Tému Doktrína pre poľnohospodárstvo prijali účastníci nedávnej konferencie Agroprogress 2018 v Trnave ako možnosť obmedziť politické riziká. Spoločenská dohoda na pevných cieľoch, prostriedkoch a nástrojoch agrárnej politiky SR prostredníctvom Doktríny “so silou” ústavného zákona by zaviazala meniace sa vlády SR ku kontinuite. Pomohlo by to zmierniť riziká, zvýšiť istoty a zlepšiť perspektívu podnikania v agrárnom podnikaní.

Prečo Slovensko potrebuje poľnohospodársku Doktrínu

Doktrína je jednotný systém politických ideálov a postupov sumarizujúcich vyhranené názory, pevné ciele a nemeniteľné zásady. Zjednocuje a stabilizuje spoločnosť v strategických oblastiach, akým je poľnohospodárstvo. Je strategická v zmysle dlhodobých záujmov, ale tak isto aj v z mysle národných záujmov, či záujmov národnej bezpečnosti. Umožňuje plniť produkčné a mimo produkčné funkcie poľnohospodárstva. Prosperujúce poľnohospodárstvo je najvyššou hodnotou kultúrneho štátu.
Použitie Doktríny, alebo doktrinárskych princípov pre agrárne záujmy, je bežné v zahraničí. V súčasnosti sa často argumentuje agrárnou Doktrínou Ruskej federácie. Vďaka jej principiálnym riešeniam sa z potravinovo nedostatkového štátu stal najväčší vývozca obilia na svete. V USA majú potravinovú suverenitu zakotvenú v ústave. Aj ďalšie štáty okolo celej zemegule používajú striktné doktrinárske formulácie v agrárnej legislatíve. Patria sem napríklad Južná Kórea, Austrália, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, a mnohé ďalšie štáty. Je bežnou praxou vo svete, že legislatíva v poľnohospodárstve, osobitne o pôde, sa stala súčasťou ústavy v týchto štátoch. Znamená to, že sa poľnohospodárstvo na princípe doktríny chráni ako štátna priorita v strategickom postavení. Štáty sa takto ochraňujú pred náhlymi zmenami agrárnej legislatívy jednoduchou väčšinou hlasov poslancov. Potreba kvalifikovanej väčšiny poslancov na zmeny zákonov o poľnohospodárstve je kľúčovou zásadou praktického uplatnenia doktríny. Zabezpečuje dlhodobú stabilitu agrárnej politiky, istotu pre účastníkov potravinového trhu a pre vidiek.
Slovenská republika má Obrannú doktrínu. Máme ústavné Zákony o vode a o pôde s použitím princípov doktríny. Pri hľadaní východísk pre napredovanie sme v minulosti na Slovensku rozpracovali návrhy Doktríny na rôznych úrovniach. V roku 2006 Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied schválila Návrh Lesníckej doktríny. NEZES navrhol v roku 2012 Národnej rade SR prijať Doktrínu rozvoja poľnohospodárstva. V roku 2012 Matica slovenská schválila dokonca návrh Štátnej doktríny SR. Doteraz navrhované Doktríny mali aplikovateľnú úroveň, ale adresáti ich obchádzali mlčaním. Je čas, aby sme využili skúsenosti z doterajšej doktrinárskej práce a prijali sme Doktrínu v poľnohospodárstve, v súlade s dnešným poznaním a potrebami. Predovšetkým je potrebné, aby sa Doktrína prijala formou ústavného zákona v NR SR. V súvisiacich odvetvových zákonoch bude treba prijať adekvátne úpravy.
     Problémy, ktoré potrebuje SR prednostne riešiť, sú strata potravinovej sebestačnosti /bezpečnosti/ SR, rast záporného salda nad 1,5 mld. EUR. Domáci dopyt sme schopní plne pokryť slovenskou produkciou pri pšenici, jačmeni, raži, kukurici, repke, slnečnici, hrachu, cukre, hovädzom a hydinovom mäse. Prah potravinovej bezpečnosti nad úrovňou 80 % dosahujeme pri zelenine, mlieku, a vajciach. Pod mierou sebestačnosti sme pri bravčovom mäse (53 %), ovocí (55 %), zemiakoch (57 %) a fazuli (5 %).
Súčasný úpadok poľnohospodárstva SR je výsledkom podfinancovania a celkovej neistoty pre podnikateľov. Neistota vyvoláva pokles výkonnosti. Agropodnikatelia sú motivovaní využívať najmä rýchloobrátkový kapitál. Výkonnosťou sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo na spodok v rebríčku štátov EÚ. Kým v Českej republike pracuje na 1 ha kapitál v objeme okolo 1 900 EUR, u nás je to iba polovica. Prirodzene, dvojnásobne nižší máme aj výkon na 1 ha.
     Príčiny súčasného stavu spočívajú v nezvládnutí politického rizika prirodzene vyplývajúceho zo zásadných spoločenských zmien. Agrárna politika SR po roku 1989 likvidovala úspešné podnikateľské štruktúry. V prvých rokoch transformácie z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku objem štátneho rozpočtu pre rezort vláda medziročne znížila z 28 mld. Kčs pod 8 mld. Kčs. Rozvoj agrárnych odvetví sa celkom zastavil. Nastal úpadok. Škody nebolo možné napraviť v celom rozsahu.
Meniace sa vlády prijímali nekompatibilné poľnohospodárske vízie, prognózy, stratégie, s definovaním rôznych cieľov, postupov a nástrojov. Ako problematické, sa ukázali najmä postupy pri ich realizácii, pri kontrole a pri vymáhaní ich plnenia. Už v júli 1993 NR SR schválila dokument „Koncepcia a zásady agrárnej politiky SR“. Predstavoval celospoločenskú zhodu, hlasovalo zaň 118 poslancov, teda významná ústavná väčšina. Tento dokument však NR SR neprijala ako Ústavný zákon SR.
Revitalizačné princípy tejto koncepcie sa spočiatku akceptovali. Fungujúce transformačné nástroje obnovy poľnohospodárstva, ako boli Podporný fond a pôdny fond, finančné dotácie, daňové výhody na biopalivá, a na predaj z dvora, finančné, legislatívne a organizačné podpory na usporiadanie vlastníctva pôdy, skladiskové listy, zelená nafta a iné, však vládnuca garnitúra po roku 1998 zrušila. Jednoduchou väčšinou hlasov robila rozhodnutia, ktoré negovali schválenú koncepciu. Argumentácia, že fondový systém podpory je protekčný a neperspektívny, bola účelová, naopak SPP financuje priame platby, aj rozvoj vidieka práve zo svojich fondov. Presadila sa žiaľ agrárna politika v duchu „vo svete je dosť potravín, lacno si ich dovezieme“. Nie je to tak ani kvalitou, ani cenou.
Kľúčovú negatívnu rolu pri transformácii slovenského poľnohospodárstva zohráva tiež diskriminačná politika, ktorá sa uplatňovala a uplatňuje od nášho vstupu do EÚ. Na základe, nami odsúhlasených, prístupových podmienok sme v roku 2004 dostali len 15% priamych podpôr oproti dovtedajším štátom EÚ. Ťažko uveriteľným, ale veľavravným príkladom prejavov cielenej diskriminácie s jasným kolonizačným zámerom bolo v roku 2004 vystúpenie predstaviteľa Ekonomického Inštitútu vo Viedni /financovaného zo zdrojov EÚ/ na konferencii v Bratislave. Parafrázujem jeho vyhlásenie, „My, pôvodní členovia EÚ, vás pri prístupe do EÚ preto diskriminujeme, lebo strategické potraviny vyrábate lacnejšie ako my. Máte nižšie náklady na zrniny, dokonca vaše náklady na hovädzie mäso a mlieko sú len okolo 70 % oproti našim nákladom. To znamená, že by ste nám konkurovali. Takto sa dostanete na kolená vy a my vás potom lacno skúpime“. Konkretizoval finančné, legislatívne a technické „uspávacie prášky“ pre tento cieľ. Nesmieme sa diviť tomu, že sa to tak deje. Nie je to náhoda, je to zámer a naša reakcia musí byť jednoznačne odmietavá. Prechodné obdobie, keď sa mali podmienky podpôr vyrovnať, už dávno prešlo. Diskriminácia má ale pokračovať. Priame platby máme mať aj v roku 2027 len 84 % z priemeru EÚ.
     Riešenie nedostatkov Agrárne politiky SR po roku 1989 spočíva v ochote a schopnosti spoločnosti sami sebe sa zaviazať /chrániť sa, sami pred sebou/ a ústavnou formou prijať Doktrínu o poľnohospodárstve. Potrebujeme zabrániť opakovaniu omylov z minulosti, potrebujeme prijímať nápravné opatrenia a odstraňovať bariéry napredovania. Máme približne tretinu úspešných firiem v rezorte. Ich skúsenosti sú inšpiratívne. Čo ich motivuje, ako to robia, ako ich orientovať na výrobu s vysokou pridanou hodnotou? Potrebujeme viac využívať aj dobré skúsenosti úspešných štátov. Orientujme NPPC na overovací výskum, na širokú aplikáciu moderného poznania pre udržateľnú intenzifikáciu.
V prípade platnej poľnohospodárskej Doktríny v doterajšom prechodnom období sme mohli určite lepšie zvládnuť proces transformácie pôdohospodárstva na trhové podmienky. Poľnohospodárska doktrína je potrebné, funkčné, koncepčné riešenie agrárnych problémov SR. Životne dôležité je ale prioritne zvládnuť akútny problém nedofinancovania sektoru. Prípadné odkladanie riešenia tohto „sebadiskriminovania“ bude vyžadovať dodatočné obrovské náklady. Najhorší dopad na nízku výkonnosť nášho poľnohospodárstva majú bezprecedentne malé štátne podpory. Suma štátnej pomoci 1 mil. EUR je gestom znevažujúcim chlebový rezort v nehoráznej miere, vyraďujúcej SR spomedzi kultúrnych spoločností. Neodkladne potrebujeme, aby sme v rezorte naakumulovali, a aby pracovalo najmenej o 2 mld. EUR viac kapitálu ako dnes. Je preto potrebné zvýšiť štátnu pomoc ročne aspoň o 150 mil. EUR a realizovať efektívnu finančnú multiplikáciu prostriedkov štátneho rozpočtu s bankami a podnikmi. Súčasne, s ústavným fixovaním dlhodobých istôt pre všetkých aktérov pôsobiacich v poľnohospodárstve, máme možnosť Doktrínou nasmerovať rezort z úpadku do udržateľného rastu.

     Potrebujeme modernú poľnohospodársku Doktrínu, odvolávajúcu sa na potravinovú suverenitu Slovenska, zabezpečujúcu potravinovú bezpečnosť a mimo- produkčné funkcie pri udržateľnom využívaní potenciálu slovenskej krajiny.

Agrárna politika Slovenska, postavená na takejto Doktríne, nás musí zaviazať, zanechať nasledujúcim generáciám kultúrnu krajinu v lepšom produkčnom a ekologickom stave, ako ju naša spoločnosť prevzala. Nesmieme podľahnúť neoliberálnym tlakom končiacim kolonizáciou.
Kto nemá vlastnú Doktrínu, stáva sa súčasťou Doktríny niekoho iného.

Komentáre