Prednáška na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte ekonomiky a manžmentu na tému: “Agrárna politika v súvislostiach” 12.12.2012

„Agrárna politika v súvislostiach“

1. Východiská – zadanie
– osobné postoje
2. Svetové pohyby
3. Európska únia – limitujúce faktory (LF)
– Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)
4. Agrárna politika SR (AP) – problémy
– riešenia

1. Východiská
Zadanie – Ing. Patrik Rovný

= Predstaviť poľnohospodárstvo ako ucelenú súčasť spoločnosti v svetovom a domácom rozmere. Identifikovať aktuálne pomery, kde ideme a ako sa tam dostaneme. Teda politika.

AGRÁRNA
– poľnohospodárska prvovýroba
– potravinárstvo
– lesníctvo
– súvisiace služby
– vodné hospodárstvo
– pôdohospodárska krajina
– vidiek
POLITIKA na presadenie národnoštátnych záujmov ako súbor:
– cieľov (napr. sebestačnosť, plné využitie potenciálu, …)
– zásad (voľný alebo organizovaný trh, …)
– nástrojov (legislatíva, finančná, obchodná politika, …)

= Formou debaty. Mohlo by ísť o medzigeneračnú diskusiu medzi ľuďmi, ktorí idú s čerstvými teoretickými vedomosťami do praxe a skúseným človekom v pozícii nadhľadu na dianie. Osobné postoje, kritické videnie vecí, prezentované cez Curriculum vitae – CV.

Osobné postoje – výber z CV
Kariéra:
-asistent riaditeľa a zootechnik v Štátnom majetku Ilava 1968 – 1970
-zootechnik v JRD Pobedím 1970 – 1972
-predseda JRD Nemšová 1972 – 1985 a 1990 – 1992
-riaditeľ Odboru vedecko-technického rozvoja a súhrnného plánu na MP SR 1986 – 1990
-spoluzakladateľ a člen predstavenstva prvej privátnej banky v SR- Poľnobanky 1989-2002
-spoluzakladateľ Slovenskej poľnohospodárskej komory 1990
-poslanec FZ ČSFR 1992
-minister pôdohospodárstva SR 1992 – 1998
-vedúci československej a slovenskej vládnej delegácie pre rokovanie s maďarskou stranou o sústave vodných diel Gabčíkovo-Naďmaroš 1992-1998
-prezident Spoločnosti Japonsko-Slovenského priateľstva 1993-1998
-poslanec NR SR 1998 – 2002
-volebný šéf ĽS-HZDS 1999 – 2002
-poslanec Európskeho parlamentu, člen výboru Agri 2004 – 2009
-dnes člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, Futurologickej spoločnosti na Slovensku, Občianskej futurologickej spoločnosti Praha, Spoločnosti bývalých poslancov EP Brusel
Vzdelanie:
-Stredná poľnohospodárska škola v Skalici -odbor ekonomika poľnohospodárstva
-1968 VŠP Nitra, Prevádzkovo-ekonomická fakulta, odbor ekonomika a organizácia – Ing.
-2007 Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, Fakulta Ekonomiky a manažmentu – PhD.
Študijné pobyty:
-1983 v Kanade zameraný na uplatnenie vedecko-technického pokroku
-1994 v Anglicku zameraný na poradenstvo a financovanie v poľnohospodárstve 3

2. Svetové pohyby podľa The Millennium Project SOFI

Figure 1. Where we are winning

Figure 2. Where we are losing

Figure 3. Where trends are not clear

Poznámky:
– máme úplne nový svet
– máme optimistický trend, ale
– máme prehlbujúcu nerovnosť
– nemáme kapitalizmus, zisky sprivatizované – straty štátne
– nemáme liberalizmus všetku nadhodnotu od 1980 vzalo 1% (Bildenberg !)
– nemáme peniaze od 1970 po zrušení Brethon Woody (1944), len copyright – Rumunský súd
– nemáme strednú triedu
– revitalizácia superveľmocí ZSSR, USA,Čína
– máme nové ekonomiky
– máme ocupy Wall Street
– máme lokálne a regionálne aktivity(banky…)
– bude kapitalizmus s ľudskou tvárou, neprizná si slabosť ako socializmus 1968?

Ceny potravín sú najvyššie v histórii a pravdepodobne budú aj naďalej dlhodobo rásť, ak nebudú žiadne veľké inovácie vo výrobe a zmeny v spotrebe, v kombinácii s rastom populácie, rastom blahobytu (najmä v Indii a Číne), použitím kukurice a ďalších obilnín pre biopalivá, pôdna erózia, vyčerpanie zásob spodných vôd, strata ornej pôdy, pokles spodných vôd a znečistenie vody, zvyšovanie nákladov na hnojenie (vysoké ceny ropy), trhové špekulácie, presmerovanie vody z vidieckych oblastí do miest, zvyšujúca sa spotreba mäsa, svetové zásoby potravín na 25-ročnom minime a zmena klímy zvyšujúca suchá a záplavy, topenie horských ľadovcov, ktoré znižujú vodné toky a nakoniec slaná voda napádajúca úrodnú zem. Nové prístupy, ako morské poľnohospodárstvo, pestovanie čistého mäsa bez chovania zvierat, rôzne formy agro-ekológie na zníženie nákladov na vstupy a zvýšenie vegetariánstva by mohlo pomôcť.

Objavy ropy vs. ťažba

3. Európska únia

– vo svete obmedzených zdrojov- LIMITUJÚCE FAKTORY

Poznámky:
– najviac bude treba „múdre“ vládnutie
– máme 4 slobody: pohyb, tovar, peniaze, ľudské služby
– potrebujeme morálku, úprimnosť bez ilúzií a pochlebovačstva
– rastúca komplexnosť, previazanosť, zložitosť problémov
– pôdohospodárstvo absentuje v stratégii 2020 ?
– preceňovanie služieb, teraz priemysel z 15 na 20 % a biopalív
– dominujú osobné a národné záujmy (Prodi, Sarkozy, Merkelová, Cameron, Juncker)
– neznásilňovať, riešme to čo spája
– mladí farmári „ mali sme EÚ ako rodinu, dnes 27 štátov“
– viac Európy ?, lepšiu Európu, fungujúcu, riešiacu problémy

Spoločná poľnohospodárska politika – Päť omylov SPP – päť výziev
1. Rozklad poľnohospodárstva v nových členských štátoch
Diskriminačný charakter prístupových zmlúv, ktorými sa pre väčšinu farmárov NČŠ
nezabezpečovalo ani 15% priamej podpory, oproti farmárom SČŠ.
Postupné obsadenie trhu v NČŠ potravinami zo štátov pôvodnej pätnástky aspoň vo výške jednej tretiny a znehodnotené farmy v NČŠ skupovať lacno zahraničnými investormi. Neokoloniálne efekty!!!
2. Rastúca volatilita agrárnych trhov
Objektívnym zmyslom a prvotnou úlohou agrárnej politiky je predchádzanie krízam. Tvorba a používanie nevyhnutných zásob potravín tvoria podstatnú zložku.
3. Vysoké výrobné náklady fariem v EÚ
Presmerovať nástroje SPP z podpory nevýroby na vyrovnanie sa svetovým cenám.
4. Podceňovanie role pôdohospodárstva
Pôdohospodárstvo nie je predsa nástrojom vidieckej politiky, ale prosperujúce pôdohospodárstvo je
cieľom vidieckej politiky. Pôdohospodárstvo ako komplex je pritom najväčším rezortom EÚ, s 13% podielom na HDP, s 15 % zamestnanosťou v tomto komplexe. Na 1 pracovné miesto v prvovýrobe pripadajú 4 iné.
5. Nesystémová organizácia SPP
SPP nie je inštitucionalizovaná. Líderstvo je založené na vizionárstve, ktoré ale v prípade SPP
chýba. Výzvou je vytvoriť inštitucionalizované fórum pre dlhodobé plánovanie.

Spoločná poľnohospodárska politika, pôvodná/stratégia 2035

Pôvodná SPP 1962
Ciele
• zvyšovať produkciu poľnohospodárstva
• zabezpečiť primeranú úroveň poľnohospodárov
• stabilizovať trhy
• zabezpečiť riadne zásobovanie spotrebiteľov potravinami za primerané ceny
Zásady
• spoločného trhu
• preferencie komunitárnych výrobkov
• finančnej solidarity
Nástroje
• ceny cieľové – referenčné, intervenčné a prahové
• organizačno-technické opatrenia, trhové poriadky, priame platby
• obchodné opatrenia, clá, dovozné kvóty
• legislatívne opatrenia

Stratégia SPP 2035
Ciele
• garancia dlhodobej potravinovej bezpečnosti pre Európskych občanov a prispenie k narastajúcemu dopytu po potravinách vo svete
• udržať životaschopné vidiecke komunity, ktoré budú prispievať k zamestnanosti a územnej rovnováhe
• poskytovať Európskym občanom kvalitu, hodnotu a diverzitu jedla produkovaného v súlade
s požiadavkami na prírodné zdroje a verejné zdravie
Zásady
• zachovanie a efektívne využívanie zdrojov
• diverzita, transdisciplinarita, koordinácia a zapojenie verejnosti
• blahobyt pre všetkých
Nástroje
• samoregulačné pôsobenie trhu uplatniť v racionálnej miere
• regulačné opatrenia využívať v miere potrebnej pre naplnenie cieľov a pri rešpektovaní princípov
• racionálne legislatívne a organizačné opatrenia

Neokoloniálne riziká SPP pri rozšírení EÚ v roku 2004

Růst agrární produkce v ZSVE:

Úroveň agrárních cen EU-15=100
Polsko 77
Slovensko 82
Cesko 85
Madarsko 86
EU-15 100

Prášky na spaní:
č. 1 Nízke produkční kvoty
č. 2 Nízke příme platby
č. 3 Normy EU vyžadují obrovské investice

Problémy
1. Pôdohospodárstvo SR upadá s vážnymi a často nenapraviteľnými miestnymi a regionálnymi, sociálno-ekonomickými dôsledkami, najmä v dramaticky rastúcej vidieckej nezamestnanosti.
2. SR neprijíma potrebné riešenia pre revitalizáciu upadajúceho pôdohospodárstva.
3. Dominantným problémom je absencia Doktríny, ústavného dokumentu NR SR, fixujúceho dlhodobé smerovanie pôdohospodárstva SR, predradeného SPP.
4. Slovensko, akoby opäť, obetuje heslu „ Viac Európy“ svoje pôdohospodárstvo, podobne ako to bolo pri vstupe do EÚ a na začiatku transformácie do trhových podmienok (pred 10 a 20 rokmi).
5. Problémy sa prehlbujú tým, že SR nepresadzuje účinne svoje agrárne záujmy v SPP.
6. V AP SR panuje nestabilita. Pôdohospodárstvo SR najviac deštruujú až protismerné zmeny v cieľoch, zásadách a nástrojoch AP pri výmene vlád.
7. Nepochopenie súčasného stavu, vyplývajúce z dezinterpretácie agrárnej minulosti, /údajne nekoncepčnej a nič neriešiacej/ sa stalo významnou bariérou.
8. Prehlbujúca sa finančná nedokrvenosť agrosektoru je kľúčová prekážka revitalizácie pôdohospodárstva SR.
9. Orgány SR prejavujú malú schopnosť a malú ochotu motivovať zainteresovaných na riešení priorít
AP. Ľudia sa správajú tak, ako sú motivovaní.
10. Kompetentnosť?

Riešenia
1. Treba spracovať a využiť dôsledné, dlhodobé, ideologicky nezaťažené analýzy a hodnotenia plusov a mínusov doterajšieho vývoja pôdohospodárstva SR.
2. Biologický charakter pôdohospodárstva umožňuje len postupne revitalizáciu. Jednoročný úpadok si vyžaduje 5 a viac rokov revitalizácie, preto treba razantne a neodkladne konať.
3. Agrárna Doktrína SR, fixovaná ústavnou väčšinou, je pre úspešný rozvoj pôdohospodárstva SR
rozhodujúca.
4. SR má kvalifikovanú Prognózu (25 rokov) a Víziu (50 rokov) rozvoja, nevyhnutných pre kontinuitu strednodobých a dlhodobých koncepcií vlád.
5. Naše agrárne záujmy musíme definovať a musíme ich účinne, aj nekompromisne (aj súdnou cestou) presadzovať.
6. SPP jednostranne uľahčuje našim zahraničným konkurentom presadzovať ich záujmy nad slovenskými agropodnikateľmi, čo nesmieme tolerovať a presadiť reciprocitu.
7. Koncepcie mala každá vláda. Revitalizácia prebiehala po roku 1993 úspešne aj vďaka Podpornému a záručnému fondu (10 mld. SK ročne), do jeho zrušenia v roku 1999. Tento treba aktuálne
obnoviť.
8. Pre účinnú motiváciu na rozvoj treba nástroje AP s kapacitou asi 400 mil. EUR ročne. Táto potreba narastá fiktívnymi rozpočtovými podporami 2012 a katastrofálnymi reštrikciami v agrárnom štátnom rozpočte 2013. Existujú predsa aj iné rozpočtové možnosti (daňová disciplína), a tiež mimorozpočtové, rozpočtovo neutrálne a úverové zdroje v kombinácii s podnikovými.
9. Orgány SR sa nemôžu chovať k agrárnemu rezortu ako k škaredému káčatku. Je treba medzinárodnými auditmi sprístupniť riešenia problémov.
10. Konsenzuálnosť zainteresovaných na kvalifikovanej báze (napr. 1993).

* Celý text prednášky v písomnej forme dodatočne na stránku doplníme.

Komentáre