Vláda SR sľubuje, pred blížiacimi sa voľbami, riešenie problémov, ktoré znepokojujú verejnosť. Dnes sľubované riešenia týchto problémov sa však väčšinou nestíhajú, pre krátkosť času do volieb. Čo bude po voľbách je dnes ťažko hovoriť. Takýto veľký problém, ktorý sa dokonca navrhuje riešiť zmenou Ústavy SR, je zabrániť skupovaniu pôdy SR cudzincami. Dosť neskoro, lebo okolo 100 tisíc ha kvalitnej poľnohospodárskej pôdy už nevlastnia občania SR. Sme teda v čase, keď sa dá a je potrebné o možnom riešení intenzívne hovoriť.

Ruky držia hrudu pôdy

Viacnásobne som už verejne publikoval názor, že treba neodkladne robiť opatrenia proti skupovaniu pôdy Slovenska zahraničnými investormi. Tieto upozornenia a výzvy na konanie som stupňoval najmä za posledný rok, ktorý OSN – FAO vyhlásila za celosvetový Rok pôdy. Vláda sa bránila efektívnym riešeniam, s odvolávaním sa na legislatívu EÚ, ktorá to údajne nedovoľuje. Poukazoval som aj na spôsoby ako to robia iné členské štáty EU. Dánsko napríklad priamo zákonom zakazuje nadobúdanie vlastníctva k pôde cudzincami. Francúzi a Rakúšania to riešia tak, že dali kompetencie administratívnymi nástrojmi rozhodovať o veci miestnym a samosprávnym orgánom. Najúčinnejší spôsob je umožniť predkupným právom štátu, kupovať pôdu ako národné bohatstvo.

Nie je pre vládu problém zabezpečiť si podrobnú študijno-rozborovú správu na túto tému zo sveta. Takéto čiastkové práce sme aj pred pár rokmi urobili. Len nedávno prijímané zákony o nadobúdaní vlastníctva k pôde boli dobrou príležitosťou problém riešiť, ale nebola ochota vlády. Je to škoda, lebo ako príklady s iných štátov ukazujú aj riešenia bežnými zákonmi sú možné.

Samozrejme, že riešenie postavenia národného bohatstva cez ústavu, tak ako v prípade vody, je silné. Bolo by však potrebné vziať do riešenia aj ďalšie významné súvisiace okolnosti.

Dokedy sa dá trpieť zaberanie tej najkvalitnejšej pôdy SR pod často nepotrebné obchody? (Motivovali sme napríklad v minulosti investorov aby nerealizovali diaľnicu cez najlepšiu pôdu okolo Piešťan a trochu drahšie sa vybodovala na menej úrodnej pôde pri Váhu.)

Taktiež neúnosný stav v rozdrobenosti vlastníctva pôdy si vyžaduje doslova pozemkovú reformu, vo všetkých súvislostiach. Keď chceme riešiť problém pôdy na Slovensku cez ústavu, malo by to byť komplexné riešenie. Ideálne by bolo formou doktríny v komplexe Potravinovej suverenity Slovenska (prípadne spoločne s vodou).

Veď veľký problém, súvisiaci s pôdou, ale aj vodou, máme aj s upadajúcim vidiekom a celým pôdohospodárstvom. Prakticky vo všetkých parametroch nášho agrosektora sa dostávame úplne na najhoršie miesta v pri hodnotení všetkých štátov EÚ. Je to špecifická situácia v EÚ a preto si žiada špecifické riešenie, hoci odlišné od postupov platných v iných štátoch EÚ. Potravinová suverenita Slovenska nie že je ohrozená, ale neexistuje.. Náprava je možná, neľahká, ale treba hneď začať konať.

Podobné problémy sme už úspešne vyriešili, celospoločenským konsenzom, pred dvoma desaťročiami. V tom čase existovala ústavná väčšina NR SR a celej Vlády SR pre podporu rozvojovej konciepcie agrosektora. Chyba bola, že sme túto vôľu verejnosť nezafixovali ústavným zákonom a neskôr sa presadila tendencia diskriminácie a postupnej neokolonizácie agrosektora SR.

Potravinová suverenita Slovenska, vrátane pôdnej a vodnej politiky, rezortných odvetvových politík, potrebujú ústavnú ochranu v principiálnych cieľoch, zásadách a nástrojoch formou Doktríny. Dlhodobosť agrárnej politiky, chránená ústavou, je základ, bez ktorého je potrebná revitalizácia agrárnej sféry SR neriešiteľná!!! Ostatné sú plané reči a predvolebný marketing.

Komentáre