Banská Bystrica, 4. Mája 2010

Téma konferencie: „Pôda – možnosti čerpania prostriedkov z Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013.“

Téma prednášky: „Pôdna politika ako základné východisko pre využívanie prostriedkov EÚ.“

A/ Podstata pôdnej politiky (ďalej pp) – Úvodné poznámky k pôde a politike, ktoré si považujem za povinnosť predniesť k téme konferencie

Pôda je obyčajne definovaná ako vrchná vrstva zemskej kôry, ktorú tvoria minerálne častice, organické látky, voda, vzduch a živé organizmy. Tvorí rozhranie medzi zemou, vzduchom a vodou a je životným prostredím pre väčšinu živých organizmov.
Keďže tvorba pôdy je nesmierne pomalý proces, možno ju v zásade považovať za neobnoviteľný zdroj. Pôda je naším zdrojom potravín, biomasy a surovín. Slúži ako priestorová základňa pre aktivity človeka a krajinné prostredie, je archívom kultúrneho a prírodného dedičstva a zohráva hlavnú úlohu ako prirodzené prostredie a genofond. Uchováva, filtruje a transformuje mnohé látky vrátane vody, živín a uhlíka. Pôda je v podstate najväčšou zásobárňou uhlíka na svete (1,500 gigaton). Tieto funkcie sa musia chrániť, pretože majú tak socioekonomický, ako aj environmentálny význam.
Pôda je tiež princípom štátnosti (vymedzuje územie), prevažne v súkrmonom vlastníctve, avšak s významom pre všetkých obyvateľov štátu. Vzhľadom na všestranný celospoločenský význam pôdy je každý štát povinný zabezpečiť starostlivosť o pôdu a jej ochranu, ako všeobecný štátny záujem.
Pôda je nesmierne zložité a premenlivé prostredie. V Európe sa identifikovalo viac ako 320 hlavných pôdnych typov.

Pôda je vystavená mnohým procesom degradácie alebo hrozbám. Ide o procesy ako erózia, úbytok organických látok, lokálna a rozptýlená kontaminácia, zástavba, zhutnenie, pokles biologickej diverzity, salinizácia, záplavy a zosuvy pôdy. V suchých a polosuchých klimatických podmienkach môže viesť kombinácia niektorých z týchto procesov nakoniec k dezertifikácii.
Pôda je rozhodujúci prírodný zdroj rovnako aj Slovenska, je kľúčovým potenciálom pre ekonomický a ekosociálny stav a rozvoj spoločnosti. Pôda SR sa bilogicky využíva v poľnohospodárstve na výmere 2 432 979 ha, v lesnom hospodárstve na 2 058 234 ha a ako stanovište zelene v urbanizovaných i neurbanizovaných územiach. Hodnota poľnohospodárskej politiky v SR sa odhaduje na 3 mld. EUR a lesnej pôdy vrátane porastu na takmer dvojnásobok. Popri národných záujmoch má SR medzinárodné záväzky rešpektovať pri ochrane a využívaní pôdy aj medzinárodné pravidlá. K naplneniu všetkých funkcií pôdy slúži štátna pôdna politika, príslušná legislatíva, exekutíva a informačná základňa.
Politika nie je len otázkou dobíjania, zachovania a upevňovania politiky moci v zmysle zápasu medi politikcými stranami. Politika je aj, a ako verejná činnosť by mala byť najmä, o presadzovaní spoločenských záujmov, o cieľoch, smeroch a metódach dosahovania týchto celospolečneských záujmov.
Zabezpečenie pôdnej starostlivosti o pôdu je kľúčový všeobecný štátny záujem pôdnej politiky.
Z globálneho hľadiska je situácia v ochrane pôdy veľmi zlá. Záväzky členských štátov OSN pomalý úbytok pôdy a jej degradácia sa nielen že neplnia, ale vývoj je opačný. Teda úbytok a degradácia pôdy sa urýchľuje. Viaceré štáty považujú situáciu za kritickú a robia doteraz neuskutočniteľné opatrenia. Objavujú sa objemné transakcie nákupu pôdy bohatými štátmi v chudobných štátoch. Na naftu bohaté arabské štáty, ale aj napr. Čína nielen priamo skupujú pôdu v iných štátoch, ale aj vytvárajú rôzne formy kapitálového a vlastníckeho prepojenia na pôdu. Predpokladá sa celosvetovo „nárast hladu po pôde.“
Viaceré krajiny vrátane Japonska, Kanady, Spojených štátov amerických, Austrálie, Brazílie a viacerých rozvojových krajín zaviedli politiky v oblasti ochrany pôdy, ktoré zahŕňajú legislatívu, usmerňovacie dokumenty, monitorovacie systémy, identifikáciu rizikových oblastí, inventáre, asanačné programy a mechanizmy financovania kontaminovaných oblastí, pri ktorých nie je možné určiť zodpovedné subjekty.
Takéto politiky zabezpečujú porovnateľnú úroveň ochrany pôdy, akú chce uplatniť aj EÚ.
Degradácia pôdy predstavuje v Európe vážny problém. Degradáciu pôdy spôsobujú alebo zhoršujú ľudské aktivity, ako sú poľnohospodárske a lesnícke postupy, priemyselné aktivity, turizmus, nekontrolované rozrastanie sa miest, priemyslu a výstavba. Tieto aktivity majú negatívny vplyv, pretože bránia pôde, aby plnila všetky svoje funkcie a služby v prospech ľudí a ekosystémov. Dôsledkom toho pôda stráca na úrodnosti, obsahu uhlíka a biologickej diverzite, má zníženú schopnosť zachytávať vodu, narúša sa kolobeh plynov a živín a spomaľuje sa odbúravanie kontaminantov.

Degradácia pôdy má priamy dosah na kvalitu vody a ovzdušia, biologickú diverzitu a zmenu klímy. Môže tiež vyvolať zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov Európy a ohrozovať bezpečnosť potravín a krmív.
– Odhaduje sa, že 12% všetkých pozemkov v Európe je postihnutých vodnou eróziou a 4% je postihnutých veternou eróziou.
– Odhaduje sa, že 45% pôd v Európe má nízky obsah organických látok, najmä v južnej Európe, ale aj v oblastiach Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka.
– Počet potenciálne kontaminovaných bodov v EÚsa odhaduje približne na 3,5 milióna

V rokoch 1990 až 2000 sa v Európe zmenil spôsob využívania na takmer 3% poľnohospodárskych pozemkov, pričom sa zaznamenal výrazný nárast mestských oblastí. Medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi sú rozdiely od 0,3% do 10%. Hnacie sily vyvolané človekom, ktoré sú príčinou ohrození, vykazujú vzostupnú tendenciu rastúcich teplôt a extrémnych meterologických fenoménov, čo prispieva k zhoršovaniu hrozieb ako erózia zosuvy, salinizácia a úbytok organických látok. Všetky uvedené skutočnosti naznačujú, že riziká degradácie pôdy budú v Európe narastať ešte rýchlejším tempom ako doteraz.

Politický kontext súvisiacich politík vyjadruje rastúce obavy a vedie ľudstvo k prijímaniu nápravných opatrení v starostlivosti o pôdu na všetkých úrovniach.
K ochrane pôdy prispievajú rôzne politiky Spoločenstva, najmä enviromnentálna politika (napr. ochrana ovzdušia a vôd) a poľnohospodárska politika (agroenviromnentálne opatrenia a krížové plnenie). Napríklad postupy obhospodarovania pôdy, ako sú ekologické a integrované poľnohospodárstvo alebo extenzívne poľnohospodárske postupy v horských oblastiach, môžu podporiť udržiavanie a zvyšovanie obsahu organických látok v pôde a predchádzať tak zosuvom pôdy.
Od roku 2002 sa tiež vynaložilo úsilie na zabezpečenie toho, aby prijaté iniciatívy o odpade, vode, zmene klímy, chemických látkach, záplavách, biologickej diverzite a enviromnemtálnej zodpovednosti naďalej prispievali k zlepšovaniu ochrany pôdy. V deviatich členských štátoch vrátane SR, existuje osobitná legislatíva o ochrane pôdy. Tieto zákony sa však často vzťahujú iba na jednu osobitnú hrozbu, napríklad konamináciu pôdy, a nie vždy pôskytujú koherentný rámec pre ochranu.
Povedomie o dôležitosti ochrany pôdy sa zvyšuje, o čom svedčí revízia Charty Rady Európy o ochrane a trvalo udržateľnom hospodárení s pôdou z roku 2003.
Všetky členské štáty ako aj Spoločenstvo sú signatármi Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezeritifikácii (UNCCD).
Cieľom protokolu o ochrane pôdy k Alpskému dohovoru je chrániť ekologické funkcie pôdy, brániť degradácii pôdy a zabezpečiť racionálne využívanie pôdy v tomto regióne.
V Kjótskom protokole sa zdôrazňuje, že pôda je hlavnou zásobárňou uhlíka, ktorá sa musí chrániť a prípadne zväčšovať. Sekvestrácia uhlíka v poľnohospodárskych pôdach prostredníctvom niektorých postupov obhospodarovania pôdy môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy.
V Dohovore o biologickej diverzite sa biologická diverzita pôdy označila za oblasť, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Vznikla medzinárodná iniciatíva pre zachovanie a trvalo udržateľné využívanie bilogickej diverzity pôdy.
V roku 2006 EK predložila návrh Rámcovej smernice o pôde, o ktorej sa dodnes diskutuje. Cieľom je:
● Zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie pôdy
Zabrániť ďalšej degradácii pôdy a chrániť jej funkcie:

● Obnoviť pôdu postihnutú degradáciou na úroveň funkčnosti, ktorá by bola zlučiteľná minimálne so súčasným a plánovaným využívaním, a tým zohľadniť aj náklady vynaložené na obnovu pôdy.

Smernica navrhovaná Komisiou sa opiera o štyri hlavné piliere:
1) rámcová legislatíva
2) začlenenie ochrany pôdy do politík vypracovaných a realizovaných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva
3) vyplnenie v súčasnosti známych medzier v poznatkoch v niektorých oblastiach ochrany pôdy
4) zvyšovanie povedomia verejnosti o potrebe chrániť pôdu

Podľa navrhovanej smernice sa od členských štátov bude požadovať, aby identifikovali rizikové oblasti na základe spoločných prvkov, ktoré sa musia zohľadniť, stanovili pre tieto oblasti ciele, pokiaľ ide o zníženie rizika a vypracovali programy opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Programy sa môžu opierať o opatrenia, ktoré sa už implementovali na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ako sú krížové plnenie a rozvoj vidieka v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pravidlá správnej poľnohospodárskej praxe a akčné programy podľa smernice o dusičnanoch, budúce opatrenia v rámci plánov na správu povodní pre rámcovú smernicu o vodách, plány na riadenie povodňových rizík, národné programy pre lesy a trvalo udržateľné lesnícke postupy a opatrenia na prevenciu lesných požiarov.
Na základe spoločnej definície kontaminovaných miest (t.j. miest, ktoré predstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie), jej uplatňovania členskými štátmi a spoločného zoznamu potenciálne znečisťujúcich aktivít sa od členských štátov bude požadovať, aby určili kontaminované miesta na svojich územiach a vytvoril i národnú sanačnú stratégiu. Predajca alebo prípadný kupca je povinný poskytnúť verejnej správe a druhej strane zúčastnenej na transakcii správu o stave pôdy na miestach, kde sa uskutočnila alebo uskutočňuje aktivita, ktorá môže viesť ku kontaminácii pôdy. V smernici sa rieši aj otázka prevencie kontaminácie prostredníctvom požiadavky obmedziť uvoľňovanie nebezpečných látok do pôdy.

Dohoda o smernici, ktorá by načrtla riešenie pre spoločnú ochranu pôdy v členských štátoch EÚ, je stále v nedohľadne. Skupina piatich krajín – Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko a Rakúsko tvorí spolu dostatočnú silu na to, aby sa legislatívna iniciatíva cez Radu EÚ pre životné prostredie nedostala. Medzi blokujúcimi krajinami je prítomný relatívny súlad v nesúhlase na princípe veci, obsah legislatívy je, dá sa povedať, druhoradý. Nesúhlasiace štáty argumentujú tým, že EÚ nemá kompetenciu na upravovanie práva týkajúceho sa pôd. Briti kritizovali aj finančné zdroje a administratívne náročný proces.
Španielske Predsedníctvo zastáva názor, že EÚ by mala po dlhom čase „čeliť realite“ a priznať si, že medzi členskými krajinami neexistuje dostatočný zmluvný rámec v tejto téme. Niektorí ministri uznali, že po dlhom čase zablokovania diskusií je čas hľadať „alternatívne spôsoby“ – subsidiaritu, teda podpornú formu. Niektoré krajinu už spravili „dobrú robotu“ tým, že sa nezáväzne dohodli na spoločných nástrojoch pre ochranu pôdy. Viaceré krajiny poukázali, že pôda sa medzi členskými krajinami nepresúva ako napríklad vzduch alebo voda. Preto sa podľa nich nejedá o cezhraničnú otázku, ktorá by sa mala riešiť na úrovni EÚ. Komisár Potočnik však nesúhlasí. „ Mám problém veriť, že pôda je niečo, čo nemá cezhraničné dôsledky. Pôda má veľký vplyv na klimatické zmeny a biodiverzitu, z ktorých obe majú cezhraničné dôsledky, a zo zlého manažmentu pôdy tiež pramení znečistenie vody a vzduchu,“ vyhlásil komisár. Nová hodnotiaca štúdia Komisie preukázala, že degradácia pôd stojí EÚ ročne 38 mld. Eur. Zlý manažment pôd má za následok zhoršovanie dôsledkov klimatických zmien, ohrozovanie poľnohospodárskej produkcie a zhoršovanie kvality spodných vôd.

B/ Zásady štátnej pôdnej politiky Slovenskej republiky schválené uznesením vlády SR č.1141 zo 6.decembra 2001

Berúc do úvahy
– odporúčania uvedené v Európskej charte o pôde (rada Európu, 1972)
– odporúčania uvedené v Svetovej charte o pôde (OSN/FAO, 1982)
– odporúčania uvedené v Agende 21.kapitola 10 a 14 (OSN, 1992)
Osvojujúc si obsah dokumentu
– odporúčanie Rady Európy č. R(92) o ochrane pôdy (1992)
Zohľadňujúc medzinárodné dokumenty a to najmä:
– dohovor OSN o biologickej diverzite (1992)
– dohovor OSN o klimatickej zmene (1992)
– dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou (1994)
Rešpektujúc:
– Ústavu Slovenskej republiky
– Všetky rozhodujúce legislatívne predpisy priamo i nepriamo sa vzťahujúce k pôde
Uznávajúc
– vlastnícke, nájomné a držobnostné práva k pôde
– právo občanov na zdravé životné prostredie
– povinnosť štátu vytvoriť primeraný právny, ekonomický a inštitucionálny rámec na ochranu pôdy ako prírodného zdroja
– povinnosť zabezpečiť ochranu a správne využívanie pôdy SR v súlade so zásadami prijatými na medzinárodnej úrovni a najmä v EÚ
– potrebu uplatnenia všeobecného štátneho, občianskeho a spoločenského záujmu o ochranu a správne využívanie pôdy SR
Deklaruje,
že pôda SR je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálnoho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
Príjma
Nasledovné zásady pre ochranu a využívanie pôdy.

Článok 1
Definícia pôdy
Pôda je vrchná vrstva zvetralého povrchu zemskej kôry obsahujúca vodu, vzduch, živé organizmy. Rozdelená je do horizontálnych vrstiev so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Jednotlivé vrstvy majú rôzne ekologické funkcie a funkcie týkajúce sa ľudských aktivít.
Článok 2
Funkcie pôdy
1. Ekologické funkcie:
– produkcia biomasy, ako základná podmienka života človeka a iných organizmov
– filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode ako súčasť funkčných a regulačných mechanizmov v prírode
– udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode (biodiverzita druhov a ekosystémov)
2. Funkcie spojené s ľudskými aktivitami:
– súčasť priestorovej základne pre socio-ekonomické aktivity, zdroj surovinových materiálov (ako íl, hlina, štrk, piesok, minerály a pod.)
– kultúrne a prírodné dedičstvo krajiny vrátane paleontologických a archeologických artefaktov.
Článok 3
Ochrana kvality a kvantity pôdy
1. Ochrana pôdy sa uskutočňuje v kontexte ochrany zložiek životného prostredia
2. Ochranou pôdy dosiahnuť stabilizáciu výmery a objemu najkvalitnejších pôd a zabrániť ich neodôvodneným záberom
3. Ochranu kvality a kvantity pôdy realizovať cez podporu opatrení zameraných na prevenciu a odstránenie jej nadlimitného poškodenia.
Článok 4
Využívanie pôdy
1. Pri využívaní pôdy rešpektovať princípy a kritériá trvalo udržateľného rozvoja
2. Realizáciou aktivít spojených s využívaním pôdy neohrozovať ekologické funkcie pôdy
3. Činnosti nesúvisiace s obhospodarovaním a využívaním pôdy realizovať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu ekologických funkcií pody
Článok 5
Vlastnícke, nájomné a držobnostné práva
1. Vlastnícke, nájomné a držobnostné vzťahy k pôde sú upravené príslušnými zákonnými predpismi.
2. Vlastník, nájomca alebo držiteľ pôdy je povinný rešpektovať zákonné opatrenia na ochranu a správne využívanie pôdy.
Článok 6
Štátna správa
Štátnu správu v ochrane pôdy vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva SR a orgány miestnej štátnej správy.
Článok 7
Monitoring a informačný systém
1. Stav a vývoj kvality pôdy sa zisťuje a hodnotí na základe systematického monitorovania pôd vykonávaného podľa uznesenia vlády SR
2. Podrobný informačný systém o vlastnostiach pôd sa prevádzkuje a sústavne zdokonaľuje v príslušných odborných inštitúciách ako súčasť komplexného informačného systému o prírodných zdrojoch SR
3. Permanentná štátom podporovaná tvorba poznatkov o pôde sa uskutočňuje ak ako povinnosť prispievať k tvorbe a aktualizácii medzinárodných dokumentov o pôde (OSN/FAO, Rada Európy, EÚ)
Článok 8
Vzdelávanie
Podporovať výchovné a vzdelávacie aktivity na formovanie pozitívneho vedomia obyvateľstva k pôde a jej ochrane.
Článok 9
Medzinárodná integrácia
V rámci medzinárodnej integrácie implementovať pre naše podmienky rozhodujúce zásady a pravidlá pre ochranu a správne využívanie pôdy a najmä princípy uplatňované v Európskej únii.

C/ Nová pôdna politika SR

Slovensko stojí na prahu vypracovania a realizácie novej pôdnej politiky (NPP). Potrebu a možnosť jej vypracovania je možno odôvodniť nasledovne:

Momentálna situácia pri prijímaní Rámcovej smernice EÚ o pôde hovorí o náročnosti riešenia tohto problému nielen na úrovni EÚ, ale aj vo viacerých členských štátoch. Pre nás je významné to, že rámcová smernica bude najpravdepodobne substidiárna t.z., že nebude obmedzovať jednotlivé členské štáty, ale bude postavená motivačne pre dosahovanie cieľov pôdnej politiky EÚ. Pozitívne pre pôdnu politiku SR možno chápať aj vzťah takejto rámcovej smernice ku už existujúcim pôdnym politikám členských štátov. Dá sa očakávať, že opatrenia v novej smernice nebudú musieť štáty automaticky zabudovať do už v schválených národných pôd, ale tieto opatrenia novej Rámcovej smernice sa budú implementovať do existujúcich politík ako doplňujúce.

SR má skúsenosti v pp a patrí medzi tých 9 krajín EÚ, ktoré v národnej pôdnej politike už konali. Ako je známe Vláda SR v roku 1993 schválila Koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva v SR a následne NRSR v osvojenom zákone v r. 1995 vytvorila rámec pre obnovu evidencie pôdnych pozemkov a právnych vzťahov k nim. V roku 2004 SR novelizovala zákon naochranu pôdy. Do r. 1999 sa urobilo viacero krokov, ktoré pôsobili pozitívne pri ochrane pôdy. Úspešne fungoval Fond zúrodňovania pôdy, ktorého hlavným zdrojom boli odvody za záber poľnohospodárskej pôdy. Tieto odvody mali predovšetkým preventívnu funkciu pri ochrane najmä kvalitných pôd a úspešne vytláčali investorské aktivity do neplodných, resp. menej úrodných pôd. Tieto odvody boli stanovené vo výške 100-násobku úradne stanovenej ceny pôdy, napríklad trasa diaľnice na Považí je pozitívny dôkaz. V roku 2007 sa táto povinnosť odvodov za záber pôdy obnovila, žiaľ iba v obmedzenej miere.
Pokiaľ ide o nediskrimináciu domácich agropodnikateľov pri nákupe pôdy, oproti násobkami viac dotovaným farmárom EÚ-15, bol v prístupovej zmluve prijatý zákaz predaja pôdy zahraničným fyzickým osobám do r. 2011. Keďže prístupová zmluva poskytuje možnosť tento zákaz predĺžiť o ďalšie 2 roky, SR počíta s vyžitím tejto možnosti. V spolupráci s ČR, MR a Poľskom, SR využije ich skúsenosti ochrany domácich pôdohospodárov pred zvýhodňovaním pri nákupoch pôdy pre zahraničných investorov. Pôjde napr. aj o poskytovanie dlhodobých výhodných úverov pre tých poľnohospodárov, ktoré na pôde dlhodobo úspešne hospodária.

Ucelená NPP SR sa dá urobiť len v situácii, keď sú spoločnosti jasné dlhodobé zámery rozvoja v pôdohospodárstve, enviromentalisktike, energetike, doprave, vodnom hospodárstve, v regionálnom rozvoji a v ďalších nesúvisiacich odvetviach. Vedecko-výskumná základňa (VVZ) rezortu pôdohospodárstva SR vypracovala Prognózu v horizonte 2030 a Víziu v horizonte do r. 2050 ako vedeckú výpoveď o rozvoji pôdohospodárstva SR. Poznatky a námety týchto prác sa premietli do Dlhodobej vízie rozvoja celej slovenskej spoločnosti a do Stratégie rozvoja SR do r. 2020. Kľúčový význam pre NPP SR má najmä nanovo definovaný strategický cieľ pôdohospodárstva. Chcem len zdôrazniť, že nanovo znamená rozvojovú trajektóriu oproti doterajšej útlmovej jednoznačne enviromentálne orientovanej pôdohospodárskej politike vládz y rokov 1999 -2006. Citát: „Ako strategický cieľ pre budúci vývoj poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva stratégia definuje alternatívu, ktorá umožní plné produkčné, ekonomické a sociálne využitie potenciálu krajiny – najmä pôdy a lesný kryt, zdroje vody – a využívanie najlepších dostupných technológií (ovzdušie, odpady) v záujme environmentálne udržateľného rozvoja, zabezpečujúceho tvorbu verejných statkov a rozvoj najmä vidieckych oblastí.“
Aktuálne NPP SR na podporu dosiahnutia tohto rozvojového strategického cieľa pôdohospodárstva bude vyžadovať prehodnotenie a korekcie mnohých doterajších postupov pri uplatňovaní SPP najmä v oblasti rozvoja vidieka. Napríklad podpory v osi 2 RV by nemali byť neviazanou náhradou za obmedzovanie hospodárenia na pôde, ale mali by motivovať k enviromentálne pozitívnej činnosti. Napr. hlboké kyprenie pôdy zvyšuje úrody, zadržiava vodu, pôsobí proti povodniam, alebo zakumózňovanie pôdy viaže vzdušný CO2, pôsobí protierozívne, zadržiava vodu a celkovo zvyšuje úrodnosť. Bude tiež potrebné úplne zmeniť niektoré nesprávne opatrenia, ako podporu zalesňovania len na plochách predtým poľnohospodársky využívaných. Treba ich doplniť aj o 326 tis. ha opustenej pôdy.
Štruktúra využívania našej pôdy nezodpovedá do značnej miery pôdno-ekologickým podmienkam a treba ju zmeniť. Bude to zdĺhavý proces, ale nevyhnutný z hľadiska efektívnosti hospodárenia, stability krajiny a hlavne zveľaďovania našej pôdy.

Priorita NPP SR nadviaže na nasledujúce zámery týkajúce sa pôdy, Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2020 a v oblasti pôdohospodárstava:
– Dokončiť evidenciu vlastníckych vzťahov k pôde a urýchliť pozemkové úpravy. V horizonte stratégie je nevyhnutné dokončiť nápravu jedného z vleklých dedičstiev minulosti, a to neúplnej evidencie pozemkov a registrácie vlastníckych práv k nim. Obdobne je nevyhnutné výrazne pokročiť v realizácii projektov pozemkových úprav, kde postup je brzdený nedostatkom finančných prostriedkov a projektových kapacít. Neúplná evidencia pozemkov a vlastníckych vzťahov k nim a rozdrobenosť poľnohospodárskych parciel je trvalou brzdou rozvoja trhu s poľnohospodárskou pôdou, racionalizácie a reštrukturalizácie poľnohospodárskej podnikateľskej štruktúry. Tiež je prekážkou v realizácii rozvojových záverov miestnych samospráv a priemyslových investorov. Bolo by potrebné zabezpečiť, aby sa v najbližších rokoch začalo ročne s prácami na minimálne 30 projektoch. Náročnosť procesu ilustruje fakt, že v prvej cca desaťročnej perióde práce na pozemkových úpravách bolo dokončených iba 20 projektov.
– Zrušiť daň z pôdy. Daň z pôdy je neproduktívny náklad, ktorý zvyšuje náklady poľnohospodárskej produkcie a ovplyvňuje konkurencieschopnosť výrobcov oproti stavu v okolitých krajinách, kde sa táto daň neplatí. Starostlivosť poľnohospodárov o pôdu ako národný zdroj pre všetkých je kľúčovým agrumentom pre nezdaňovanie jej výmery. Zníženie, alebo zrušenie daní z pôdy podporí ekonomický rast poľnohospodárstva a zvýši spotrebu obyvateľstva najmä na vidieku.
– Zvýšiť využite produkčného potenciálu pôd podporou zavádzania progresívnych technológií. Zvýšiť súčasný neuspokojivý stav vo využívaní produkčného potenciálu pôdy vytvorením verejne prístupnej a štátom podporovanej sústavy poskytovania informačných zdrojov potrebných pre prevádzku progresívnych technológií v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Produkčný potenciál pôd sa v súčasnosti využíva len na 62 – 89% (v závislosti od plodiny). Až 54% pôd sa využíva nerentabilne. Je to dôsledok tradicionalizmu vo výrobe bez schopnosti riadiť poľnohospodársku výrobu s pernamentne poskytovanými informáciami (satelitné systémy, expertné webové systémy a iné).
– Vo všetkých regiónoch Slovenska, avšak primárne v regiónoch s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou zabezpečiť minimalizáciu negatívnych externalít poľnohospodárskej produkcie v podobe poškodzovania prírodného prostredia a prírodných zdrojov. Minimálny legislatívny rámec tu tvoria predpisy v rámci tzv. cross-compliance, transponované do slovenskej legislatívy (Zákon o vodách, atď.). Základom je dodržiavanie zásad správnej poľnohospodárskej praxe. Vo všetkých výrobných podmienkach sa musia uplatniť nástroje podpory výrobných postupov, šetrných voči pôde a životnému prostrediu a dôsledného dodržiavania noriem životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a podpora ekologického poľnohospodárstva.
– Riešiť celoplošné využitie poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnených oblastiach tak, aby sa zachovala kultúrna krajina, kultúrnej dedičstvo, biodiverzita, biotopy a ďalšie prvky prostredie. V tejto súvislosti je ťažiskovou otázka využitia disponibilného produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy. Požiadavka plošného využitia celého pôdneho fondu je tradične formulovaná v cieľoch poľnohospodárskych politík v krajinách EÚ, na druhej strane optimalizačné modely pri použití kritérií ekonomickej efektívnosti vylučujú značné podiely pôdy z poľnohospodárskeho využívania. Avšak pri primeranom zohľadnení nekomoditných výstupov (verejných statkov produkovaných poľnohospodárstvom) má ekonomické zdôvodnenie aj využívanie celej disponibilnej výmery pôdy. Je všeobecne akceptované, že tieto hodnoty zabezpečuje a vytvára práve poľnohospodárske využitie pôdy. Bez poľnohospodárskej činnosti v danom území by neexistovali. V tejto oblasti je potrebné plné využitie nástrojov v rámci2. Osi Programu rozvoja vidieka a ich rozšírenie o ďalšie opatrenia, dohodnuté v rámci „zdravotnej kontroly“ SPP zamerané na problémy klimatickej zmeny, obnoviteľné zdroje energie, hospodárenie s vodou, biodiverzitu a s nimi súvisiace inovácie, ako sa spomína skôr.
– Aktualizovať agroenvironmentálne programy. Ide o to, zlepšiť účinnosť a efektívnosť podpôr do poľnohospodárstva tak, aby boli viac stimulujúce pre poľnohospodárstvo a súčasne účinnejšie pri ochrana pôdy a životného prostredia a podmienok života na vidieku
– Treba prijať rozhodnutia pre zabezpečenie evidencie a nápravy stavu degradovaných pôd, vytvoriť systém informačných kariet o každej parcele na území SR ako podklad pre transparentný trh s pôdou, prijať opatrenia na rast občianskeho vedomia pre ochranu pôdy, a i. Usilovať o zjednotenie a zjednodušovanie právnych predpisov na ochranu pôdy a dosiahnuť vyššiu úroveň vymožeností opatrení na ochranu pôdy. Dosiahnuť vysokú úroveň ochrany obmedzovaním záberov podľa kvality pôdy hodnotenej na úrovni katastra (chrániť najlepšiu bonitnú triedu v katastri).
– Zaviesť systém ústrednej evidencie záberov pôdy a hodnotiť ich podľa kvality zabranej pôdy. Súčasný systém evidencie záberov je založený na hodnotení výmer zabranej pôdy. Navrhovaný systém umožní hodnotiť celkové ekologické straty z titulu záberov pôdy ako parametre znižovania podmienok kvality života a potenciálu krajiny SR. Vytvorený systém umožní lepšie uplatniť súčasné zákonné opatrenia na ochranu pôdy a prispieť k udržateľnému vývoju jej potenciálov.

Komentáre