieschopných organizačných, technických, technologických a biologických foriem hospodárenia, pri 50% znížení aplikácie agrochémie a pri súčasnom odmietnutí GMO, pri znižovaní rozpočtu do rozortu, keď naši konkurenti robia opak? Prečo sa SPP stále viac nacionalizuje? Samozrejme otáznikov je veľa. Azda najdôležitejšia z nich je prečo nemá EÚ v poľnohospodárstve dlhodobé plány? Prečo sa bojí EÚ pozerať do budúcnosti v poľnohospodárstve?
Budúcnosť poľnohospodárstva v EÚ je otvorená aj pre budúce možné geopolitické a externé obchodné kooperačné a integračné pohyby. Novo sa otvárajúce príležitosti v globálnom agrárnom obchode sa očakávajú na úrovni juh– juh aj v spotrebe aj vo výrobe. Extra šance sa nám neotvárajú ani na severnej pologuli. Ak sa zrealizuje zámer, ktorý predstavili Bush s Merkelovou o obchodnej únii, EÚ a USA /prakticky NAFTA vrátane Kanady a Mexika/, tak od roku 2015 by došlo k „veľkému konkurenčnému transatlantickému tlaku“ na európskych producentov. Faktom totiž je, že skoro u všetkých výrobkov dosahujú v USA o 1/3 nižšie výrobné náklady ako EÚ.
Taktiež s Ruskom, najväčšou krajinou sveta aj Európy, bude EÚ nútená robiť obojstranne dobré dohody, nielen v obchode s energetickými surovinami aj mimo WTO. Rusko má k dispozícii ešte väčší rastový potenciál v produkcii potravín ako USA, a využije to. Otáznik je nad členstvom Ukrajiny – obilnice EÚ v EÚ v roku 2020. Možné rozšírenie EÚ o Turecko do roku 2015 je do značnej miery reálne aj z dôvodu role Turecka, ako nového odbytiska pre potravinárske prebytky EÚ – 15.
Z týchto dôvodov sa javí návrh Veľkej Británie na takú reformu SPP po roku 2013, kde by neexistovali žiadne výrobné a obchodné podpory a všetky dotácie by sa účelovo používali približne v podobe opatrení súčasného programu rozvoja vidieka. Cieľom podpory by bolo liberalizované multifunkčné pôdohospodárstvo so svetovými cenami. Pri takejto reforme si vieme predstaviť, že by bolo možné zásadne vyriešiť slovenský najväčší problém v SPP a to je odstránenie tzv. historického princípu pri diskriminácii v priamych platbách. Zdá sa však, aj podľa krachu júlových rokovaní WTO, že Francúzsko nebude chcieť pripustiť takýto liberálny scenár. Faktické, aj „džentlmentské dohody“ zakladateľov EU Francúzska a Nemecka, môžu byť dosť silné na to, aby sa strednodobé Francúzske záujmy presadili. V tom prípade by aj pre SR a všetky NČŠ existovala cesta na ktorej by sme sa, pri chápaní reality, že francúzski politici nie sú v súčasnosti schopní presadiť liberálnu agrárnu politiku, pokúšali aspoň o výraznejšiu elimináciu diskriminácie NČŠ v SPP.
Akákoľvek zásadná liberazlizácia, predovšetkým náhly, šok pri uplatnení colnej únii USA – EÚ by však po roku 2015 mohol znamenať najväčšie zmeny v poľnohospodárstve EÚ, aké kedy zažila. NČŠ by sa spoločne mali sústrediť na posúdenie liberalizácie ako šance využiť svoj v súčasnosti diskriminovaný potenciál. Prioritná podpora opatrení smerujúcich k zníženiu produkčných nákladov o 1/3 je imperatívna, pre ďalšie reformy SPP, resp. národné agrárne politiky.
Samozrejme, že očakávaný tlak na zvýšenie rozpočtu EÚ smerom k vačšej participácii EÚ vo vojensko-bezpečnostnom transatlantickom zabezpečení si nutne vyžiada vyššiu bezpečnostnú angažovanosť rozpočtu EÚ, aj na úkor rozpočtu pôdohospodárstva. Pritom USA /nový poľnohospodársky zákon USA/ ale aj Rusko významne podporujú intenzifikáciu a zefektívňovanie hospodárenia na pôde. EÚ sa však nemôže nechať zatlačiť na úroveň nižšej podpory a ochrany svojho agrosektoru oproti našim najväčším konkurentom aj pre ich komparatívne výhody v lepších prírodných podmienkach a historicky založenej organizácii hospodárenia na pôde. Ohrozilo by to nielen plnenie globálne rastúcich nárokov, ale aj potravinovú bezpečnosť EÚ.

Niektoré prognózové momenty vývoja. Tabuľka č. 1

Rok

Veda/technológia

Sociálne

Politické

Komentár

2000

Génová terapia

Nízkonákladový prístup do vesmíru

Vírusové choroby porazené

Robotizácie

Soft nanotech molekurárne mfg.

Fundamentalistický vplyv sa vyrovnáva

Prohibícia končí na niektorých miestach

Redukuje sa urbanizácia

Vzostup ženských lídrov

Medzinárodná polícia

OSN silnejšia

Multinárodná vesmírna agentúra

Súkromné vesmírne rakety dosiahnu orbit

Škótsko, Kurdistan, Quebec nezávislé

Svetová pôrodnosť spomaľuje

2025

Náhrady orgánov

Génové inžinierstvo

Dekódovaná vízia

Kontrola emócií

Limity hustoty bitov dosiahnuté

Dobrý A.I. software

Liečenie starnutia

Pístup k implantátom

Prostredníctvom telekominikovania

Súkromie znížené ale zločiny a terorizmus sú zriedkavé

Zníženie pôrodnosti

Zriedkavá invalidita

Národy sa delia

Anglická republika

Africké hranice sa zladia

Asimovia zákony

OSN robí politiky členských štátov

Primitivisti sú zanechaní

Výrobná pracovná sila asi 5% celkovej pracovnej sily

Voľby v Číne

Koniec okupácie Tibetu

Religiónisti teroristi vyhodia do vzduchu vesmírnu loď

Stanice na asteroidoch

Kolónia na Marse

2050

Mesačné/vesmírne mfg.

Vesmírna slnečná energia

Deti

Koniec starnutia

Vysoké rozlíšenie exoplanetárnych obrazov

Makroengineering p

Controla počasia

Tehotenstvo

Licencie pre Zem

Cirkvi zapoja viac logiky

Vláda neziskových mimovládnych asociácií

Sám ale konflikty

Odstránená materiálna chudoba

Upustí sa od kontroly intelektuálneho vlastníctva

Umelci dotovaní

Populácia Zeme ide do vesmíru

Veľkí bezodpovedný

Orgitálna stanica na Saturne

Ekonomika smeruje k socializmu lebo je menej peňazí

Polulácia: prudké znižovanie

2100

Svetelný pohon

Skúška nových orgánov

(organické rádio)

trvalý quantum TW=1EW

teória príťažlivosti

Tovary vyrábané vo vesmíre

Medzihviezdna vesmírna loď

Primeraná starostlivosť o cítiace tvory

Hladomor ukončený

Ľudia sa menej ponáhľajú

Anarchická forma umenia

Dizajnové telá

Hlasovanie väčšínou formalita, úradnícke návrhy

Cár v Rusku

Pre turistov

Pohlavia sú rovnoprávne

USA sa spojí s Mexikom

Vesmír 1E6

Prvý rýchly medzihviezdny

Energia: Zem 15 TW

Vesmír:1,000,000 ľudí

Anglické didičstvo

Ovládanie Marsu

Vesmírna kolónia

2250

Quantumgravito-

Dynamics? Začnú

Nano mierka? Zostavujúci program

Controlované macro 1ZW

Mierkové počítače

Objavené neprieteľské atrefakty

Nedôležité

Retro Etika

Mestá sú zachované

V rôznych oblastiach

Vládne koncensus

Austrália a kanada sa spoja

Angl., havajské monarchie sa obnovia

Formovanie Venuše na zem

Formovanie Mesiaca na zem

2500

YJ=yottajoule=1E24

Skrotené mini čierne diery

Medzihviezdne zrážky -experimenty

Stroje zemskej príťažlivosti

Začína redisign solárnych systémov

Virtuálne nebo 1E10 a vesmír 2E10

Presúvanie v čase

Voliteľné možnosti

Hlavne emócie

Zaujímavosti, altruismus – ľudomil

Primitivisti „utopisti“

Svetová konštitučná monarchia?

Intervencia na Tau Ceti II debatovaná

„Bytie“ sa stáva

Na Marse, Mesiaci posadené „Za“

Energia: zem 5TW, vesmír 10ZW

Blízko hviezd

Shirtsleeve Životné prostredie

Kultúrne impérium Zem

Energia: Zem 5TW vesmír3YW

3000

Femtoscale počítače na neutronových bázach

Zlomkové bytosti?

Ľudské/cudzie hybridy

Distribuované procesory, nano bytosti

Veľmi voľne

Uvedomenie si ľudskosti

Venuša obyvateľná zemským biotopom

Tau Ceti II

Tabuľka č. 2

HYBNÉ SILY

Ukazovateľ/ opatrenie

Trend 90-05: čo sa udialo

Prečo: povaha hnacieho motora (kauzalita)

Neistoty čo sa pravdepodobne stane

STRANA DOPYTU

Rast populácie

Celosvetový nárast 1,25% za rok Najvyššie miery rastu v rozvojových krajinách

Klesajúco miery plodnosti (zapríčinené nárastajúcim príjmom?)

Klesajúce miery rastu na 1% za rok

Celosvetovo

Miery rastu v LDC

Európa

Konštantná populácia v EÚ-15

Starnúca ppulácia

Pokles populácie v Európe

Poklas v EÚ-12

Kleesajúce miery polodnosti

V EÚ-12 sociálno-ekonomická kríza v dôsledku transformácie

Makroekomonický rast

Stály rast 2,6% za rok

Rast produktivity

Konštantné miery rastu produktivity

Celosvetovo

Všeobecný trend doháňania Nízky príjem: 4,5% za rok

(Zmena technológie uľahčujúca prácu vyvolaná rastom skutočných mzdových sadzieb

Nárast v mierach rastu produktivity v dôsledku: Naštarovania ICT dávok na produktivitu

Výnimka: LDC (3,7%)

Rast v pomere kapitál/práca

Vzostup vo FDI na LDC

Európa

EÚ-27 2% za rok 1998-2003: EÚ-12 (3,2% ročne)

Odložené štrukturálne reformy (systém sociálneho zabezpečenia, faktorové trhy)

Implementácia Lisabonskej stratégie/nárast investícií do RaD, liberálnejšie pracovné trhy)

doháňanie EÚ-12

Doháľanie EÚ-12: šírenie vedomostí, FDI

Narastajúce miery zapájania sa, najmä žien

Preferencie spotrebiteľov

Nárast v priemernej spotrebe potravín vo svete (príjem kalórií)

Dostupnosť potrevín a ceny Rast príjmu / chudoba

Vývoj v spotrebe mäsa, najmä v krajinách ako Čína

Celosvetovo

Nárast v spotrebe mäsa, najmä hydiny Nárast v spotrebe obilník Nárast v spotrebe mliečných výrobkov

Urbanizácia Globalizácia Vplyv Severnej Ameriky a Európy

Obavy spotrebiteľov ohľadne bezpečnosti potravín a etiky, ktoré majú vplyv na legislatívu, púrodukciu kvalitných výrobkov (vrátane organických)

Modely spotreby si sú po svete čoraz viac podobné

Rozsah zmiernenia chudoby

Poklesla podvýživa, ale ešte stále v niektorých rozvojových krajinách pretrváva

Európa

Nárast v spotrebe pohodlných riešení pokrmov Nárast v požiadavkách na kvalitu, vrátane označení a organických výrobkov

Demografické a ekonomické faktorý: narastajúce príjmy, domácnosti s dvojitým príjmom, redukcie veľkosti domácnosti

Vývoj organického trhu: medzera na trhu? Redukcia/posun v spotrebe mäsa Rozvoj etických produktov

Vzdor voči GMO Nárast v spotrebe čerstvých potravín spojené s pohodlím

Meniaci sa životný štýl: časová záťaž, individualizácia, konzumácia mimo domov, využívanie supermarketov a e-nakupovanie

Rozsah homogenizácie v rámci Európy Situácia v nových členských štátoch Dôsledok spotrebiteľských kampaní v meniacich sa

Vývoj funkčných potravín

Potravinové škandály

modeloch spotrey (obavy z obezity)

Narastajúci záujem o etické produkty

Záujem o zdravie a celkové blaho

Postoj smerom GMO

Nárast v celkovom príjme kalórií

Etické záujmy o blahy zvierat a životného prostredia

Homogenizácia v rámci Európy

STRANA PONUKY

Agrotechnológia

Spomalenie rastu výnosov (obilniny)

Obmedzená dostupnosť pôdy – intenzifikácia Spomalenie:

Nová zelená revoläcia cez DMO by mohla viesť k zvýšeniu rasu výnosov

Celosvetovo

Bližšie k hranici

hranica sa neposúva v dôsledku limitovaných technologických príležitosti

Limitovaná dostupnosť vody

Európa

Vysoká pôvodná úroveň výnosov pri maximálnej Produkcii

Pôda je vzácnum výrobným faktorom Pokles v intenzite kvôli:

Budúce zmeny v elgislatíve životného prostredia

Spomalenie rastu výnosov obilnín

Záťaži životného prostredia

Budúce zmeny v podpore poľnohospodárstva

Redukovanej podpore cien

Prijatie nových technológií, napr. GMO

Pokračovanie tabuľky č. 2

Enviromentálne podmienky Celosvetovo

Narastajúca závažnosť a frekvencia extrémnych udalostí (hurikány, povodne, atď) Pokračujúce suchá v častich Afriky

Zmena klímy – buď prirodzená alebo spôsobená ľudstvom

Hlavné udalosti týkajúce sa zmeny klímy sa môžu vyskytovať i pri väčších magnitúdac. Nové modely v distribúcii teplotných režimov a zrážok sa môžu objaviť s nepredvídateľnými dôsledkami na poľnohospodársku produkciu.

Európa

Abnormálne teplotné výskyty, narastajúca frekvencia estrémnych povodní, opúšťanie pôdy, vúrobu lesa v častich východnej Európy, menšie znečisťovanie vody

Klimatické zmeny, vyľudňovanie vidieckych oblastí, neschopnosť udržať poľnohospodárstvo na okrajovej pôde, privatizácia pôdy vo východnej Európy spôsobujúca výruby lesa, zredukovaná alikácia priemyselných hnojív a pesticídov.

Hlavné klimatické zmeny môžu pokračovať pretože polárny kruh sa rapídne otepľuje, orzsah neistoty je veľmi vysoký Opúšťanie pôdy sa môže dramaticky zvýšiť kvôli demografickým zmenám vo vidieckych oblastiach.

Svetové trhy Ceny na nových trhoch

V reálnych hodnotách svetové ceny klesajú

Vysoký rast produktivity v kombinácii s nízkou pružnosťou príjmu dopytu

Prispôsobenie modelu spotreby mäsa rozvojových krajín na úrovne spotreby v rozvinutých krajinách (najmä Čína)

Schopnosť Číny sa sama uživiť oproti možnosti že sa stane závislou na svetových trhoch

Poľnohospodárske politiky EÚ

Posun od podpory trhových cien k podpore príjmu

Vnútorná politika a rozpočtové dôvody Medzinárdný tlak, napr. WTO

Vúsledok súčasných a budúcich WTO jednaní

Podpora príjmu sa stáva čoraz viac oddelená od produkcie a naviazaná na tovar pre verejnosť (životné prostredie, zdravie)

Menej deformujúce Odôvodnenie

Prvky “starej”SPP sú ešte stále živé, napr. Cukor, mliečno výrobky

Rozšírenie

Pristúpenie 10 nových členských štátov v r.2004 (Bulharsko a Rumunsko v r.2007)

Socio-ekonomická transformácia

Dobiehanie v raste produktivity v agropotravinovom sktore

Zavedenie SPP s postupným zavádzaním priamych platieb

Politická a ekonomická stabilizácia procesu transformácie

Liberalizácia interných EÚ pracovných trhov Dočasná alebo trvalá migrácia za prácou z EÚ-12 do15

Diferenciácia/dualizácia poľnohospodárskeo sektora v rámci EÚ-12 (príjem, štruktúra farmy)

Medzinárodná konkurencia

Veľký nevyužitý potenciál ponuky v poľnohospodárstve Dlhodobé národné ciele pre vidiecke oblasti

Obmedzená legislatíva práce na celú EÚ

Slabé inštitucionálne podmienky v niektorých EÚ-12

Masívne vnútorné vysťahovávanie v EÚ-12 z vidieckych oblastí

Dôležitosť neutrálneho farmárstva a farmárstva na čiastočný úväzok

WTO a iné medzinárodné dohody

S poľnohospodárskymi politikami URAA podliehajúce pravidlám GATT/WTO v oblastiach prístup na trh, exportnej konkurencie a domácej podpory

Integrácia poľnohospodárstva v rámci WTO

Výsledok súčasných a budúcich WTO jednaní

Jednania v Doha ˇ2001( pokračovanie procesu leberalizácie v poľnohospodárstve a iných sektoroch

Redukcia obchodu deformujúcich politík v poľnohospodárstve

Ochota ratifikovať medzináredné dohody o normách výrobku

Obchodné nariadenia cez normy (SPS dohoda, Codex, IPPC a OIE)

Záväzná dohoda o urovnaní ohľadne sporov týkajúce sa opatrení obchodnej politiky

Erózia dohody preferenčného obchodku ako výsledok ďalšej liberalizácie obhcodu

Nárast bilaterálneho (preferenčného) obchodu

Ing. Peter Baco, peter.baco@europarl.europa.eu 1. 10. 2008

Komentáre