U1
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, FEM – 06. mája 2019

Ing.Peter Baco, PhD, FMA Brusel, www.peterbaco.sk

A. Vývoj poľnohospodárstva v SR po roku 1989, ekonomický vývoj
B. Politická situácia v agrorezorte, po protestoch farmárov

Vážené dámy, vážení páni, prajem Vám pekné májové ráno.

Pred 55 rokmi, keď som bol študent ako Vy, sme mali v predvečer 1. mája milú povinnosť, pobozkať dievča pod kvitnúcou čerešňou. Tento rok už pomaly pod dozrievajúcimi čerešňami. Tak ako všetko, aj klíma sa významne a akosi rýchlo mení. Stále sa niekam ponáhľame. Sotva stačíme držať krok s pokrokom. Na druhej strane sa stretávam aj so všeobecným uspokojením, napr. z netradičnej aktivity OSN, akou je vyhlásenie svetového dňa šťastia. Dokonca vymysleli aj Index šťastia ako objektívne merateľné kritérium. To, že najbohatšie štáty sa radia podľa tohto indexu na 30. a ďalšie miesta a sú pred nimi štáty s oveľa nižším HDP, naznačuje pohyb v etických kritériách. Afrika má napríklad menej sebevrážd ako bohaté štáty. Desaťročia navrhujem potrebu kvalitatívnej orientácie spoločnosti a jednotlivca cez systém hodnôt ako sú zdravie, dĺžka života, spravodlivosť, korupcia, sociálne istoty, rovnosť, sloboda, kultúra, rodina, ekológia, intímny život, spoločenské uplatnenie, vzťahy na pracovisku a iné. Zdá sa, že sa konečne začne relativizovať súčasný kvantitatívny pohľad na kvalitu života len cez HDP. Nad všetkým prevláda zabezpečenie zdravej výživy.
Pred 6 týždňami sme si tu pri úvahách o výžive ľudstva do roku 2050 povedali, že globálne zmeny v spoločenskej oblasti budú ešte rýchlejšie a hlbšie. Týka sa to aj Slovenska. Sme zvyknutí zvládnuť aj veľmi zložité a ťažké historické okolnosti. Vždy existuje riešenie. Ako dôchodca napríklad uznávam a aplikujem gazdovskú radu „keď nestíhaš, privstaň si“. Moja generácia prešla veľkými zmenami. Narodili sme sa za Slovenského štátu, rástli sme v Československej republike a v Československej ľudovodemokratickej republike, pracovali sme v Československej socialistickej aj federatívnej republike a 26 rokov žijeme v Slovenskej republike. Hoci v minulom režime neboli optimálne podmienky pre podnikanie, vybudovali sme agrorezort, na svetovej úrovni. Takáto úloha a šanca je pred Vami v súčasnosti .
Prečo to spomínam? Lebo skúsenosti, ktoré sme nadobudli môžu byť pre Vás užitočné. Preto som tu a veľmi ma teší Váš záujem. Ďakujem za možnosť splniť si povinnosť odchádzajúcej generácie, teda odovzdať predovšetkým pozitívne skúsenosti a poukázať na číhajúce riziká. Pokiaľ sa Vám zdá, že obchádzam negatíva našej činnosti, tak je to len preto, čo hovorí principiálna skúsenosť: „Nie je pravda, že sa dá naučiť na chybách iných, musíš mať odvahu sám ísť do problémov a robiť dobre, aj sa mýliť a naprávať chyby“.
Ten je druhý dôvod prečo dnes prednášam.
Chcem Vás povzbudiť, aby ste odvážne, hrdo, sebavedome a s potešením akceptovali výzvy a príležitosti, ktoré Vám agrárny sektor Slovenskej republiky poskytuje. Možno, že v iných sektoroch, alebo v zahraničí by bolo ľahšie sa realizovať. SR Vám poskytuje veľké možnosti rozvíjať vidiek a celú spoločnosť na konkurencieschopnú, na všetkých úrovniach, nielen na hospodárskej.
Z perspektívneho hľadiska stojíme pred otázkou, či ideme konzumovať, alebo tvoriť? Pri téme budovania kariéry som odpovedal na túto otázku, že rád konzumujem, ale ľudsky ma napĺňa a zmysel života a potešenie nachádzam v tvorivosti. Aj Vám to prajem.
Považujem za vhodné pripomenúť aj niekoľko ďalších myšlienok z mojej predchádzajúcej prezentácie a nadviazať na ne pri dnešných témach.
U2

A. Vývoj poľnohospodárstva SR od roku 1989 po súčasnosť – ekonomický vývoj

Všetky štyri témy mojej prezentácie sa prelínajú v rozsiahlej faktografii. Komplexnosť faktorov pôda, práca, kapitál je prioritnou ambíciou mojej prezentácie.

Vývoj od r. 1989

A1

A1a Štruktúra krajiny

A1a

Som stotožnený s tým, že Slovensko je druhá najvidieckejšia krajina EÚ. Som hrdý na našu kultúru vyplývajúcu zo zložitej histórie. V strede Európy a na križovatke osi S-J a V-Z, geopolitických stretov nás história slovami V. Mináča „vyvaľkala“ na tvorivý, húževnatý a prispôsobivý národ. Príklad uplatnenia Valašskej kultúry na Slovensku zo 16. storočia to potvrdzuje.
Aj vývoj v poľnohospodárstve SR po roku 1989 je veľmi zložitý, až protirečivý, plný veľkých a nečakaných zmien, vzbudzujúci neistotu a nedôveru, vyžadujúci si kreativitu v každodennom živote.
Po r. 1989 sa obmedzilo financovanie VTR. Družstvá sa rozpredávali, neobnovovali sa ani z tretiny jednoduchej reprodukcie. Nebol záujem ani o privatizáciu ŠM, ani privatizovať potravinárske závody.
Prevládala tendencia konať podľa hesla „ v Hongkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo a nehladujú“ Takže v roku 1991 vtedajšia vláda znížila rozpočet rezortu z 28 mld. Kčs na 8 mld. Kčs. Úvery neboli, a keď tak za 30 % úroky, ceny vstupov sa znásobili, farmárske ceny išli dole, nebolo ani na naftu, aby sa zasialo. Družstevníci nosili z domu peniaze na život družstva. Plat bol v naturáliach, funkcionári páchali sebevraždy. Dnes sa to nechce veriť.

Stratovosť

A1b

Konzervatívne a postupne neoliberálne politické sily, sa po roku 1989 snažili negovať agrárny úspech socializmu, v podobe prosperujúceho poľnohospodárstva. Presadzovali nárok na nápravu krívd z družstevnej formy. Postupne pochopili, že aktívny ľudský vek – 40 rokov v družstve, ktoré je vlastne ich produkt, sa nedá zreštituovať, len čiastočne odškodniť.

Zvládnuť situáciu nebolo ľahké. Nie je však pravdivé tvrdenie že žiadna vláda neriešila zlepšenie podmienok hospodárenia na pôde. Graf jasne potvrdzuje nápravu dramatického úpadku. Koncepciou z roku 1993, prijatou 118 hlasmi v NR SR sa politicky cielená likvidácia družstiev zastavila. Významne sa znížil deficit štátneho rozpočtu rezortu. Založili sme fondy pre obnovu ekonomiky Pôdny fond, tiež Fond trhovej regulácie, skladiskové listy, začala sa riešiť problematika pozemkového vlastníctva, /dodnes je usporiadaných len 400 katastrov z tohto obdobia /, aktualizovala sa legislatíva a iné organizačné a finančné opatrenia.
Po vstupe do SPP EU dominovalo mulčovanie ako titul SPP na získanie priamych platieb. Mulčovanie znamenalo, že namiesto cielenej RV bol po roku 2004 preferovaný spôsob hospodárenia ničnerobenia, stačilo pôdu raz ročne pokosiť.
O desať rokov neskôr pod heslom „vo svete je dosť lacných potravín, dovezieme si, ak doma nevyrobíte,“ zrušili sa revitalizačné opatrenia z roku 1993, zastavili sa pozemkové úpravy a proti liberalizačné opatrenia. Prehlboval sa nedostatok kapitálu. Podnikatelia sa začali preorientovávať na rýchlo obrátkové, ziskové rastlinné podnikanie, lebo im chýbal kapitál. Teda v roku 1989 to bol boj proti racionálnym výrobným štruktúram a o desať rokov začal zápas údajne proti „drahej“ sebestačnosti.
V súčasnej dekáde ide už ale doslova o život, keď objemom kapitálu a dosahovaným výkonom na 1 ha sme na chvoste EÚ. Realizujú sa diskriminačné opatrenia z SPP a hlavne Vláda SR nereflektuje potrebu vyrovnania konkurenčných faktorov pre agropodnikateľov SR, aspoň na úroveň priemeru EÚ. Ide o komplex – Štátna pomoc, dane, odvody a priame platby, PRV, pôda, poistenie, výskum a iné podpory z rozpočtu SR, ale aj organizačné a legislatívne opatrenia sú diskriminujúce aj v rámci EÚ-28, aj V4, najmä Slovinska a Rakúska.
Družstevníčka, skupinárka, zakladajúca členka JRD v roku 1994, mi verejne, povedala: „Pán minister, či súdruh predseda, či jako Vás mám včil osloviť, šak ani sama neviem, ale scem povedat, aby ste už pre pána Jána nedovolili tie družstvá rozbiť. Fčul ked máme šecko, slušne zarobíme / +13 %/, už nepotrebujeme záhumenky ani spoločné, máme naturálie, postavili sme si domy s pomocou družstva, družstvo postavilo byty, chodíme na dovolenky, máme tu lekára, máme teplú a dobrú stravu, darí sa nám. Máme dobré vedenie s 9 – timi inžiniermi, sme pyšní na naše družstvo. A veď si to aj zaslúžime. Aké to bolo hrozne ťažké na začiatku, keď nám kravu aj sejačku brali z dvora do družstva. Robili sme skoro zadarmo, na pracovné jednotky /1,5 za deň/, ale často ani na to neboli peniaze. Jako keby sa to dnes šecko vracalo, len to nerobá bolševici Nedovoľte rozbiť JRD.“

Poznámka
Dnešný nebezpečný úpadok sebestačnosti je však memento. Čiastkové kroky na dočasné vyriešenie najkrikľavejších problémov určite nestačia. Nevyhnutný je úplne iný prístup. Konkrétne je to náprava všetkých diskriminujúcich konkurenčných podmienok v SR, aspoň na priemer EÚ. A doktrínou ich dlhodobo zafixovať v Ústave SR. Nový prístup SAP po r. 2020 je nová príležitosť na zásadné systémové riešenie. Tvorí sa nová stratégia pôdohospodárstva SR.
Tieto fakty a názory sa politicky spochybňujú. V nasledujúcich podkladoch si sami môžete urobiť názor na realitu. Upadajúca výkonnosť poľnohospodárstva SR je priamo úmerná redukcii faktorov pôda, práca, kapitál.
Grafické znázornenie ekonomického vývoja potvrdzuje veľmi prudký pokles v rokoch 1990 – 1992 a určitú stabilitu po vstupe do EÚ, ale už pri podfinancovaní a pri trvalo nízkom výkone. Výkonnosť treba revitalizovať. Už viac rokov navrhujem ako.

A2 Výživa obyvateľstva – základná funkcia rezortu
Vývoj spotreby základných potravín na obyvateľa
A2

A3 Saldo zahraničného obchodu

A3

A4 HPP

A4

A5 Pôda

A5

A6 Pracovníci

A6

A6a Podiel na NH

A6a

 

A7 Mzdy

A7

A7a Podiel v %

A7a

A8 Poľnohospodárstvo – výnosy

A8

A8a Potravinárstvo – výnosy

A8a

A9 Podpory
Podpory do poľnohospodárstva SR v rokoch 1989 – 2016

A9

Prameň: MPRV SR, PPA + nepriame, fondy

A9a Priame platby, rozvoj vidieka a ostatné podpory v rokoch 2004 – 2017 v mil. €

A9a

Prameň: MPRV SR, PPA

A9b Podpora v EUR na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v roku 2016

A9b

A9c Produkcia a podpora susedných štátov v EUR/ha p.p.

A9c

Prameň: Zelená správa 2008, Zelená správa 2018

A10 Úvery

A10

A10a Poistné
Vývoj zaplateného poistného a náhrad škôd

A10a

Prameň: Informačné listy MPRV SR, CD VÚEPP, od r. 2014 NPPC – VÚEPP

A11 Dane
Vývoj daňového zaťaženia v rokoch 2009 -2016 v tis. €

A11

Prameň: MF SR, Datacentrum, Výpočty NPPC-VÚEPP

A12 Podniky, štruktúra

A12

 

B. Osobný názor na súčasnú politickú situáciu v oblasti poľnohospodárstva na Slovensku /Protesty farmárov/

Osobne som inicioval a spoluorganizoval protesty farmárov v rokoch 1990 -1992 v Bratislave, ale aj v Bruseli a v Prahe v roku 2008.
c.18

 

 

 

 

 

Bežnými formami a prostriedkami komunikácie sa agrárna téma na Slovensku ťažko dostane do stredu záujmu verejnosti. Je dobré, že sa aktuálne objavili poľnohospodári pod hlavičkou farmári, mladí aj zrelí, malí aj veľkí, slušní aj arogantní, takí aj onakí. Je dobre, že sa o pôdohospodárstve začalo hovoriť. Angažovanosť občanov je „najkrajšou kvetinkou“ na poli fungujúcej spoločnosti. Na druhej strane však nie je dobré, že sa nepoužívajú reálne argumenty, že sa pod rúškom boja za slušnosť a spravodlivé formy farmárčenia ospravedlňujú polopravdy, nepravdy a partokratické triky. Zdá sa, že slovenská verejnosť to vníma s rozpakmi, ako neefektívne čiastočné riešenie podstatných problémov. Dobrá vôľa spájať sily za spoločné záujmy je viac potrebná. Podobnú atmosféru sme predsa mali aj po roku 1989. Pravicoví politici, sa oprávnene dožadovali nápravy nespravodlivosti pri združstevňovaní. Viacnásobnou, trpezlivou komunikáciou sme dospeli k racionálnemu riešeniu. Zachovali sme funkčnú štruktúru podnikov, zastavili sme rozklad a odštartovali sme revitalizáciu rezortu a čiastočne sme ľudí odškodnili. Dobromyseľnosť, ochota
počúvať partnera, ústretovosť pri rokovaní, ako aj racionalita vyjednávania partnerov. Jasne kvantifikované a dôsledne vyargumentované stanoviská navrhovateľov zmien, sú nezastupiteľné pre dohody. Naopak, návrhy a požiadavky všeobecne formulované, bez konkrétnych riešení vedú k nedorozumeniam a prieťahom.

B1 Protestujúci farmári sformulovali štyri požiadavky:
1/ Okamžité začatie pozemkových úprav.
2/ Ochrana pôdy, lesov, vody a podpora prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.
3/ Stropovanie dotácií na konečného užívateľa podľa návrhu EU.
4/ Zavedenie protikorupčných opatrení v poľnohospodárstve a lesníctve.

Požiadavku na pozemkové úpravy treba presadiť. Aj ochranu pôdy treba riešiť. Konkrétne. Treba sa postaviť k potrebe pôdnej reformy v delení pôdy dedením, k potrebnej novele pôdnej politiky SR. Denný úbytok pôdy je najväčší akútny problém! 6 ha
„Stropovať“ agrodotácie podľa veľkosti podniku je nespravodlivé, je to nešťastná forma zápornej motivácie. Niekoho potrestať menšou podporou len za to, že obhospodaruje väčšiu výmeru, pričom plní všetky produkčné, ekonomické, ekologické a právne požiadavky, nie je predsa záujmom spoločnosti. Pozitívna motivácia je účinnejšia. Preferované formy hospodárenia navrhujem prioritne podporovať z celého balíka podpôr a nie zo zdrojov ktoré sa inému odňali.
Myslím si, že diskusia, ktorá o tom prebieha i v súčasnosti na Slovensku jednoznačne potvrdzuje opodstatnenosť diverzifikácie agropodnikania v pestrej veľkostnej štruktúre.. Dovolím si poukázať na moju web stránku /www.peterbaco.sk/ , kde analyzujem a navrhujem riešenia agrárnych problémov v Slovenskej republike. Niektoré návrhy sa akceptujú.
Navrhoval som aktuálne posilniť zdroje rozvoja vidieka, aj zo zdrojov priamych platieb a zvýšiť v rozvoji vidieka spoluúčasť štátneho rozpočtu Slovenska na úroveň susedných štátov. Mohli by sme tak vytvoriť základňu pre multiplikáciu európskych, slovenských, bankových a podnikových zdrojov na konkrétne rozvojové opatrenia. Mohli by sme, aj spoločne s dostatočnou účasťou štátneho rozpočtu SR, do piatich rokov kapitálovo posilniť obsluhu agrárneho sektora Slovenska o dve až tri miliardy eur. Bohužiaľ, nestalo sa, náš úpadok sa prehlbuje. Ten kapitál tam zákonite príde. Keď umožníme, aby zahraničný kapitál urobil nutné kapitálové posilnenie namiesto Slovenskej republiky, samozrejme, že ovládne v tej istej miere agrorezort a významne sa prehĺbi neokolonizácia chlebového rezortu Slovenska. Nemôžeme oddane akceptovať princíp, že „kto má peniaze automaticky berie“.
Vývoj ceny banánov za 50 rokov je príklad moci skoncentrovaného kapitálu. Tiež migrácia vs. potravinová suverenita Juhu – publikovaná v dec. Bulletíne.

B2 Neokoloniálne riziká

B2

Plán neokolonizácie sa plní. Diskriminácia našich podnikateľov v rámci SPP nie je teda náhodilá. Kto to nedoceňuje, ubližuje SR, lebo fakty sú nespochybniteľné aj v našom salde obchodu za rezort. Dnes máme priame platby len 78 % z EÚ-15 a dokonca aj v roku 2027 len okolo 90%. Prechodné obdobie skončilo predsa v r. 2013!

Celý proces kolonizácie je umocnený aj „samodiskrimináciou“ neoliberálnych vlád SR. Keď majú konkurenti z Rakúska a Slovinska na 1 ha p.p. dvojnásobne vyššiu podporu v P.P. /nad 500 eur/ha a Češi, Maďari tiež vyššiu, potom nemôžeme hovoriť o slabej konkurencieschopnosti slovenských agropodnikateľov, ale o ich diskriminácii v rámci SPP, ale rovnako o diskriminácii vlastnou agrárnou politikou SR.
Pre riešenie všetkých požiadaviek je však nevyhnutné prijatie záväzného dokumentu o aspoň vyrovnaní konkurenčných podmienok na Slovensku v porovnaní s priemerom EU. Bohužiaľ, aj niektoré médiá pochlebujú zahraničným „investorom“, akoby naši, úspešní, celým svetom uznávaní poľnohospodári do roku 1989, teraz ohlúpli. „ Konsolidačné tendencie“ boli po 10 rokoch nahradené neoliberálnym nekonkurenčným prostredím. V SR potrebujeme tiež konsolidovať a nemeniť neustále stratégie agrárnej politiky. Ide však o to, že pod konsolidáciou sa všade /aj vo FAO/ chápe spájanie sa fariem, ich ochrana a podpora, ale v SR je to naopak.
Zo strategických opatrení pripomínam opäť návrh na ústavné zakotvenie Agrárnej doktríny SR, zabezpečujúcej kontinuálne využívanie produkčného potenciálu slovenskej krajiny udržateľnou intenzifikáciou. Môžeme sa takto vyhnúť neustálym, často protismerným cieľom, princípom a nástrojom agrárnej politiky SR. Môžeme dosiahnuť stabilitu a dôveru podnikateľského stavu, na základe istoty v nemennosť základných princípov agrárnej politiky SR.
Je dobré, že verejnosť sa angažuje v diskusii o riešení veľmi komplikovanej situácii v rezorte. K doterajším výsledkom tejto diskusie prispievajú iniciatívne aj niektoré médiá. Objavujú sa už aj verejné návrhy pre politikov aj národohospodárov, ale aj farmárov na zásadné kroky smerom dopredu. Dovolím si podporiť verejnú diskusiu návrhmi 14 až 18.
Voľby do EP – RN 24. apríla 2019 prezentujú moje skúsenosti (SCAR, Boel, Nociar, spolupráca poslancov SR, poľovníci, rybári, osobné vzťahy, ústava, 5 omylov) ako sa dá.

B2a Návrhy smerom dopredu
1.Na spory o pôdu ísť s pripravenými strážcami zákona
2. Konečne rozbehnúť pozemkové úpravy
3. Odstrihnúť sa od nerozumných tradícií dedenia pôdy
4. Produkovať to, čo krajine naozaj chýba a nielen to, čo sa dorába najľahšie

B2b Návrhy smerom dopredu
5. Nech je agrosektor na vidieku konečne kľúčový zamestnávateľ
6. Ďalej zvyšovať transparentnosť prideľovania dotácií
7. Nekončiť len pri vagónoch surovín
8. Na reťazce spolkami, nie odvodmi od politikov
9. Znovuzrodenie bitúnkov, mraziarní a konzervární

B2c Návrhy smerom dopredu
10. Tvoriť značky, ktoré lákajú
11. Budovať lokálpatriotizmus
12. Nebyť pápežskejší ako pápež, národných normatívoch
13. Konečne isté odškodnenie klimatických katastrof

B2d Návrhy smerom dopredu
14. Zaviazať Vládu SR neodkladne prijať opatrenia na dorovnanie konkurenčných podmienok v SR na priemer EÚ
15. V NR SR schváliť pôdohospodársku Doktrínu
16. Naliehať na predstaviteľov agrárnych samospráv, aby konštruktívne formulovali nielen ciele, ale aj postupy riešenia navrhovaných požiadaviek.
17. Ochranu pôdy dostať aj v legislatíve na úroveň ochrany vody.
18. Na nulu, prípadne o polovicu znížiť DPH pri „predaji z dvora

Komentáre