(20.05.2009; Slovenka; č. 21, s. 64‑65; Greš Ján)

Pred piatimi rokmi do Európskeho parlamentu prvý krát svojich zástupcov volili aj Slováci. Bol medzi nimi aj Ing. PETER BACO. Jeho pôsobenie by vedeli najlepšie zhodnotiť naši poľnohospodári. On sám hovorí, že niečo sa mu podarilo a niečo nie.

* Pred rokmi ste nastupovali do europarlamentu. Pre Slováka to bolo niečo nové. Nemali ste obavy?

Obavy nie, ale pred takou obrovskou inštitúciou, ako je Európsky parlament, som mal určitý rešpekt Obavy máme z niečoho, čo nepoznáme. A ja som ešte ako minister pôdohospodárstva komunikoval s orgánmi Európskej únie. Ako federálny a národný poslanec som zase poznal parlamentné procesy. Riešiť celoeurópske úlohy poľnohospodárstva a zároveň presadzovať slovenské záujmy je však veľký rozdiel. Po odbornej stránke som sa v agrárnej politike cítil doma, ale procedurálne postupy prijímania rozhodnutí som vnímal ako výzvu, s ktorou sa budem musieť popasovať. Fascinovalo ma, že jediný poslanec môže do riešenia konkrétneho problému zatiahnuť sedemstopäťdesiat kolegov. No po piatich rokoch pôsobenia v europarlamente si myslím, že bolo dobré začínať s rešpektom, pretože jeho fungovanie je naozaj komplikované. Napriek tomu, už po polroku práce som bol schopný efektívne využívať nástroje jeho fungovania.

* Keby ste porovnali našu politickú kultúru s európskou ‑ v čom by ste našli rozdiel?

V Európskom parlamente sa menej politikárči a viac sa venuje prijímaniu rozhodnutí. Dominuje tam nemecká disciplinovanosť, britská cieľavedomosť, francúzska ľahkosť a taliansky temperament Keďže tu nedochádza k stretu medzi koalíciou a opozíciou, viac sa využívajú menej konfliktné prvky, zatiaľ čo ostré a tvrdé politické strety akoby zostávali na úrovni národných scén. Ja si však myslím, že k parlamentnej demokracii patria aj tvrdé výmeny názorov. Očakávam, že po prijatí Lisabonskej zmluvy sa aj europarlament stane arénou otvorených názorových a záujmových súbojov.

* Europoslanci sa združujú podľa príslušnosti k jednotlivým frakciám. Ťahali zástupcovia Slovenska aspoň raz za jeden povraz?

Ale áno a veľakrát. Raz za mesiac sa všetci poslanci za Slovensko stretávajú a vymieňajú si názory na aktuálnu agendu. Bez problémov sme sa dohodli na tom, ako má každý z nás pôsobiť, aby sme presadili náš záujem, ak išlo o zvýšenie podpory pri odstavení Jaslovských Bohuníc, po kalamite vo Vysokých Tatrách, pri presadzovaní podpory zo štrukturálnych fondov na revitalizáciu panelových činžiakov atď… Na záver previerky spoločnej poľnohospodárskej politiky ma slovenskí kolegovia oslovili, aby som im dal odporúčanie, ako majú v jednotlivých bodoch hlasovať. Neviem o tom, že by sa niekto odklonil od môjho návrhu. Osobne som sa vždy snažil o to, aby slovenskí europoslanci medzi sebou efektívne komunikovali. Myslím si, že sa nám to darilo lepšie ako ktorejkoľvek inej národnej delegácii.

* Ktorý svoj krok alebo návrh si najväčšmi ceníte?

Presadenie takého systému podpôr podnikateľom v poľnohospodárstve, ktorý najlepšie vyhovuje veľkostnej štruktúre slovenských fariem. Toto riešenie som nepresadil sám, ale do značnej miery som ho ovplyvnil ‑ pri každej príležitosti som argumentoval, prečo presadzujem toto riešenie. Konkrétne to znamená ročne o približne 60 miliónov eur (asi 1,8 miliardy korún) vyššie podpory pre slovenské poľnohospodárske firmy, ako sa navrhovalo.

* Čo sa vám doteraz nepodarilo presadiť?

Odstránenie diskriminácie slovenských poľnohospodárov oproti niekoľkonásobne viac podporovaným farmárom zo starých členských štátov, aj keď niekoľko krokov sa mi podarilo. V oficiálnej agende už figuruje záväzok diskrimináciu postupne odstrániť. Nepodarilo sa mi ani presadiť návrh reformy trhu s cukrom, ktorý by bol pre slovenských poľnohospodárov výhodnejší. Je mi to ľúto, lebo sa ukázalo, že by to bolo lepšie nielen pre našich pestovateľov cukrovej repy, ale aj pre celú Európsku úniu.

* Europarlament pravidelne zasadá v Bruseli i v Štrasburgu. Ostal vám čas na prehliadku týchto sídiel?

Do istej miery… Našiel som si čas na okružnú prehliadku, preštudovanie základných informácií a zúčastnil som sa niekoľkých podujatí v oboch mestách. Musím povedať, že mám lepší vzťah k Štrasburgu ‑ akosi viac mi vonia človečinou.

* Má europoslanec medzi rokovaniami čas na priateľstvo s iným kolegom? Našli ste si v niektorom spriaznenú dušu?

Veľa spoločných profesionálnych záujmov mám s poľskými a maďarskými poslancami, takže som rozvinul dobré kolegiálne vzťahy s viacerými z nich. Ak to tak môžem povedať, spriaznenú dušu som našiel v osobe pána Jeana ‑ Claudea Martinéza, člena poľnohospodárskeho výboru za Francúzsko. Je mi sympatický viac pre ľudský než pre profesionálny prístup. Dokáže s ľahkosťou a so šarmom, ale i s odstupom riešiť veľmi zložité úlohy. Možno aj preto, že je protikladom mojej tvrdohlavosti pri presadzovaní toho, o čom som presvedčený.

* Spomínate si aj na nejaký veselý zážitok, čo vám utkvel v pamäti?

Asi pred rokom bola na návšteve europarlamentu zvláštna skupina. Išlo o nadané deti prvého stupňa základnej školy. Očakával som síce malých návštevníkov, no keď som vošiel do miestnosti, kde ma skupinka čakala, detičky nebolo ani vidieť spoza stoličiek. Preľakol som sa, ako s takými drobcami budem diskutovať, no ukázali sa prekvapivo dobre informovaní a doslova ma zahrnuli otázkami. Tento deň bol významný aj tým, že definitívne zasvietila zelená pre euro na Slovensku. Detičky som si teda doberal, akú významnú vec v Bruseli dosiahli. Iste si to budú navždy pamätať.

* Nepredpokladáme, že by vás nezvolili, ale predsa: Myslíte si, že máte v niekom z kandidátov na europoslancov svojho nástupcu?

Každý je nahraditeľný. Doteraz som sa na svojich kolegov z tohto hľadiska nepozeral. Ak si ma voliči vyberú aj na ďalšie volebné obdobie, bude to pre mňa satisfakcia.

* V sobotu 6. júna sa teda rozhodne…

Je dobré, že sme v Únii. Solidarita a súdržnosť síce boli krásne princípy v čase zjednocovania kontinentu, no silné štáty využívajú svoj ekonomický potenciál na presadzovanie svojich záujmov v slabších štátoch Európskej únie. A takým je aj Slovensko. Prináša nám to väčšie riziká negatívnych vplyvov finančnej krízy.
Je teda dôležité, aby sme mali jasnú predstavu o našom smerovaní, aby sme zrozumiteľne formulovali svoje záujmy a aby sme si vo voľbách vybrali ľudí, ktorí dokážu tieto záujmy aj presadiť. O tom môže 6. júna rozhodnúť každý občan.

Komentáre