Stanovisko uverejnené v Roľníckych novinách č. 29/2014 (16.07.2014) k príspevku Bez jednostranných pohľadov, ktorý bol publikovaný v Roľníckych novinách dňa 9. 7. 2014

Stanovisko k publicistike RN z 9.7.2014 pod názvom „Bez jednostranných pohľadov“

Za našu potravinovú suverenitu

Reagujem na príspevok Bez jednostranných pohľadov, ktorý bol v Roľníckych novinách publikovaný dňa 9. 7. 2014. Názory na tému prínosov a nevýhod nášho členstva v EÚ predstavujú veľkú tému, ktorá si
zaslúži rozsiahlu verejnú diskusiu.

Neokolonizácia Peter Baco

Moje stanovisko je motivované predovšetkým názormi pána Dušana Chreneka, vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku. Neupieram pánovi D. Chrenekovi právo na jeho názory, ani netvrdím, že jeho argumenty sú nepravdivé, ale rozdiel medzi konkurencieschopnosťou pôdohospodárstva SR a pôvodnými členmi EÚ sa zväčšuje – aj s prvkami kolonizácie Slovenska. To je pre hodnotenie rozhodujúce.

Príčinou je cielená diskriminácia našich agropodnikateľov, predovšetkým cestou finančnej nedokrvenosti aktivít, motivujúcich k efektívnej konkurencieschopnosti. SPP v podobe z roku 2004 bola vhodná pre úspešne fungujúce štáty s odbytovými problémami, ale pre nás boli potrebné jej korekcie – podobné, ako mala SPP pred 20 rokmi.

Pán D. Chrenek obhajuje SPP z pozície zamestnanca EK. Pán Milan Semančík, predseda SPPK, prezentuje názory a záujmy agrárnej samosprávy SR. Dovolím si však poznamenať, že agrárno-potravinová suverenita SR sa nie vždy môže zhodovať s podnikateľskými záujmami a so záujmami bruselského centra. Nedovolím si tu zastupovať názor štátnej exekutívy, ale pokúšam sa použiť skúsenosti pre prierezové pohľady na vec, rešpektujúc všetky tri záujmy.

Nedohodli dobré podmienky

Súhlasím s názorom pána D. Chreneka, že pri celkovom hodnotení treba mať na pamäti východiskový stav nášho pôdohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tým, že naši vyjednávači pre nás pri vstupe vyjednali dobré podmienky. Štáty EÚ – 15 nám nekompromisne nastavili podmienky, ktoré SR musela prijať pre to, aby sme sa mohli stať členmi EU. Ak sa niečo vyrokovalo, naši vyjednávači sa „zviezli“ pri angažovanosti najmä poľských zástupcov.

Pre nápočet nároku SR na priame platby z prostriedkov EÚ sa za základ stanovili hektárové úrody pšenice v referenčnom období. Išlo o tri roky najlepších výsledkov v pôvodných členských štátoch, a naopak, u nás to boli roky, kedy vrcholil úpadok poľnohospodárstva. Tak sa stalo, že hoci na začiatku transformácie sme mali rovnaké úrody pšenice, náš nárok na priame platby bol stanovený sotva v dvojtretinovej výške.

Bol to dôsledok nápočtu našich nižších hektárových úrod pšenice v referenčnom období. No aj tento znížený nárok nám bol poskytnutý až po prechodnom období. Do EÚ sme tak vstúpili pri ešte ďalšom „štartovacom“ znížení, a teda ani nie pri pätinovej priamej podpore, s postupným ročným zvyšovaním do roku 2013.

Treba zásadne odmietať súčasný postup EK pri hodnotení úrovne podpory SR v porovnaní s 28 členskými štátmi EÚ. Veď keď sme vstupovali do EÚ, naše nárokovateľné parametre porovnávali s vtedy skutočne dosahovanými parametrami EÚ – 15, a nie EÚ – 28! To bolo 340 eur priamych platieb na 1 hektár, a to nám patrí.

V tejto súvislosti chcem poukázať na fakt, že prechodné obdobie bolo jednoznačne vytýčené do roku 2013, a to nie je možné bagatelizovať. Žiadny iný termín na prechodné obdobie stanovený nebol. Dokonca dnes existujú tendencie vytyčovať nový termín až na rok 2028.

Navyše, pre nás povolená možnosť čiastočného dorovnania takto znížených priamych platieb zo štátneho rozpočtu bola len fiktívna, pretože pokiaľ aj pravicové vlády časť tejto možnosti dorovnania využili, bolo to na úkor zníženia štátnej pomoci pre agrárny sektor, ktorú si štátny rozpočet SR mohol – nemohol dovoliť.

Je tu teda ďalší kľúčový – hoci nepriamy – faktor diskriminácie agrárnej politiky, ktorým je veľmi rozdielna podpora agrárneho sektoru z prostriedkov štátneho rozpočtu konkrétneho štátu formou nástroja štátnej pomoci. Rakúsky štátny rozpočet pomáha svojim poľnohospodárom formou štátnej pomoci čiastkou 270 eur/ha, čo je takmer tridsaťnásobne viac ako je to v SR.

Ekonomicky silné štáty takto znásobujú podpory z EÚ, zlepšujú si konkurencieschopnosť a presadzujú sa na úkor ekonomicky slabších krajín. Z tohto hľadiska sa javia rokovania o jednotkách či desiatkach eur v rámci priamych platieb ako nepodstatné, lebo v štátnej pomoci ide o desaťnásobky.

Akým právom?

Snaha pána D. Chreneka prekrývať našu diskrimináciu v priamych platbách prostriedkami určenými na rozvoj vidieka nie je náležitá. Keď sa pozrieme na štruktúru podpory rozvoja vidieka, potom vidíme, že iba menšia časť prostriedkov stimuluje rast konkurencieschopnosti.

Ďalším nekorektným – hoci navonok akoby ústretovým – krokom boli výnimky, ktoré nám priznali. Je pravda, že EK nám napríklad uznala výnimku na dočasné obmedzenie predaja pôdy zahraničným investorom.

Je tu ale namieste otázka, akým právom nás EÚ obmedzovala, a akým právom nám láskavo udeľovala časovo obmedzené výnimky, keď štáty EÚ – 15 mali takéto obmedzenia zafixované v ich národnej legislatíve? Veď základné dokumenty EÚ hovoria o garantovanej spravodlivosti, o nediskriminácii a o rovnosti podmienok pre každého člena.

Pán D. Chrenek tiež vyzdvihuje fakt, že nám bola pridelená kvóta na mlieko (v polovičnom objeme, aký sme produkovali na začiatku transformácie), a že ani v jednom roku sme ju nevyčerpali. Nuž áno, nevyčerpali sme ju, lebo cielenou diskrimináciou sa zdecimoval náš chov dojníc. Niektoré štáty EÚ – 15 mali povolené viac ako 15 percent priamych platieb použiť hlavne na podporu produkcie mlieka, pričom pre nás to bola sotva tretina.

A nielen to, aj privatizéri z krajín EÚ – 15 v kritických situáciách prihrávali exkluzivitu tým svojim subjektom. Napríklad nemenovaná mliekarenská firma tlačila našich producentov mlieka k cene 17 centov za liter mlieka, hoci hneď za hranicami, v Rakúsku, platila dodávateľom takmer dvojnásobnú cenu!

Aby som nevyčerpal obsah tohto príspevku len na dôkazy nekalého konkurenčného zápasu zo strany starých členských štátov EÚ, čo sa prejavuje mnohými diskriminačnými krokmi a čo naši konkurenti a predstavitelia EK často bagatelizujú, uvediem jeden príklad ako nespochybniteľný dôkaz cielenej diskriminácie nášho pôdohospodárstva, navyše s jednoznačnými neokolonizačnými cieľmi.

Ide o prednášku pána Z. Lucasa z istého ekonomického ústavu vo Viedni, financovaného z prostriedkov EÚ, ktorú pred viac ako desiatimi rokmi prezentoval na Rakúskom veľvyslanectve v Bratislave. Jej obsah je jednoznačný a možno si ju pozrieť na mojej webovej stránke.

V prednáška sa hovorí, že:

  • v SR je významný potenciál na odbyt potravín;
  • SR predstavuje riziko pre ich farmárov, lebo napríklad zrniny, hovädzie mäso a mlieko vyrábame s nákladmi o tretinu nižšími než aké majú v Rakúsku;
  • máme koncentrované poľnohospodárstvo s možnosťou uplatnenia najmodernejších vedecko-technických poznatkov;
  • preto nám zo strany EÚ stanovujú tvrdšie požiadavky na hygienu a ekológiu, čo nás bude stáť veľké dodatočné finančné zdroje, a preto sa budeme musieť zadlžiť;
  • pritlačia nás tiež cez svoje obchodné a spracovateľské organizácie;
  • zo zdrojov EÚ nám poskytnú len čiastočnú finančnú podporu, aby nás urobili neschopných konkurencie;
  • na to využijú svoju politickú, ekonomickú a legislatívnu prevahu;
  • keď budeme na lopatkách, lacno nás skúpia.

Príklad neokolonizácie

Vtedy som sa pána Z. Lucasa opýtal, či by bolo možné uviesť ešte lepší príklad neokolonizácie než je ten, ktorý on demonštruje vo svojej prednáške. Jeho odpoveď bola, aby sme to zobrali ako výzvu.

Mal pravdu. Je to však iná výzva. Dnes aj najväčší eurooptimisti vedia, že nikto nám nič nedá. Budeme mať len to, čo si presadíme. Naši partneri sú súčasne aj naši konkurenti.

Je najvyšší čas, aby sme si v domácej politike prestali dávať nezmyselné frčky do nosa s cieľom znemožniť politického protivníka.

Je to výzva, aby sme nečakali tak, ako v prípade vody, až na to, že sa vzoprie občianska verejnosť, a tak prinúti politikov aj ústavným zákonom prijať dlhodobo platné princípy.

Ústavným zákonom potrebujeme prijať Doktrínu našej potravinovej suverenity ako právneho základu pre presadzovanie sa aj súdnou cestou.

Nie som europesimista. Nie som ani vyznávač prázdneho hesla Viac Európy. Naše členstvo v EÚ je objektívna realita.
Naša ambícia robiť veľkú európsku politiku nie je reálna. Tragická je však naša neochota a neschopnosť zjednotiť sa na princípoch našej potravinovej suverenity.

Naša šanca sa volá Slovenská republika ako dobre fungujúci štát.

Publicistika z 9.7.2014 Roľnícke noviny:

Vyhnime sa jednostranným pohľadom, Roľnícke noviny, 9.7.2014

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Členstvo Slovenska v EÚ prinieslo do slovenského poľnohospodárstva viaceré pozitívne zmeny, a niekoľko výziev. Prostriedky na rozvoj vidieka priaznivo vplývali na modernizáciu poľnohospodárstva. Zvýšili sa príjmy farmárov, zastavil sa prepad produkcie v mnohých sektoroch, vzrástol vývoz, zlepšila sa kvalita viacerých produktov a mnohé vidiecke oblasti sa začali rozvíjať. Poľnohospodári majú voľnosť pri určovaní toho čo budú pestovať, alebo chovať. Situácia sa zlepšovala aj vďaka celkovému zefektívneniu fungovania spoločnosti, či zvyšovaniu životnej úrovne a postavenia Slovenska na medzinárodnej scéne. Na druhej strane sa slabšie využili možnosti posilniť potravinárstvo, podporiť mladých farmárov a zlepšiť postavenie farmárov v potravinovom reťazci.

Pri celkovom hodnotení treba mať na pamäti východiskový stav. Slovenské poľnohospodárstvo sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia výrazne prepadlo, a tieto nepriaznivé pomery ovplyvňovali aj rokovania o vstupe do EÚ. Napriek nízkej úrovni produkcie pred vstupom do EÚ, dosiahli slovenskí vyjednávači dobré výsledky. Podarilo sa im vyjednať viaceré prechodné obdobia a zabezpečiť chránené označenie pôvodu pre slovenské produkty, vrátane Tokaja. Väčšina dohodnutých kvót bola vyššia, ako produkcia v tom období – napríklad kvótu na mlieko Slovensko nikdy nenaplnilo.

Pre všetky nové krajiny bol nevýhodný pomalší nábeh priamych platieb. Táto nevýhoda bola kompenzovaná vyššími prostriedkami na rozvoj vidieka. V období 2007 – 2013 získalo Slovensko na rozvoj vidieka 2 miliardy eur. To sa pozitívne prejavilo na modernizácii fariem, agroenvironmente, platbách pre znevýhodnené oblasti či diverzifikácii poľnohospodárstva.

Na roky 2014 – 2020 má Slovensko na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyčlenené finančné prostriedky vo výške zhruba 4,7 miliardy eur. Podpora v tejto oblasti na obyvateľa na Slovensku presahuje priemer EÚ a podpora na farmára je vysoko nadpriemerná. Mnohé farmy si z európskych prostriedkov pokryjú celé mzdové náklady a navyše majú možnosť získať prostriedky na svoj ďalší rozvoj z Programu na rozvoj vidieka.

V období 2004 – 2012 rástli príjmy v poľnohospodárstve o 18,8 percenta ročne, čo je viac ako v celom hospodárstve (9,1 percenta ročne). Ich rozdelenie medzi poľnohospodárov však nebolo rovnomerné. Po vstupe do EÚ rástol poľnohospodársky vývoz rýchlejšie ako dovoz, jeho štruktúra je však nepriaznivá. Slovensko má pozitívnu obchodnú bilanciu pri základných komoditách a polospracovaných produktoch. Na druhej strane dováža oveľa viacej finálnych produktov, a to sa odráža aj na pultoch v obchodoch.

Spoločná poľnohospodárska politika je výhodná hlavne pre ekonomicky slabšie krajiny, ktoré by nedokázali podporovať svoje poľnohospodárstvo v takej miere, ako bohatšie krajiny. Navýšenie finančných prostriedkov na roky 2014-2020 Slovensku umožňuje zamerať sa na vytváranie nových pracovných miest aj pre mladých ľudí, posilnenie pozície farmárov v potravinovom reťazci, zvýšenie produktivity či podporu potravinárstva.

Komentáre