Medzinárodná vedecká konferencia: „ Podnikanie na poľnohospodárskej pôde v
EÚ – 27. Račkova dolina 29. – 30. apríla 2008.

Aktuálne aktivity Európskej únie v ochrane pôdy

Na základe politík jednotlivých štátov Európskej únie a ich individuálnych potrieb ochrany pôdy Európsky komisia usúdila, že je potrebné vytvoriť všeobecnú stratégiu Európskej únie pre ochranu pôdy. Účelom tejto stratégie je zohľadňovať celý rad rôznych funkcií ktoré môže pôda plniť a zabezpečiť kompletnú ochranu pôdy. Podľa Európskeho parlamentu predstavuje táto smernica významný krok vpred najmä tým, že uznáva pozitívnu úlohu poľnohospodárstva pri ochrane pôdy, a súčasne berie do úvahy problém klimatických zmien.

Politický kontext na európskej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni

K ochrane pôdy prispievajú rôzne politiky Spoločenstva, najmä enviromentálna politika a poľnohospodárska politika. Poľnohospodárstvo môže mať pozitívny vplyv na stav pôdy.

Povedomie o dôležitosti ochrany pôdy sa zvyšuje, o čom svedčí revízia Charty Rady Európy o ochrane a trvalo udržateľnom hospodárení s pôdou z roku 2003.

Všetky členské štáty ako aj Spoločenstvo sú signatármi Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezeritifikácii (UNCCD). Niektoré stredozemné členské štáty a väčšina nových členských štátov sú dotknutými stranami, preto začali príjmať regionálne a národné akčné programy na boj proti dezertifikácii.

Cieľom protokolu o ochrane pôdy k Alpskému dohovoru je chrániť ekologické funkcie pôdy, brániť degradácii pôdy a zabezpečiť racionálne využívanie pôdy v tomto regióne.

V Kjótskom protokole sa zdôrazňuje, že pôda je hlavnou zásobárňou uhlíka, ktorá sa musí chrániť a prípadne zväčšovať. Sekvestrácia uhlíka v poľnohospodárskych pôdach prostredníctvom niektorých postupov obhospodarovania pôdy môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy.

V Dohovore o biologickej diverzite sa biologická diverzita pôdy označila za oblasť, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Vznikla medzinárodná iniciatíva pre zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity pôdy.

Viaceré krajiny vrátane Spojených štátov amerických, Japonska, Kanady, Austrálie, Brazílie a viacerých rozvojových krajín zaviedli politiky v oblasti ochrany pôdy, ktoré zahŕňajú legislatívu, usmerňovacie dokumenty, monitorovacie systémy, identifikáciu rizikových oblastí, inventáre, asanačné programy a mechanizmy financovania kontaminovaných oblastí, pri ktorých nie je možné určiť zodpovedné subjekty. Takéto politiky zabezpečujú porovnateľnú úroveň ochrany pôdy, akú poskytuje koncepcia tejto stratégie.

Európska komisia – aktivity

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že je potrebné vytvoriť všeobecnú stratégiu EÚ pre ochranu pôdy. Táto stratégia má zohľadňovať celý rad rôzny funkcií, ktoré môže pôda plniť, jej premenlivosť a zložitosť a rôzne procesy degradácie, ktorým môže byť vystavená. Súčasne by mala zvážiť aj socioekonomické aspekty.

Všeobecným cieľom je ochrana a trvalo udržateľné využívanie pôdy a zakladá sa na týchto hlavných princípoch:

Zabrániť ďalšej degradácii pôdy a chrániť jej funkcie.
Obnoviť pôdu postihnutú degradáciou na úroveň funkčnosti, ktorá by bola zlučiteľná minimálne so súčasným a plánovaným využívaním, a tým zohľadniť aj náklady vynaložené na obnovu pôdy.

Na dosiahnutie týchto cieľov je nutné podniknúť akcie na viacerých úrovniach, konkrétne na miestnej, vnútroštátnej a európskej. Popri akciách na úrovni členských štátou je nevyhnutná aj aktivita na európskej úrovni, keďže:

Degradácia pôdy postihuje iné enviromentálne oblasti, pre ktoré existujú právne predpisy Spoločenstva. Pokiaľ pôdu nebudeme chrániť, bude to mať negatívny vplyv na trvalú udržateľnosť a dlhodobú konkurencieschopnosť v Európe. Pôda je prepojená s ovzduším a vodou takým spôsobom, že reguluje ich kvalitu. Okrem toho funkcie pôdy zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu v oblastiach ako sú biologická diverzita a ochrana morí, riadenie pobrežia a zmierňovanie zmien klímy.

Narúšanie fungovania vnútorného trhu. Veľké rozdiely medzi národnými schémami v oblasti ochrany pôdy, najmä pokiaľ ide o kontamináciu pôdy, spôsobujú, že povinnosti uložené hospodárskym subjektom sa niekedy veľmi líšia, čo vedie k vzniku nerovnováhy, čo sa týka ich fixných nákladov. Ak takéto schémy chýbajú a rozsah degradácie pôdy nie je presne stanovený, môže to v niektorých prípadoch brániť investíciám súkromného sektora.

Cezhraničný dosah. Aj keď je pôda v zásade nehnuteľná, neplatí to úplne, a preto degradácia v jednom členskom štáte alebo regióne môže mať dôsledky siahajúce za hranice tohto štátu či regiónu. Úbytok pôdnych organických látok v jednom členskom štáte ohrozuje dosahovanie cieľov EÚ stanovených v rámci Kjótskeho protokolu. Usadeniny z masívnej erózie zanášajú priehrady a poškodzujú infraštruktúru smerom po prúde v ďalšej krajine. Kontaminovaná lokalita v pohraničnej oblasti znečisťuje podzemnú voduv susedných krajinách. Preto je nanajvýš dôležité, aby sa podnikali opatrenia priamo pri zdroji a zabránilo sa tak škodám a následným sanačným opatreniam. V opačnom prípade by náklady na obnovu kvality pôdy musel niesť iný členský štát.

Bezpečnosť potravín. Plodiny určené na výrobu potravín a krmív a niektoré zvieratá chované na výrobu potravín prijímajú kontaminanty vyskytujúce sa v pôde, čo môže mať významný vplyv na bezpečnosť krmív a potravín, ktoré sa voľne predávajú na vnútornom trhu, vzhľadom na ich zvýšený obsah kontaminantov a predstavovať tak riziko pre zdravie ľudí a zvierat. Opatrenia vykonané priamo pri zdroji a na európskej úrovni, ktorými sa predchádza kontaminácii pôdy a ktorými sa znižuje miera kontaminácie, sú nevyhnutným doplnkom prísnych opatrení a kontrol EÚ vykonávaných s cieľom zaručiť bezpečnosť krmív a potravín.

Medzinárodný dosah. V medzinárodných dohodách a chartách sa degradácii pôdy venuje čoraz viac pozornosti. Pokiaľ sa vytvorí vhodný a koherentný rámec, ktorý umožní nadobudnúť lepšie znalosti o pôde a lepšie hospodárenie s pôdou, Európska únia bude môcť hrať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne, uľahčením prenosu know-how a poskytovaním technickej pomoci a súčasným zabezpečovaním konkurencieschopnosti svojich hospodárstiev.

Akcia na úrovni EÚ má pridanú hodnotu aj z toho dôvodu, že prispeje k ochrane zdravia európskych občanov.

Komisia preto vypracovala cielenú politiku, aby sa vyplnili medzery a zabezpečila sa kompletná ochrana pôdy. Komisia si je plne vedomá, že je pri tom nutné dodržiavať zásadu subsidiarity a zásadu prijímania rozhodnutí a opatrení na najprimeranejšej úrovni. Pôda je ukážkovým príkladom toho, že je potrebné uvažovať globálne a konať lokálne.

Stratégia navrhovaná Komisiou sa opiera o štyri hlavné piliere:
rámcová legislatíva, ktorej hlavným cieľom je ochrana a trvalo udržateľné využívanie pôdy,
začlenenie ochrany pôdy do politík vypracovaných a realizovaných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, vyplnenie v súčasnosti známych medzier vo vedomostiach v niektorých oblastiach ochrany pôdy prostredníctvom výskumu podporovaného Spoločenstvom a vnútroštátnych výskumných programov, zvyšovanie povedomia verejnosti o potrebe chrániť pôdu.

Odporúčania zainteresovaných strán, súčasná situácia v oblasti ochrany pôdy v EÚ, vrátane politík a opatrení zavedených v menšine členských štátov, spolu s celkovými nákladmi spoločnosti v prípade degradácie pôdy, presvedčili Komisiu o tom, že flexibilná rámcová smernica je najvhodnejším spôsobom riešenia otázky ochrany pôd.

Hodnotenie vplyvu vyhotovené v súlade s usmerneniami Spoločenstva a na základe dostupných údajov poukazuje na skutočnosť, že degradácia pôdy môže stáť až 38 miliárd eur ročne.

Náklady, ktoré sa dajú priamo odvodiť zo smernice a ktoré vyplývajú najmä z povinnosti identifikovať rizikové oblasti a vyhotoviť súpis kontaminovaných miest, by mohli dosiahnuť 290 miliónov eur ročne pre EÚ-25 za prvých päť rokov a maximálne 240 miliónov eur počas ďalších 20 rokov. Tieto náklady potom klesnú na menej ako 2 milióny eur ročne a bude ich znášať najmä verejná správa.

Možno očakávať rôzne scenáre opatrení od úrovne cieľa. Pre všetky scenáre je však spoločné, že dodatočné náklady sa začnú až niekedy po roku 2015 a bude ich môcť znášať buď užívateľ pôdy a znečisťovateľ, alebo verejná správa podľa konečného rozhodnutia prijatého členskými štátmi. Prínos by mala zdieľať najmä spoločnosť ako taká a niektoré hospodárske subjekty.

Pri posudzovaní prípadných dodatočných nákladov, najmä v predpokladanom scenári, treba pamätať na to, že odhadované prínosy jasne prevyšujú náklady, o to viac, že mnohé enviromentálne prínosy zo služieb pôdy, najmä ochrana biologickej diverzity a zabezpečenie kolobehu živín a plynov, nebolo možné započítať.

Navyše smernica tvorí cielený politický prístup v oblasti ochrany pôdy na úrovni EÚ a je určená na ochranu pôdy ako dôležitého a v zásade neobnoviteľného zdroja EÚ s rozlohou približne 400 miliónov hektárov.

Európsky parlament – aktivity

Európsky parlament schválil 13 novembra 2007 návrh smernice o ochrane pôdy, ktorá má byť prvou ucelenou legislatívou o tejto problematike ne európskej úrovni. Medzi kľúčové body textu, ktorý poslanci podporili, patrí napr. zriadenie verejných registrov kontaminovaných lokalít v EÚ, ako aj zriadenie „prioritných oblastí“ podliehajúcich zvláštnej ochrane.

Cieľom schvaľovaného legislatívneho textu je podpora udržateľného využívania pôdy, ako aj zamedzenie degradácii pôdy z dôvodov klimatických zmien a náprava jej dôsledkov. Návrh smernice má zjednotiť európsku politiku v tejto oblasti a príslušné legislatívne ustanovenia, ktoré sú v súčastnej dobe rozčlenené do viacerých predpisov, upravujúcich napr. nakladanie s odpadmi, využívanie pesticídov alebo ochranu prírody.

Smernica navrhuje zriadenie verejných prístupných národných registrov kontaminovaných lokalít, pričom europoslanci k pôvodnému návrhu Komisie pridali požiadavku, aby bola zvážená možnosť zriadiť tieto registre tiež na regionálnej úrovni. Spomínané registre by mali byť aktualizované najmenej raz za sedem rokov, pričom pri aktualizácii by mali byť zaradené nové kontaminované lokality a vyradené lokality, u ktorých bola prevedená sanácia.

V priebehu šiestich rokov od transpozície smernice do národných právnych predpisov budú členské krajiny EÚ musieť identifikovať oblasti, na ktorých sa vykonávajú, alebo sa v minulosti vykonávali, činnosti ovplyvňujúce pôdu (napr. oblasti na ktorých sú umiestnené banské inštalácie či odpadové skládky). Činnosti takýmto spôsobom narúšajúce pôdu sú zahrnuté do textu návrhu Smernice.

Päť rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva majú mať členské štáty povinnosť vymedziť „prioritné oblasti“, ktoré budú podliehať zvláštnej ochrane pred eróziou, úbytkom organickej hmoty, kontamináciu, zasoľovaním, utužovaním, poklesom biologickej rozmanitosti, zakrytím, zosuvmi a záplavami. Poslanci sa v tejto súvislosti domnievajú, že voľba spôsobu boja proti týmto javom má byť ponechaná na jednotlivé členské štáty, pričom zoznam spomínaných javov bude aktualizovaný každých 10 rokov.

Potenciálni záujemcovia o kúpu pôdy budú musieť byť informovaní o súčasných aj minulých aktivitách na jej území, pričom vlastník pôdy alebo potencionálny kupujúci bude musieť príslušnému orgánu a druhej strane zúčastnenej na transakcii poskytovať všetky informácie o úrovniach koncentrácie nebezpečných látok v pôde, ktoré má k dispozícií. Členské štáty budú môcť navyše požadovať chemickú analýzu určujúcu tieto úrovne.

Do smernice je tiež zahrnutá pôda v oblasti letísk, prístavov na pevnine, bývalých vojenských areálov, čerpacích staníc, chemických čistiarní, čističiek odpadových vôd pre viac ako 2000 obyvateľov a potrubí, na ktorých sa využívali alebo využívajú nebezpečné látky.

Zodpovednosť za identifikáciu kontaminovaných oblastí budú mať úrady určené členskými krajinami.

EP ďalej žiada, aby boli členské štáty povinné vykonať aktulizáciu svojej sanačnej stratégie sedem rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva. Stratégia musí obsahovať aspoň všeobecné ciele, časový plán implementácie nápravných opatrení a rozdelenie finančných prostriedkov.

Táto smernica podľa EP predstavuje významný krok vpred najmä tým, že uznáva pozitívnu úlohu poľnohospodárstva pri ochrane pôdy, a súčasne berie do úvahy problém klimatických zmien.

Pozícia Slovenskej republiky

Súčastný návrh Smernice harmonizuje požiadavky členských štátov včítane SR a predstavuje dokument priechodnejší pre jeho konečné schválenie. V novom návrhu sú významne podporené rozhodovacie právomoci členských štátov pri ochrane pôdy a sú rešpektované parciálne kontinuity súčasných metód a zásad ochrany pôdy v členských štátoch. SR predpokladá také znenie Smernice, ktoré bude od členských štátov vyžadovať, aby sa znečistené územia vyčleňovali na základe analýzy pôd chemickými a inými metódami, pričom metódy budú štandardizované pre všetky členské štáty EÚ.

Slovenská republika podporuje prijatie EÚ Rámcovej smernice na ochranu pôdy ako východisko pre legislatívnu a pôdnu politiku v členských štátoch EÚ. Slovenská republika podporuje také znenie Smernice, ktoré neobmedzí právomoci členských štátov rozhodovať o zásadách a prioritách ochrany pôdy na ich územiach. Súčasne rešpektuje tie navrhované požiadavky EÚ, ktoré podporia oprávnené požiadavky EÚ na zvýšenú starostlivosť o pôdu a jej funkcií v prírode a spoločnosti.

Slovenská republika naďalej zotrváva na nasledovných požiadavkách:
identifikácia znečistených území by sa mala vykonávať na základe rozborovania pôd, analyzovania znečisťujúcich látok uznanými metódami, a nie iba na základe identifikácie „znečisťujúcich aktivít v území“. Príloha, ktorá obsahuje zoznam znečistených ľudských aktivít s potenciálom znečistenia pôd, je pre Slovenskú republiku akceptovateľná len ako „indikatívny“ zoznam, ktorý neoprávňuje označiť takéto miesta za definitívne znečistené. V tomto zmysle navrhujeme riešiť záväznosť tejto prílohy. remediačným aktivitám by mali predchádzať kvalifikované hodnotenia rizík a k týmto hodnoteniam je potrebné poskytnúť metodický pokyn, napríklad ako prílohu Smernicempri ochrane pôdy uplatňovať princíp „znečisťovateľ platí“, a túto skutočnosť ustanoviť v smernici. Z uvedeného dôvodu SR podporuje prepojenie Smernice na Smernicu č.2004/35/EC.

Úplné prebratie smernice by pre Slovenskú republiku znamenalo prípravu noviel, prípadne nových zákonov, ktoré budú riešiť ochranu pôdy ako zložky životného prostredia. To znamená nielen ochranu poľnohospodárskej, či lesnej pôdy, a to najmä v súvislosti so zabezpečením identifikácie kontaminovaných miest a inak degradovaných pôd.

Súčastná situácia v EÚ

Rokovania medzi členskými štátmi (z 20. decembra 2007) o návrhu smernice o ochrane pôdy boli veľmi náročné.

Nemecko a Rakúsko tvrdili, že nová legislatíva nerešpektuje princíp subsidiarity a zasahuje do domácej politiky ochrany pôdy.

Veľká Británia bola znepokojená dodatočnými povinnosťami vyplývajúcimi z návrhu ako aj možnými reštrikciami v rozvoji bývania. Kritizovala návrh za to, že bude viesť k „neproporcionálnym“ nákladom so zanedbateľným prínosom pre životné prostredie.

Francúzko, Fínsko a Švédsko sa tiež postavili k návrhu skepticky, boli však zpočiatku vo svojej pozícii menej rigidné.

Francúzko sa však nakoniec pridalo k Veľkej Británii a Nemecku, ktorých podporili Rakúšania a Holanďania.

Napriek podpore návrhu smernice zo strany 22 ostatných členských krajín a niekoľkých pokusoch Portugalského predsedníctva dosiahnúť kompromis, nebola v Rade dosiahnutá Kvalifikovaná väčšina.

Eurokomisár pre životné prostredie Stavros Dimas povedal, že je „veľmi sklamaný“, že sa napriek enormnému úsiliu Portugalského predsedníctva a podpore zo strany mnohých ministrov životného prostredia nepodarilo dosiahnuť politickú dohodu o návrhu Rámcovej smernice o pôde. „Je to premárnená príležitosť pre ochranu životného prostredia a pre boj proti klimatickým zmenám. Teším sa na pokračovanie s Radou, aby sme čo možno najskôr dosiahli politickú dohodu.“

Európska enviromentálna kancelária (European Enviromental Bureau, EEB), Medzinárodná federácia hnutí organického poľnohospodárstva (Intrenational Federation of Organic Agriculture Movements, IFOAM) a organizácia Birdlife reagovali na neprijatie smernice s „úplným zdesením“.

John Hontelez, generálny tajomník EEB uviedol, že neschopnosť EÚ dospieť k dohode je „škandál“. Riaditeľka organizácie Birdlife Claire Papazoglou uviedla, že ak nasledujúce predsedníctvo EÚ neposunú vec vpred, „mohlo by to znamenať, že šírenie poplašných správ o byrokracii, vyhralo nad racionálnymi argumentami pri riešení závažného enviromentálneho problému.“

Literatúra
Komisia Európskych spoločenstiev: Tematická stratégia na ochranu pôdy, Brusel,
22.9.2006
Európsky parlament: Správa o tematickej stratégii na ochranu pôdy, 24.10.2007,
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť
Potravín
Pozícia na rokovanie PS Rady: Návrh rámcovej Smernice Európskeho parlamentu a
Rady o ochrane pôdy a doplňujúcou smernicou
2004/35/ES, Bratislava, 5.11.2007
Európsky parlament: Denník z Európskeho parlamentu, 14.11.2007, Parlament
podporil smernicu o ochrane pôdy

Adresa autora: Ing. Peter Baco, Pod brezinou 89, Trenčín, tel.: 032 6521528,
e-mail: peter.baco@europarl.europa.eu

Komentáre