14. október 2010

Diskusia o podobe SPP po roku 2013 sa uzatvára. Európska komisia (EK) v tejto súvislosti vydala minulý týždeň interné vyhlásenie slúžiace na dopracovanie reformy. Komisár pre AGRI tieto dopracované zásady oznámi 17. novembra 2010. Do jari budúceho roku bude reforma spracovaná do konkrétnych legislatívnych krokov.
Z tohto vyhlásenia je jasné, že komisia je vo veľmi zložitej situácii. Na jednej strane všetky členské štáty (ČŠ) sú zajedno v tom, že SPP treba zachovať a súčasne, že ju treba reformovať tak, aby bola konkurencieschopnejšia, jednoduchšia a reagovala na narastajúce ekologické a klimatické tlaky.
Na druhej strane, doterajšie rozpory však pretrvávajú. Briti by radi úplne liberalizovali agrárny trh pri výhradnej podpore len environmentu (čo by veľmi posilnilo pozíciu dotovaných agroproduktov USA na trhu EÚ). Francúzi chcú potravinovú bezpečnosť EÚ ešte posilniť vyššou ochranou trhu. Francúzi s Nemcami zverejnili pred mesiacom spoločnú pozíciu „Silná SPP po roku 2013“. V tomto dokumente sa zviditeľňuje najväčší problém reformy, ktorým sú peniaze. Francúzsko a Nemecko požadujú zachovať doterajšie rozpočtové balíky z EÚ. Signatári uvedenej spoločnej pozície sa odvolávajú na nerovnaké ekonomické podmienky ako napríklad nižšie výrobné náklady v nových ČŠ. To je však nepresné, respektíve nepravdivé a vonkoncom neoprávnené. Naopak, farmárske ceny v starých ČŠ sú takmer vždy vyššie ako v nových ČŠ a ceny hnojív, agrochemikálií, osív a strojov sú v nových ČŠ často až o desiatky percent vyššie oproti západným kolegom. Nesedí ani poukaz na nižšie mzdové náklady, lebo nižšie mzdy v nových ČŠ kompenzuje vyššia produktivita práce v starých ČŠ.

Ak má však EÚ dlhodobo fungovať, tak farmárom nových ČŠ treba dorovnať podpory na úroveň farmárov starých ČŠ. Takýto záväzok vyplýva EÚ z prístupových zmlúv. Veď napríklad SR pri vstupe do EÚ mala podporu len 60 €/ha, kým v Rakúsku to bolo 360 €/ha. Okrem toho štátna pomoc pre farmárov v Rakúsku bola 400 €/ha a na Slovensku len 2 €/ha. Teda ide o to, kde vziať miliardy eur na naplnenie záväzku voči novým ČŠ.
Komisia v spomínanom vyhlásení hľadá kompromis v podobe vyčlenenia z priamych platieb fixnej položky, ktorá by bola pre všetky štáty rovnaká (kompromis, ktorý ale neuspokojuje žiadnu stranu). S potešením konštatujeme, že vo vyhlásení komisie sa akceptujú závery minulej „zdravotnej prehliadky“ SPP, kde sa nám podarilo presadiť minimalizáciu krátenia podpôr pre veľké poľnohospodárske podniky. Taktiež sa zdôrazňuje naša priorita, jedinečnosť postavenia poľnohospodárstva pri zachovaní vidieckej ekonomiky, zamestnanosti a krajiny vo všetkých štátoch a regiónoch EÚ, ako aj nastolenie jednotnej a
rovnakej, nie spoločnej podpory pre každý hektár pôdy v EÚ. Oficiálne sa o to pričinili ministri bývalej vlády.
Čo nás čaká? Stav veľmi pripomína situáciu pred vstupom nových ČŠ do EÚ v roku 2004. Poliaci vedeli presne čo potrebujú pre ochranu svojich farmárov. Stáli na čele zápasu o presadenie agrárnych záujmov celej Vyšehradskej štvorky (V-4). Dokonca ostatné štáty ani nechceli využiť klauzulu o národnom doplatku k priamym platbám, ktorú Poliaci presadili. Nečudo, že táto dlhodobá pozitívna agrárna politika Poľska znamená úspešný príbeh poľského poľnohospodárstva nielen po vstupe do EÚ, ale za celé transformačné obdobie. Žiaľ, úplný opak v agrárnej politike a aj vo výsledkoch hospodárenia je na Slovensku, v Maďarsku a Čechách. Na 25. októbra 2010 zvolal našťastie poľský minister pôdohospodárstva, v predvečer zasadnutia Rady v Luxemburgu, všetkých ministrov pôdohospodárstva nových ČŠ. Chce ich opakovane vyzvať k jednote a k efektívnej spolupráci pri presadzovaní agrárnych záujmov nových ČŠ. Maďarská vláda zatiaľ deklaruje len odhodlanie zabojovať o svojich poľnohospodárov. Zdá sa, že Čechom sa zapáčilo agrárne nemastné – neslané taktizovanie v pozícii prezidenta EÚ a akoby mienili v tom pokračovať. Doterajšie kroky novej slovenskej vlády v agrárnej politike sú však hanebné. Voči poľnohospodárom sa v SR opäť uplatňujú reštrikcie na úrovni spred 20tich, respektíve spred 10tich rokov. Tým sa ďalej prehlbuje doterajší takmer 50%-ný úpadok produkcie, strata vyše 170 tis. pracovných miest a slovenské poľnohospodárstvo a vidiek sa takto dostáva do nerevitalizovateľnej pozície. Je však medzinárodnou hanbou, že Slovensko, ako predsedajúca krajina V-4, je úplne pasívna v zápase o život – pri reforme SPP na ďalšie desaťročia. Súčasná vláda zdanlivo z hlúposti, ale v skutočnosti cieľavedome takto napĺňa neokoloniálny princíp SPP pri rozširovaní EÚ. Viedenský ekonomický inštitút predsa priamo a jednoznačne zverejnil návod, aké nástroje a postupy uplatniť na to, aby sa naše veľké farmy zachovali, ale padli na kolená, aby ich potom mohli zahraniční „investori“ lacno poskupovať. To je na defenestráciu.
Zdá sa, že farmári nových ČŠ majú šancu len ak sa zjednotia na báze aktivít Poľska.

Komentáre