EÚ – podpora rozvoja vidieka, Konferencia „Podnikatelské příležitosti, Rozvoj venkovského prúmyslu a služeb“, Zlín, 24. 2. 2005

Vážene dámy, vážení páni

Volám sa Anton Pitoňák, pracujem v týme pána poslanca Petra Baca a podieľal som sa na spracovaní podkladov pre toto vystúpenie. V súčasnosti som zamestnaný na Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave. Predtým som pracoval na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako riaditeľ odboru, do ktorého kompetencie patrila problematika európskej integrácie a dlhodobého plánovania.

Pán Peter Baco, ktorý mal podľa programu vystúpiť, je poslancom Európskeho parlamentu – členom poľnohospodárskeho a regionálneho výboru. Pán Baco sa ospravedlňuje, že sa nemohol zúčastniť tejto konferencie, kvôli zasadnutiu Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde sa prerokúvajú niektoré dôležité veci, ku ktorým má aj on možnosť povedať svoje poznámky..
P. Baco ma preto poveril, aby som vás v stručnosti informoval o jeho názoroch na tému, ktorú mu organizátori konferencie prisúdili.
Pán P. Baco dlhé roky spolupracuje v tejto oblasti, pravidelne sa zúčastňuje na týchto konferenciách. Považuje obsah tejto konferencie za veľmi aktuálny, pretože v súčasnosti prebieha v poľnohospo-dárskom výbore Európskeho parlamentu debata o perspektívach financovania po roku 2006 ale aj o tom ako sa bude podporovať vidiecka politika v Európskej únii. Preto víta možnosť využiť vo svojej práci aj myšlienky, ktoré odznejú na tejto konferencii.

V texte uverejnenom v Zborníku sú pomerne podrobne rozobraté základné ciele a filozofia, štruktúra a kvantifikácia podpôr do rozvoja vidieka tak, ako sa to v Európskej únii vníma. Sú tam aj informácie o prebiehajúcich reformách v tejto oblasti. V tejto prednáške by sme chceli hovoriť najmä k týmto trom okruhom (slide 2 ):
Stručná genéza myšlienky samostatnej politiky rozvoja vidieka
Zámery, ktoré sa teraz pripravujú – finančná perspektíva 2007-13
Rizika a priority tak ako ich vidí poslanec Baco

Stručná genéza. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikala pred polstoročím v čase, keď tu boli dozvuky povojnového nedostatku potravín. To sa prejavilo aj vo formovaní jej základných cieľov, ktoré boli orientované hlavne na podporu výroby.
1. Už začiatkom 80-tých rokov sa ukázalo, že Spoločná poľnohospodárska politika svojimi nástrojmi dosiahla síce účinné stimuly na rast produkcie, viedlo to však postupne k tvorbe obrovských prebytkov, ktoré sa čoraz ťažšie umiestňovali na zahraničných trhoch. Bolo potrebné reagovať na túto situáciu, pretože likvidácia prebytkov sa stávala pomaly najdrahšou položkou v rámci celej podpornej politiky. Nejaké čiastkové úpravy sa urobili (zavedenie mliečnych kvót v roku 1984, stanovenie maximálnych garantovaných množstiev (1988) zavedenie set-aside (1988), či samotná Mac-Sharyho reforma v roku 1992 a reformy prebiehajú aj v súčasnosti. Na rozdiel oproti Spojeným štátom, ktoré riešili tento, či podobný problém tak, že využili reformu a likvidáciu prebytkov na to, aby podporili technologickú, biologickú a organizačnú a obchodnú konkurencieschopnosť, hlavne agresívnou marketingovou aktivitou a podporou exportu, Európa uvažovala o tom ako jednoducho znížiť výrobu prebytkov – nadprodukcie, predovšetkým útlmom výroby.
Vznikala myšlienka – časť peňazí, ktoré poľnohospodárstvo dostáva posunúť do iných oblastí, predovšetkým rozvoja vidieka, kde hlavnú úlohu zohráva poľnohospodárstvo. Stále viac sa však v poslednej dobe (Konferencia v Corku, Agenda 2000 a teraz už v Salzburgu) dostávajú do popredia hlasy, aby sa rozvoj vidieka stal osobitnou agendou Spoločnej poľnohospodárskej politiky a posudzoval sa ako samostatná politika oddelená od poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika, ako iste viete, je jednou z najnákladnejších položiek v celom rozpočte Európskej únie. Opatrenia na podporu vidieka sú súčasťou štrukturálnych a regionálnych opatrení financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Všetky sa svojim spôsobom podieľajú aj na podpore opatrení rozvoja vidieka. V novopristupujúcich krajinách sú to aj tzv. “predvstupové nástroje“ (PHARE, ISPA, SAPARD), ktoré dobiehajú ešte pár rokov po vstupe. Prehľad týchto fondov ukazuje obrázok (slide 3). Poľnohospodárstva a vidieka priamo sa týkajú 2 európske fondy (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond (EAGGF) a Finančný nástroj na riadenie rybolovu (FIFG)
Finančný rámec výdavkov zo štrukturálnych fondov na roky 2002-2006 je daný finančnou perspektívou na tieto roky (slide 4). V minulosti tvorili náklady na realizáciu SPP viac ako 50 % celkového spoločného rozpočtu EÚ. Postupne sa objem týchto podpôr znižuje. V roku 2006 to už bude len necelých 46,5 % a do roku 2013 to poklesne na 36,5 %, pri zachovaní celkového objemu zhruba na súčasnej nominálnej úrovni. Výrazne sa však zvýši počas budúcej finančnej perspektívy 2007-13 podiel zdrojov na rozvoj vidieka a ostatných opatrení (tvorba a ochrana životného prostredia, podpora rybárstva a iné), ktoré nie sú viazané priamo na poľnohospodárstvo – z terajších niečo cez 10 % z celkovej čiastky na poľnohospodárstvo – na vyše 21 % už v roku 2006 (modulácia) a na takmer 27 % v roku 2013. Na druhej strane objem priamych platieb a trhovo orientovaných výdavkov sa zníži v roku 2013 o vyše 3 % oproti roku 2006. (slide 5 ).

Tým sa vlastne dostávame k druhej téme – Pripravované zmeny a zámery v oblasti rozvoja vidieka (finančná perspektíva na roky 2007-13)
Predovšetkým je tu snaha o zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného pomerne zložitého systému financovania, programovania a kontroly. Namiesto terajších 5 typov programov a 3 finančných, riadiacich a kontrolných systémov sa uplatní:
jeden fond – terajší EAGGF sa rozdelí na dva
jeden programovací systém
jednotné finančné pravidlá
jednotný kontrolný systém
jednoduchšie postupy pre všetky vidiecke oblasti EU
Základné ciele (či osi) novej politiky rozvoja vidieka sú (slide 6):
Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho sektora prostredníctvom podpory jeho reštrukturalizácie (slide 7) – 15 opatrení – hlavné:
Opatrenia zamerané na zlepšenie ľudského potenciálu: učňovské vzdelávanie, podpora mladých farmárov, skorý odchod do dôchodku, manažment, podpora poradenských služieb
Opatrenia zamerané na reštrukturalizáciu fyzického potenciálu: investície do zlepšenia produkcie, spracovanie a marketing štruktúr (a infraštruktúry)
Opatrenia zamerané na zlepšenie kvality poľnohospodárskej výroby a výrobkov: adaptácia na nové EU štandardy, spoluúčasť na schémach kvality potravín, propagácia kvalitných produktov
Transformačné opatrenia pre NČŠ (do roku 2008) – samozásobiteľské farmy, zakladanie producentských skupín
Skvalitnenie životného prostredia a krajiny prostredníctvom podpory krajinného manažmentu – 12 opatrení (slide 8)- najmä:
Opatrenia zamerané na trvaloudržateľné využitie poľnohospodárskej pôdy, horské oblasti, iné znevýhodnené oblasti, oblasti Natura 2000, agroenvironmentalne opatrenia, a opatrenia pre pohodu zvierat, podpora neproduktívnych investícií
Opatrenia zamerané na trvaloudržatelné využitie lesníckej pôdy, prvé zalesnenie, po prvýkrát zavedenie agrolesníckych schém, oblasti Natura 2000, lesnícky environment, obnova lesníckeho produkčného potenciálu, a zavedenie preventívnych opatrení, podpora neproduktívnych investícií
Skvalitnenie života na vidieku a podpora diverzifikácie ekonomických aktivít – 8 opatrení (slide 9) – najmä:
Opatrenia zamerané na diverzifikáciu vidieckej ekonomiky: diverzifikácia nepoľnohospodárskych aktivít, podpora mikro-podnikov, turizmus, ochrana a manažment prírodného dedičstva
Opatrenia zamerané na zlepšenie kvality života – základné služby, obnova obcí, vidiecke dedičstvo
Tréning a budovanie kapacity

Mimo týchto cieľov a opatrení je program LEADER, ktorý je zameraný skôr na podporu miestnych rozvojových stratégií. (slide 10)

Programový rámec – kroky programovania (slide 11)
Európsky strategický dokument, ktorý stanovuje EU priority pre prioritné osi (konkurencieschopnosť, životné prostredie a krajinný manažment, širší rozvoj vidieka, prístup LEADER)
Národné strategické plány, ktoré prenášajú EU priority na úroveň situácie v členských štátoch a zabezpečujú komplementaritu s kohéznou politikou
Národné alebo regionálne programy rozvoja vidieka, ktoré artikulujú uvedené štyri osi
Časový rámec (slide 12):
Európsky strategický dokument – prerokúva sa v parlamente, ktorý by ho mal schváliť do konca polroka 2005
Národné (regionálne) strategické dokumenty by mali byť prediskutované a schválené do konca tohto roku
Príprava a schválenie programu by malo prebehnúť v priebehu roku 2006
Od 2007 by mala začať realizácia programu

V záujme rešpektovania špecifík jednotlivých členských štátov sa počíta, že z celkovej čiastky vyčlenenej na rozvoj vidieka bude na zabezpečenie prioritných cieľov (osi) programu EÚ záväzne viazaných maximálne 62 % (konkurencieschopnosť – 15 %, životné prostredie a krajinný manažment – 25 %, kvalita života a diverzifikácia – 15 % a LEADER – 7 %). O využití ostávajúcich 38 % sa rozhodne na národnej úrovni v rámci prípravy Národných strategických plánov.

Na podporu realizácie stratégií a programov bude k dispozícii: (slide 13)
Technická pomoc na programovej úrovni pre prípravu, manažment, monitoring, hodnotenie, informovanosť a kontrolu aktivít (až do 4% z programových zdrojov)
Národná vidiecka sieť, ktorá podporuje a spája organizácie a administratívu aktívnu v rozvoji vidieka (Financovaná z technickej pomoci na programovej úrovni)
Európska sieť pre rozvoj vidieka, ktorá zabezpečuje prepojenie národných sietí a administratív (financovaná z technickej pomoci na úrovni Iniciatívy EK – do výšky 0,3% fondu pre rozvoj vidieka)

Riziká a priority
Znížovanie celkového balíka podpôr
Ako som už povedal celkový balík podpôr do poľnohospodárstva sa postupne znížuje. Je to výsledok Agendy 2000, posilnený ešte prebiehajúcou Reformou 2003, ktorá zaviedla tzv. „moduláciu“ a zrušila niektoré podpory.
V novopristupujúcich krajinách je to ešte výraznejšie, pretože sa za základ pre priame platby zobrali nízke úrody z transformačného obdobia. Napríklad na Slovensku máme dlhodobo dané 60 %-né podpory, pretože referenčné úrody boli 60 %-né. Z toho sme vlastne v zmysle pristupových dohod dostali od EÚ len štvrtinu s tým, že ďalšiu štvrtinu dostaneme od vlády, čo sa nestalo. Pritom časť zdrojov na rozvoj vidieka vláda presunula do regionálneho rozvoja, takže nemáme ani na podpory poľnohospodárstva, ani na rozvoj vidieka. Sú to len čiastkové zdroje oproti tomu, čo sa pôvodne uvažovalo, takže samozrejme nemôžeme dosahovať ani výsledky, ktoré sa maľovali dopredu, že budú.
Navyše stále prebieha diskusia o znížení príspevkov pod navrhovaných 1,24 % národných HDP, takže možno očakávať ďalšie redukcie

Diverzifikácia podpôr do rôznych iných aktivít
Okrem celkového balíka peňazí pre poľnohospodárstvo, ktorý sa zmenšuje, tie peniaze, ktoré boli pôvodne pre poľnohospodárov sa stále viac a viac diverzifikujú pre rôzne iné činností a aktivity. Je tu snaha bagatelizovať význam poľnohospodárstva ako hlavného ekonomického a organizačného gestora na vidieku a posunúť toto gestorstvo kdesi inde. Tieto peniaze sa tak rozptyľujú. Vlastne tie peniaze berieme poľnohospodárom a dávame ich do rôznych štruktúr, kde sa stávajú anonymné a mimo zodpovednosti. Oslabuje sa tým ekonomika podnikov a ich možnosť rozhodovania.
Vidíme zjavný tlak a tendencie, na úrovni Únie, ale aj na úrovni národných vlád, peniaze vziať poľnohospodárom, vložiť ich do balíka rozvoja vidieka, kde sú však väčšinové nároky iných, okrem poľnohospodárskych subjektov. A stále sa pridáva viac titulov, ktoré sa majú z toho financovať.
Máme skúseností – a analýzy, ktoré robila na Slovensku mimovládna organizácia – Vidiecky parlament to potvrdzujú, že rozvoj vidieka v jednotlivých oblastiach, či konkrétnych obciach je závislý na tom aký je tam ekonomický potenciál, predovšetkým ekonomický potenciál poľnohospodárskych podnikov. Tam kde sú silní podnikatelia, tam je aj rozvoj vidieka – tam bežia tieto myšlienky, tam sa to realizuje, tam kde sú slabí – tam nemajú peňazí ani na to, aby si priložili k tomu čo dostanú z Bruselu, ani banky im nepožičajú. Teda spoločným záujmom vlády, ale aj rôznych mimovládnych zoskúpení zaoberajúcich sa rozvojom vidieka, i samotných podnikateľovby by mal byť rozvoj životaschopných, konkurencieschopných podnikov. Bez toho nebude fungovať ani vidiecky rozvoj.

Strata medzinárodnej konkurencieschopnosti
Z toho čo bolo povedané nechceme aby vznikol dojem, že ideme plakať nad tým, že poľnohospodári potrebujú peniaze. Ide len o to poukázať na to, že v porovnaní s našimi konkurentmi, najmä Spojenými štátmi, ktoré rozvíjajú aktívnu agrárnu politiku, a zvyšujú nepriame podpory (budovanie trhovej a exportnej infraštruktúry, finančnej infraštruktúry, marketingu, služieb, podpora odbytu, podpora informatizácie), idú cez posilňovanie ekonomického potenciálu podnikateľov a cez silnú podporu exportnej polityky a tým zvýšujú ich ale aj národnú konkurencieschopnosť, my znižujeme podpory a vlastne používame ich na útlm výroby a presúvame na iné aktivity, akože rozvoj vidieka, kde vlastne sa tie peniaze odtrhajú od poľnohospodárov a často strácajú. Nechceme tým samozrejme naznačiť, že by sa model amerického poľnohospodárstva mal uplatniť v Európe, pretože sú to iné podmienky – prírodné, organizačné, tradície a tak, ale tie prvky, tie vecné racionálne prvky, ktoré sú tam, a ktoré zvyšujú rozdiely, zlepšujú ich konkurencieschopnosť, tie nemôžeme predsa nevidieť. Nemôžme prehliadať ako oni našli spôsob ako sa vysporiadať s tlakmi WTO a pritom sa vyhnúť reštrikciám.
Ekonomický potenciál podnikateľských subjektov je vlastne tou reálnou silou, na ktorej je postavený aj rozvoj vidieka. Realitou je, že dnes vyrábajú Spojené štáty väčšinu potravín o polovicu lacnejšie ako Európska únia. Výsledkom bude, že americké, kanadské, austrálske a novozélandské potraviny nás nielen vytlačia zo svetových trhov, ale aj z európskeho, nášho vlastného trhu.
Absencia dlhodobých prognóz a vizie
Ďalším rizikom je, že národné vlády, ani EÚ nemajú dlhodobé, niekoľkodesaťročné predstavy, o tom, aký vlastne by mal ten vidiek a agrárna politika byť a ako sa bude trh potravín vyvíjať o 20 – 30 rokov a ako v ňom chce EÚ obstať. To znamená, že naše opatrenia nesmerujú k dlhodobému cieľu, ale sú to vlastne len opatrenia na to ako si vydobyť peniaze, na 7 rokov ako ich minúť. Je to vlastne boj o ne. A prehrávajú ho poľnohospodári.
Keby sme boli schopní urobiť si víziu – prognózu na 30 – 50 rokov dopredu videli by sme, že to dopadne zle, že nás ti konkurenti vyfackajú na vlastnom trhu tak by sme to museli robiť inak.
To iste platí o národných politikách. Na Slovensku máme koncepciu, ktorá ešte má nejaký výhľad tri roky dopredu a okrem toho nič. Žijeme vlastne z ruky do úst. Chýba vízia na niekoľko desaťročí, ktorá by nebola poplatná jednej vláde a chýba náš vlastný názor na to čo chceme. Vlastne koncepcia, ktorá na Slovensku platí je len o tom ako previesť bruselskú administratívu na Slovensko. My predsa máme Slovensko objektívne zmapované a vieme, že na Slovensku môžeme šetrne, ekologicky voči prírode, vyrábať raz toľko potravín a my sa s tým zmierujeme. Nik sa tým v súčasnosti nezaoberá. Bez vlastných dlhodobých prognóz a vízií nie je možné očakávať, že jednotlivé národné vlády budú sa na úrovni Rady EÚ zaoberať vzdialenou budúcnosťou. Nie je definovaný dlhodobý záujem v celkovej ekonomike, nie je definovaný ani v poľnohospodárstve.
Toto sú hlavné riziká, samozrejme okrem tých ďalších, okrem tej mašinérie administratívnej, kde by sa mohlo uviesť niekoľko ďalších bodov.

Priority, ktoré z toho vyplývajú
Podnikateľom treba povedať, že v prvom rade to bude tak ako si to oni urobia – nech sa v prvom rade spoľahnú na svoje hlavy a ruky. K tomu ich treba vybaviť dobrými informáciami, preto oceňujem veľmi aj túto konferenciu, ktorá vždy bola orientovaná na to aby podnikateľov povzbudzovala, dodávala im dôveru a sebavedomie tým, že im poskytovala nové informácie ako si môžu svoje podnikateľské záujmy riešiť. Vlády by mali viac prispievať k tomu aby bol podnikateľ lepšie informovaný – na druhej strane však vlády musia rešpektovať názory a záujmy podnikateľov.
Treba zdôrazniť spoločný záujem poľnohospodárskych podnikateľov, zväzov, samosprávy, nneziskových mimovládnych organizácií a nájsť spoločnú reč pri definovani dlhodobých zámerov, národných záujmov a priorít a vyvinúť tlak, aby sa takéto prognostické a vizionárske dokumenty pripravili aj v rámci Európskej únie, aby tá práca smerovala dlhodobo k nejakému cieľu a nielen smerovala, ale aby sme nerobili chyby, ktoré potom budeme musieť draho naprávať o čom napríklad svedčí aj súčasné oslabovanie poľnohspodárskeho sektora a znižovanie jeho konkurenčnej schopnosti. To je podľa mňa chyba, ktorá sa bude musieť napraviť. Bez stabilizovaných, ekonomický silných podnikov, schopných rozvoja nebude ani rozvoj vidieka
Treba posilňovať poradenské a projekčné zložky, ktoré budú poskytovať konkrétne rady a schopné, alternatívne pripravovať projekty pre podnikateľské subjekty na získanie zdrojov z Európskych fondov, ktoré sú tu tak, aby sa poľnohospodárom ušlo čo najviac, pretože je tu konkurenčný vzťah. Získava ten, kto to vie zadministrovať a nie toho kto potrebuje ale nevie ako na to.
Je dôležité, aby podnikatelia posilňovali svoju samosprávu, ktorá bude schopná vyjadrovať ich záujmy a hľadať efektívne cesty na to, ako ich využívať najmä doma vo svojich vládach to, ale i v európskych inštitúciách – najmä v Európskej rade (kde sú zastúpené národné vlády) a v Európskom parlamente. K tomu pán Baco ponúka aj svoje možností a schopností
Záver
Na záver chcem tlmočiť slová p. poslanca Baca, ktorý považuje túto konferenciu naozaj za časovo veľmi aktuálnu. Chcel by všetkým oznámiť, že 8.apríla 2005 zorganizujeme podobnú konferenciu na Slovensku v Trenčíne. Počítame s tým, že p. Čuba s p. Hortom sa zúčastnia a odprednášajú prednášku, ktorú prezentovali dnes na tejto konferencii.
Ďakujem, i v mene p. Baca, za možnosť vystúpenia a tešíme sa na budúcu spoluprácu.

Komentáre