Boj s vodou o vodu, Sympózium „Voda pre život – voda živel“, 2.10.2006, Nitra

Vážené dámy, Vážení páni, srdečne Vás pozdravujem!

Dovoľte mi, predtým, ako vystúpia naslovovzatí odborníci v problematike vody, povedať niekoľko s vodou súvisiacich myšlienok.

Minulosť, súčasnosť, ale aj rôzne scenáre ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti jednoznačne poukazujú na to, že o ďalšom rozvoji svetovej – globálnej, ale i miestnej – lokálnej ekonomiky nebude rozhodovať ani ropa, ani zlato a diamanty, ani vysokosofistikované produkty ľudského umu a ľudskej tvorivosti, ale že o ďalšom vývoji globálnej i lokálnej ekonomiky bude rozhodovať tá, na prvý pohľad „najbežnejšia“, „najobyčajnejšia“, a „najrozšírenejšia“ kvapalina na našej planéte – voda.

Voda – to sú oceány, moria, rieky, jazerá a vodné nádrže so svojimi skoro 97% objemu všetkých zásob vody na našej planéte. Voda – to je aj skoro 70% všetkých zásob sladkej vody v obrovských masách ľadovcov a v nedoziernych snehových poliach Antarktídy, Grónska, či Arktídy. Voda – to sú aj olovené mračná nad našimi hlavami, to je aj dážď a sneh, rosa i hmla, krúpy i poľadovica, ale voda – to sme, a to dokonca až z dvoch tretín, aj my – „vládcovia“ tejto Zeme – ľudia. Voda nie je iba najrozšírenejšou kvapalinou v prírode, voda je aj najdôležitejšou kvapalinou v prírode. Stačí asi povedať, že vo vode sa zrodil život, že bez vody nemôžu existovať ani živočíchy ani rastliny, že život na Zemi je iba tam, kde je aj voda.

Na Slovensku, či už zásluhou prírodných podmienok, alebo uvedomelou činnosťou našich predkov, ale i súčasníkov, zatiaľ nedostatok pitnej vody nepociťujeme, i keď už aj u nás sa objavujú situácie, ktoré by v budúcnosti mohli viesť aj v našich podmienkach k vysušovania krajiny. Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti osobitne nevyzdvihol vodohospodárske diela v SR, ktoré svojim rozsahom, kvalitou a komplexnosťou určite patria medzi to najlepšie nielen v Európe, ale aj globálne, čo vodné hospodárstvo štátu môže mať. Treba sa zakaždým poďakovať všetkým, čo sa o to zaslúžili. Aj preto máme v SR menej povodní a s menšími následkami ako okolité štáty. V niektorých oblastiach Slovenska bolo zistené, že v posledných 4 desaťročiach sa zvyšoval počet periód sucha, ale i celkový počet suchých dní každých 10 rokov v priemere o 4%! O potrebe venovať sa problematike boja proti vysušovaniu – dezertifikácii svedčí aj 17. júna 1994 prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ku ktorému v roku 2002 pristúpila aj Slovenská republika.

Na druhej strane, v posledných 10 – 15 rokoch sa v strednej a východnej Európe vyskytli katastrofálne povodňové udalosti takmer na všetkých veľkých riekach (Rýn, Dunaj, Odra, Visla, Labe). Tieto povodne spôsobili nielen škody vo výške mnoho miliard Є (euro), ale pri nich prišli o život aj stovky ľudí. Aj Slovensko je, žiaľ, v poslednom období každoročne postihované rozsiahlymi povodňami, tiež aj s desiatkami stratených ľudských životov, tiež aj s veľkými materiálnymi, ale i morálnymi a zdravotnými dopadmi na ľudí v zaplavených oblastiach. Z hľadiska tohto, tzv. ,,makroskopického“ pohľadu na vodu, sú obidva extrémy jej výskytu v krajinnom prostredí nežiaducim javom, často, ako som už spomenul, s katastrofálnymi následkami.

V tejto súvislosti možno treba ,,oprášiť“ myšlienky nášho významného vodohospodára, jedného z prvých členov bývalej Československej akadémie vied, Ing. Štefana Bellu, ktorý vzťah človeka k vode vyjadril slovami: „Boj s vodou a o vodu“

Asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že problémy s vodou bolo treba riešiť v minulosti, treba ich riešiť dnes, a že ich bude treba riešiť aj v budúcnosti. Z pohľadu ďalšieho rozvoja nášho pôdohospodárstva, a tým aj rozvoja nášho vidieka, ale aj rozvoja celého Slovenska, nie je možné nespomenúť aj tzv. „mikroskopické“ vnímanie vody, vyplývajúce z jej účasti v procese fotosyntézy. V procese, ktorý je jedinečný tým, že pomocou slnečného žiarenia premieňa anorganické látky na živú hmotu, ktorý je dôležitý aj tým, že je hlavným zdrojom kyslíka v Zemskej atmosfére, a bez ktorého by nemohla existovať ani poľnohospodárska výroba, a tým ani výroba potravín vo všeobecnosti.

Ak si uvedomíme, že na našej planéte každý siedmy človek každodenne trpí hladom, že na našej planéte každých 5 sekúnd zomrie od hladu 1 dieťa, že 1,4 miliardy ľudí nemá prístup k zdravej pitnej vode, potom by sme si mali uvedomiť aj potrebu, či priam nevyhnutnosť dať na prvé miesto v našich prioritách práve tú nenápadnú, niekedy aj ospevovanú kvapalinu, nazývanú aj voda. Prognózy varujú, že v roku 2020, nebude mať k pitnej vode prístup už každý druhý obyvateľ našej planéty.

Voda je tou substanciou, ktorej musíme prispôsobiť v našich podmienkach rastlinnú a tým aj poľnohospodársku výrobu, a aj celkový rozvoj nášho vidieka, nášho štátu. Dostatku či nedostatku vody musíme prispôsobiť aj technológie jej využívania, napr. rozširovaním tzv. úsporných závlahových technológií. Voda je naozajstný zázrak prírody. Je limitujúcim faktorom pre poľnohospodársku výrobu, pre produkciu potravín, pre ďalší rozvoj ľudskej spoločnosti nie je nedostatok pôdy a iných prírodných zdrojov, ale dostatok, či nedostatok vodných zdrojov.

Uvedomilo si to aj OSN, keď rok 2006 vyhlásilo za medzinárodný rok boja proti suchu, keď 22. marec vyhlásilo za Svetový deň vody, ale uvedomila si to aj Európa, keď v roku 1968 bola v Štrasburgu vyhlásená tzv. Európska vodná charta, či keď v roku 2000 v EÚ vstúpila do platnosti tzv. Rámcová smernica o vode.

Organizátori 23. ročníka medzinárodného filmového festivalu Agrofilm a v rámci neho poriadaného dnešného medzinárodného sympózia „Voda pre život – voda živel“ mi navrhli, aby som sa spolupodieľal na organizovaní tohto sympózia. S radosťou som túto ponuku prijal. Dúfam, že spoločne budeme mať potešenie z dnešného sympózia.
Ďakujem za pozornosť.

Komentáre