Hospodárska politika nášho štátu nedostatočne pomáha domácim producentom.

Dopustíme, aby slovenské mlieko napokon skončilo v kanáloch?

Prvovýroba mlieka je pre svoje biologické špecifiká najzraniteľnejšie odvetvie na agrárnom trhu. Kravy v laktačnom období totiž nie je možné „odstaviť“ od produkcie mlieka ani na pol dňa tak, ako iné produkčné kapacity. Ak sa vynechá čo len jediné (ranné či večerné) podojenie, krava vážne ochorie, prípadne aj postupne uhynie. O mlieko však nie je záujem. Rozprávali sme sa s expertom na poľnohospodárstvo – Petrom Bacom.

Je v poriadku, že na Slovensku si takmer nikto nevšíma, že výrobcovia mlieka nemajú ešte kontrahovanú aktuálnu produkciu?

To nie je samozrejme v poriadku. Mliečne farmy reagujú. Na radu vlády sa združujú a pri vyjednávaní o cene za dodávané mlieko si presadzujú takto cenu, ktorá sa aspoň blíži k cenám v starých členských štátoch EU /EU-15/. Mliekarne ich tlačia vo vzájomných kontraktoch znižovať farmárske ceny pod výrobné náklady. To sa dlhodobo nedá. Pri nepredlžovaní účinnosti kúpnych zmlúv aj niektoré mliekarne ukončujú činnosť. Vláda SR, ako správca trhu, žiaľ nereaguje na takéto zlyhanie trhu dostatočne.

Čo by to znamenalo pre sektor, ak by sa surovina (mlieko) neumiestnila na spracovateľskom trhu?

Dobré riešenie v tomto prípade neexistuje. Ako prvá, skôr špekulatívna alternatíva, sa ponúka predaj surového nespracovaného slovenského mlieka do zahraničia. To by však mohla byť len objemom a časom obmedzená cesta a samozrejme za úplne nerentabilnú dampingovú cenu. Ak by sa nadojené mlieko nespracovalo ako potravina, tak by sa mohlo alternatívne skŕmiť ošípanými alebo inými zvieratami. V poslednej, ale nie vylúčenej alternatíve, by sa muselo znehodnotiť – vyliať do kanála. Vždy by sa jednalo o významné škody a o likvidáciu dojníc a producentov mlieka.
Vo fungujúcich ekonomikách si preto producenti a spracovatelia mlieka udržujú dobré vzťahy založené na dôvere, vzájomnej podpore a dlhodobých obchodných vzťahoch. V kritických situáciách, ako napríklad v súčasnosti, štát pomáha nástrojmi hospodárskej politiky prekonať zlyhávanie voľného trhu. To sa v SR deje nedostatočne, a preto stavy dojníc nebezpečne klesajú. Veď počas transformácie hospodárstva SR na trh sa znížili stavy dojníc na štvrtinu a výroba mlieka na polovicu.

kravy

Je rozumné otvárať ďalšie spracovateľské kapacity s výraznou štátnou dotáciou, ak už existujúce nemajú záujem o výrobnú surovinu?

Medializovaný zámer vybudovať veľkokapacitnú mliekareň pri Nitre vnímam predovšetkým ako predvolebnú aktivitu. Podobných „investičných predvolebných sľubov“ bolo viac. Paradoxne, ale realitou v súčasnosti je úpadok a zatváranie chovov dojníc a mliekarní v hospodársky a sociálne najproblematickejších regiónoch Slovenska. O čom to teda, dnes už po voľbách, vlastne je?

Existujúce spracovateľské kapacity na mlieko v SR využívame sotva z polovice. Problémom ani riešením teda nie je dostatok spracovateľských kapacít, ale nedostatky v odbyte.

Mliekareň Midia Group v Koliňanoch pri Nitre so spracovateľskou kapacitou až štvrtiny slovenskej produkcie mlieka a údajne dlhodobo zabezpečeným odbytom produktov do Číny sa javí na prvý pohľad lákavo. Vyvoláva však aj otázku, ako sa budú riešiť dnes málo využívané spracovateľské kapacity menších mliekarní a mliečne farmy v ekonomicky slabých regiónoch. Prečo SR súhlasí s dlhodobým fixovaním cenovej diskriminácie slovenských prvovýrobcov, keď už teraz súhlasíme s nižšou cenou o 2 centy oproti eurocene. To je predsa suma, ktorá zabezpečuje aspoň minimálnu rentabilitu a reprodukcieschopnosť fariem.

Nemecká vláda rozhoduje o výraznej finančnej podpore pre tamojších producentov mlieka, u nás sa nedeje nič. Dá sa to vnímať ako zlyhanie rezortu/štátu?

Nemecko je typický príklad, ako ekonomicky silné krajiny používajú svoju ekonomickú silu na presadzovanie svojich národných záujmov v konkurenčnom prostredí v rámci „voľného trhu“. Pritom aktuálny prebytok ponuky mlieka na trhu EU spôsobujú zvyšovaním svojej produkcie.

Nielen Nemecko, ale aj iné štáty EU-15 po zrušení mliečnych kvót pred rokom, zvyšujú stavy dojníc a ponuku mlieka. Poskytujú mliečnym farmám, okrem podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU, masívnu podporu aj zo zdrojov národných štátnych rozpočtov. Napríklad štátnu pomoc pre poľnohospodárstvo v €/ha poskytujú viacnásobne väčšiu ako SR. Okrem toho, cez dlhodobé väzby medzi prvovýrobcami a spracovateľmi majú o 10 % a viac vyššie ceny za mlieko pre farmárov ako u nás.

V týchto nerovnakých podmienkach spoločného trhu a voľného pohybu tovaru je naozaj ťažko obstáť v takejto „férovej“ konkurencii. Takže snaha slovenských farmárov o narovnanie podmienok nie je nárekom nad situáciou, ale bojom s diskrimináciou a kolonizačnými tendenciami.

rozhovor-mlieko-peter-baco

Čo spôsobuje „dobrovoľná politika uzavretia ruského trhu“ v podobe embarga našim poľnohospodárom?

Na túto situáciu máme pekné slovenské príslovie „keď sa silní bijú, určite to slabí zaplatia“. Slovensko nespôsobilo obchodnú vojnu medzi Ruskom a Západom. Ruské embargo a súvisiace kroky sa v tomto duchu však dotýkajú Slovenska aj v mliečnom sektore.

Nemáme ani tak problém s vývozom našich mliečnych produktov na ruský trh. Našim skutočným a veľkým problémom je, že krajiny EU-15 s rastúcou nadprodukciou mlieka a po strate ruského trhu zvyšujú svoju ponuku na našom slovenskom mliečnom trhu. Zložitú situáciu im pomáhajú riešiť ich vlády finančnými podporami z národných rozpočtov. Na to žiaľ slovenská vláda nereaguje adekvátne.

Čo tak sa vrátiť k mliečnym akciám na školách? Čo tak stanoviť nejaký účinný program pre zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov u nás? Čo tak začať legálnymi nástrojmi demotivovať dovozy z krajín, kde je tiež prebytok?

Takto postavené otázky sú zároveň z veľkej časti aj priamymi námetmi na konštruktívne odpovede. Osobne s takýmito riešeniami súhlasím, sú výstižné, lebo sa zameriavajú na riešenie principiálneho problému, ktorým je nezvládnutý odbyt mlieka a mliečnych výrobkov. Veľká rezerva je aj vo zvýšení spotreby mlieka na Slovensku. Média tiež napomohli tomu, že sme ročnú spotrebu mlieka na osobu znížili o 100 litrov, keď viedli cieľavedomú kampaň o škodlivosti mlieka na zdravie ľudí.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora konkrétne presadzuje vytvorenie tretieho odbytového kanála, aby zariadenia v správe štátu nakupovali čerstvé domáce slovenské výrobky, spustenie humanitárnej pomoci do tretích krajín, zvýšenie predaja domácich výrobkov v obchodných reťazcoch alebo finančná pomoc zo strany štátu. Najdôležitejšie je rešpektovanie faktora času. V súčasnej fáze nečinnosti každý deň klesá produkcia mlieka na Slovensku a každý mesiac sa likvidujú stáda dojníc. Nesmieme zabúdať, že na novú Vládu SR čaká množstvo úloh náročných na konkrétne riešenia v slovenskom chlebovom odvetví. Ich odkladanie si Slovensko nemôže dovoliť.

Komentáre