1. Ako hodnotíte doterajšie aktivity relevantných štátnych orgánov na Slovensku a ich angažovanie sa v príprave zmien, ktoré čakajú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2013?
Ako úplne nedostatočné. Je najvyšší čas prejaviť aktivitu, lebo o zmenách sa rozhoduje teraz a do júna 2011 už budú mať nové riešenia podobu konkrétnych legislatívnych návrhov. Prezident SR, Vláda SR /premiérka, MZV ai./, ale aj NR SR sú úplne mimo diania v tejto oblasti. Pritom ide o vrcholne politickú záležitosť, kde sa musia angažovať politické špičky štátu /tak je to napr. vo Francúzku, Nemecku, Rakúsku, Sarkozy, Merkelová …/. Samotné MP SR nie je dostatočne kompetentné prebojovať zastavenie neokoloniálneho charakteru dnešnej SPP.
MP pritom nekoná dostatočne aktívne, mobilizujúco a efektívne vo vzťahu k týmto orgánom. Nespolupracuje a nehľadá dohodu s agrárnou samosprávou v tejto životne dôležitej záležitosti. Nedostatočne sa pripravujú a využívajú analytické a dopadové štúdie pre variantné rozhodovanie. Spolupráca so zahraničnými vládami a výskumnými pracoviskami na optimálnych postupoch a pri hľadaní spojencov pre presadenie našich záujmov je maximálne na deklaratívnej úrovni. Potvrdzuje to napríklad Deklarácia V-4 z 9. novembra /ktorú pripravilo MP SR, ako predsedajúca krajina V-4/, kde sa všeobecne konštatuje, že sa majú „zaviesť nové objektívne kritériá…“ Pritom ale nie je ani zmienka o tom, aké kritéria myslíme, že sú objektívne a v čom majú byť nové.

Odovzdanecky čakáme na to, čo predložia a nakoniec aj prijmú iní. Potom, ako zvyčajne, budeme plakať ako nám robia zle. Pôvodné členské štáty EÚ pritom jasne hovoria, že oni chcú na SPP zarobiť a považujú náš rovnaký záujem za legitímny, ale nemôžeme od nich čakať, že nám budú nasilu robiť dobre.

2. Na čo by malo Slovensko klásť v tomto procese dôraz?
V tomto procese je treba mať jasno v tom, čo v agrokomplexe potrebujeme, čo chceme, čo môžeme dosiahnuť a ako to dosiahnuť. To je politicky a odborne veľmi zložitý a náročný proces, ktorý vyžaduje obrovskú každodennú prácu. Dôraz treba klásť na politickú stránku tohto procesu a na profesionálne postupy, ktoré som naznačil v predchádzajúcej odpovedi.
Mali by sme sa vyhnúť lavírovaniu medzi troma predstavenými možnosťami reformy, lebo sa stávame nezrozumiteľní. Môj názor je, že máme jednoznačne presadzovať prvú možnosť reformy SPP, kde by sme mohli slovenský agrárny záujem podporiť aj zasadením sa za túto možnosť z „Oznámenie EK o pláne SPP po roku 2013“/príloha/. Hovorí sa v ňom, že v prvej možnosti ide o odstránenie najpálčivejších nedostatkov SPP, čo je aj všeobecne najlepší /najlacnejší, najrýchlejší/ spôsob napredovania, keď sa odstraňujú nedostatky ako výsledok analýz slabých stránok systému.
Pred troma rokmi som analýzu týchto nedostatkov predstavil v EP /a postupne na ďalších zainteresovaných orgánoch, vrátane osobného prerokovania s kancelárom poľnohospodárskeho komisára EÚ v júni tohto roku/ pod názvom „päť omylov SPP – päť výziev pre reformu SPP“. Som toho názoru, že okrem odstránenia diskriminácie poľnohospodárov NČŠ, by malo v reforme SPP ísť o zmiernenie nestability agrárnych trhov, znižovanie výrobných nákladov, ale tiež o prechod od krátkodobých /z prípadu na prípad vynucovaných/ krokov k dlhodobo plánovaným, systémovým a inštitucionálnym opatreniam. Nie je to len vecne opodstatnené, ale je to aj dobrá základňa pre negociácie.
Spomínaná prvá možnosť priamo poskytuje priestor k náprave chyby, ktorú spôsobilo zrušenie verejných zásob a celkové radikálne zredukovanie trhových opatrení spred takmer dvadsiatich rokov /z 92% podielu z SPP na 7%/. Táto možnosť taktiež dáva priestor na zásadné posilnenie prvej osy II. piliera SPP, teda na opatrenia podporujúce znižovanie farmárskych cien, a tým zlepšenie konkurencieschopnosti agroproduktov EÚ na globálnom trhu. Umiernenosť tejto prvej možnosti poskytuje priestor aj pre akceptovanie princípov reformy SPP schválených vo všetkých orgánoch EÚ v tzv. “Zdravotnej prehliadke SPP“ pred dvoma rokmi. Nemali by sa zneisťovať farmári a po dvoch rokoch opäť meniť podmienky. Išlo o zásadné riešenia, vrátane otázky krátenia podpôr pre „veľké farmy“, zjednodušovania SPP, krížových platieb, presunov financií medzi piliermi ap.

3. K akému ideálnemu stavu by sa SR mala snažiť dopracovať v tomto procese?

Ideálny, a nakoniec aj jedine legitímny stav, je rovnaké uplatňovanie SPP vo všetkých členských štátoch EÚ vo všetkých zložkách SPP, vrátane štátnej pomoci. Pri rozširovaní EÚ do roku 2004 to aj bolo tak, že postupne pristupujúce štáty do EÚ uplatňovali SPP rovnako ako dovtedajší členovia. Na Slovinsko, Maltu a Cyprus sa takýto princíp v podstate uplatnil aj v roku 2004, čo je dôkaz toho, že sa to dalo dojednať aj pre nás… Pre nás vyjednávači dohodli násobkami horšie podmienky.

4. Robili sme, respektíve robíme, na Slovensku dosť pre to, aby sme v agrárnej oblasti po roku 2013 neťahali v Európe za kratší koniec?
Nerobilo sa dosť, ale teraz sa nielen že robí málo, ale politika súčasnej Vlády SR je najväčším rizikom pre agrorezort, lebo je principiálne proti efektívnemu presadeniu našich záujmov aj pri reforme. Veď len Vláda SR, spomedzi všetkých Vlád členských štátov EÚ, má politický záväzok v Programovom vyhlásení, že ide v EÚ presadzovať „úplné zrušenie dotácií v poľnohospodárstve“. Je to samozrejme úplná hlúposť, čo svedčí o nekompetentnosti takéhoto štátu hovoriť do spoločných agrárnych otázok, ale hovorí to aj o outsiderskej pozícii agrorezortu v politike tejto vlády. Vyvoláva to na pôde orgánov EÚ úsmevy aj preto, lebo sa to v desaťročných cykloch opakuje už tretíkrát /1990, 2000, 2010/. Dopadlo to nakoniec vždy tak, že slovenským poľnohospodárom sa krátili podpory najviac, pričom si naši zahraniční konkurenti posilnili svoje pozície na našom trhu.

5. Ktoré z porovnateľných krajín si v tomto procese počínajú tak, že ich konanie by mohlo byť inšpiráciou aj pre SR?
Od počiatku prístupových rokovaní až doteraz sa príkladne, zvrchovane a úspešne za svojich roľníkov, aj za roľníkov V-4, stavia poľská vláda. Praktická agrárna politika Poľska a váha Poľska v EÚ sú pre nás nielen inšpiratívne, ale aj jasným signálom na úzku kooperáciu s Poľskom pri reforme SPP, ktorá má platiť po roku 2013.
Keď obídem, osobitne podporovanú, agrárnu politiku pre malé ostrovné nové členské krajiny Maltu a Cyprus, tak potom je inšpiratívna, doteraz slovinským štátom veľmi preferovaná a treba povedať, že aj v praxi veľmi úspešná, poľnohospodárska politika Slovinska.
V súčasnosti sa mi najviac pozdáva proagrárny program maďarskej vládnej strany a Vlády MR. Hoci je zatiaľ viac v deklaratívnej ako v realizačnej podobe, je ucelene providiecky a dlhodobo koncepčný a perspektívny. Je zameraný nielen na podpory pre poľnohospodárov, ale aj na ochranu domáceho trhu s pôdou a potravinami a celkovú revitalizáciu vidieckych hodnôt. Je jednoznačne pronárodný aj v postoji Maďarska pri reforme SPP EÚ, pripravovanej po roku 2013.

6. V čom môže byť príklad Poľskej republiky a jej počínanie si v otázkach reformy SPP poučný aj pre Slovensko?
Poľsko má v EÚ veľkú vážnosť a to nielen pre svoju veľkosť, čo do počtu obyvateľov a územnej rozlohy, ale aj jednoznačného presadzovania poľských národnoštátnych záujmov. Boli to Poliaci, ktorí napríklad presadili pri vstupe do EÚ dodatok, podľa ktorého všetky nové členské štáty budú môcť, okrem 25 % poskytnutých priamych podpôr z fondov EU, dorovnať priame platby do výšky 30 % z vlastných národných rozpočtov. Aj pre budúci rok počíta Poľsko s plným dorovnaním , kým Vláda SR neplánuje vôbec nič dorovnávať. Poľsko napríklad poskytuje každoročne, už od vstupu do EÚ, okolo 55,- Eur/ ha štátnu pomoc, kým SR iba 2,- Eur/ha. Poľskí farmári majú oproti našim rôzne sociálne a daňové výhody.
Je to predovšetkým o peniazoch a tie sú odrazom politickej vôle v spoločnosti zachovať svoj vidiek a poľnohospodárstvo. Táto politická vôľa je priamoúmerná poľnohospodárskej politickej sile v spoločnosti. Poľskí agrárnici sú veľmi silní aj preto, lebo sú aj priami vlastníci fariem. Keďže v Poľsku je podiel pracovníkov v poľnohospodárstve 18% /v SR 4%/, žiaden politik si tam nedovolí aroganciu známu z našej politiky ako napríklad vyhlásenie, že „podpora poľnohospodárstva sú peniaze vyhodené do čiernej diery“. Skončil by v politike, nedostal by vo voľbách hlasy. Poľskí politici nadbiehajú farmárom a formulujú pre nich rozvojové agrárne politiky.

7. Ktorá z porovnateľných nových členských krajín EÚ sa podľa Vášho názoru najlepšie adaptovala na podmienky spoločného agrárneho trhu?
Najlepšie sa adaptovalo Slovinsko. Slovinskí vyjednávači pri vstupe do EÚ v roku 2004 dohodli pre slovinských poľnohospodárov rovnaké podpory z finančných zdrojov EÚ, ako mali staré členské štáty. Okrem toho, Slovinsko podporilo svojich poľnohospodárov aj zo zdrojov vlastného štátneho rozpočtu na podobnej úrovni, ako to robia staré členské štáty EÚ.
Okrem už skôr spomínaného Poľska, aj ČR sa adaptovala lepšie ako SR. Dá sa povedať, že lepšie v miere, v akej majú vyššie podpory. Napríklad, v ČR okrem vyššieho základu priamych platieb, každoročne dorovnávali priame platby EÚ aj zo štátneho rozpočtu v plnej výške a štátnu pomoc poskytovali takmer 60 Eur/ha.

8. Všetko nasvedčuje tomu, že agrárne sektory nových členských krajín si po ich vstupe do EÚ príliš nepomohli; skôr naopak. Platí toto konštatovanie úplne, alebo sú medzi nováčikmi okrem “porazených” aj “víťazi”?
Miera víťazstva, či porážky, je priamoúmerná, ako o nej hovorím vyššie, výške peňazí, ktoré do poľnohospodárstva tieto štáty investujú. Peniaze pre poľnohospodárov sú praktickým prejavom agrárnej politiky konkrétneho štátu a agrárna politika je taká, akú si poľnohospodári presadia, a to závisí v prvom rade na ich sile a odhodlaní.

9. Ako bude podľa Vášho názoru vyzerať slovenské poľnohospodárstvo v roku 2020?
Pri pokračovaní SR v súčasnej agrárnej politike čaká slovenské poľnohospodárstvo a slovenský vidiek úplne nová podoba. Štruktúra hospodárstiev bude pestrá, od niekoľko tisíc hektárových, silne industrializovaných veľkofariem, tu budú hospodáriť v menšom podiele na pôde aj menšie ekologicky a na miestne trhy /prípadne na regionálne ekonomiky/ previazané rodinné farmy. Samozrejme, že pre vidiecke obyvateľstvo bude narastať význam samozásobiteľstva. Bude sa rozširovať systém podobný americkému systému „víkendových fariem“, keď si obyvatelia miest budú na dedinách kupovať lacné domy a budú si najímať domácich obyvateľov, aby im tam aj hospodárili.
Viedenský ekonomický inštitút predstavil už pred siedmimi rokmi projekt neokolonizácie vidieka v nových štátoch EÚ, špeciálne v SR /pre teritoriálnu blízkosť a prílišnú otvorenosť SR/. Podľa neho na veľkovýrobných farmách tu budú dominantne gazdovať „zahraniční investori“, ktorí sa budú správať maximálne racionálne, uplatnia najmodernejšie technológie a výrobné a organizačné systémy. Samozrejme, vrátane redukcie pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe až o polovicu oproti dnešnému stavu. Spolu so službami pre poľnohospodárov a nadväzným spracovaním poľnohospodárskych produktov sa pri takomto vývoji ešte zníži celková vidiecka zamestnanosť o viac než 100 tis. pracovných miest.
Bude to podobná situácia ako pred 100 rokmi, keď veľkostatky na Slovensku predstavovali špičku efektívneho poľnohospodárstva vo svete. / Poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch žili prevažne na naturálnej odmene, v značnej miere získanej „samoobsluhou“. „Zvyšok“ pôvodného vidieckeho obyvateľstva sa živil na prevažne urbárskych lesoch, pasienkoch a horšej pôde, ktorá sa nehodila veľkostatkom. Znamenalo to tiež obrovské vysťahovalectvo, čo je pre dnešok pravdepodobnejší model/. SR, ako najvidieckejšia krajina EÚ, takto úplne, alebo významne stratí vidiecky charakter, slovenskú dušu a podstatu.
Oproti tomu modelu jednostrannej maximalizácie zisku z poľnohospodárstva staviame rozvojovú agrárnu politiku na domácich agropodnikateľoch. Prognóza rozvoja slovenského pôdohospodárstva, vypracovaná SAPV, preukázala, že reálne pri viac než 50% raste poľnohospodárskej produkcie, pri raste vidieckej zamestnanosti o 130 tis. pracovných miest v celom komplexe a pri raste ekonomiky vidieka, je možné dosiahnuť celkový rozvoj vidieka SR.

Príloha č.1 – Smerovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020:
Zabezpečenie potravín, prírodných zdrojov a územných výziev budúcnosti

Komentáre