Futurlogická spoločnosť Slovenska, Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska a Univerzitná knižnica v Bratislave usporiadali dňa 21.februára 2012 kolokvium: Perspektívy multifunkčného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti.

Prikladám moje odprezentované vystúpenie na tému:
Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie /SPP/ – 50 ročná

Patríme v EÚ na špicu najvidieckejších a najzalesnenejších krajín. Strata potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti SR za ostatných 20 rokov nesvedčí o tom, že náš prírodný potenciál vieme správne využívať.
Za najväčšiu príčinu tohto úpadku sa považujú politické nezhody o hospodárení s týmto potenciálom Slovenska. Neustále sa otvárajú otázky aká má byť naša agrárna a vidiecka politika Slovenka a ako má vyzerať poľnohospodárstvo a vidiek v budúcnosti.
Vedecko-výskumná základňa rezortu na tieto otázky odpovedala desaťročnou koncepciou v roku 1993, ktorú aj NRSR schválila. Po piatich rokoch ju však NRSR svojimi rozhodnutiami znegovala. Ďalšiu Prognózu rozvoja pôdohospodárstva SR do roku 2030 a Víziu do roku 2050 vypracovala SAPV v roku 2007. Na základe obsahu prebiehajúcej reformy SPP malo Ministerstvo pôdohospodárstva túto Prognózu aktualizovať.
Podľa týchto prác SAPV má Slovensko potenciál vyprodukovať potraviny pre 10 miliónov obyvateľov. Slovenský agrokomplex je schopný podieľať sa minimálne 13 % na HDP Slovenska a 15 % na zamestnanosti.
Diskusia na dnešnom kolokviu môže byť vhodným podkladom pre aktualizáciu spomínanej prognózy. Svoju prezentáciu preto orientujem len na poznámky k doterajšej SPP a predovšetkým na obmedzujúce podmienky, s ktorými sa musí SPP, aj slovenská agrárna politika, vysporiadať v budúcnosti.

Vývoj SPP
EÚ koordinuje všetky svoje politiky. V obchodnej, dopravnej a agrárnej oblasti však platia aj spoločné politiky. Najcentralizovanejšia, finančne najnáročnejšia a najkontroverznejšia je SPP. Uplatňuje sa od roku 1962, keď v období studenej vojny bol v členských štátoch EHS nedostatok potravín. Farmári dostali zaručené ceny s garantovaným ziskom na akékoľvek množstvo vyrobených potravín. Taktiež organizačnými a obchodnými opatreniami sa podporil prudký rast poľnohospodárskej produkcie. Následná likvidácia nadvýroby, takýchto drahých potravín, spotrebovala pre trhové opatrenia až 90 % financií určených na agrárnu politiku a celkový agrárny rozpočet bol až 85% rozpočtu EÚ.
Tieto vysoké náklady na SPP a odvetné opatrenia za vysokú podporu a obchodnú ochranu vo WTO vyvolali také rozpory, že sa EÚ takmer rozpadla.
Po postupných reformách v roku 2007 sa vykonalo prehodnotenie, tzv. zdravotná prehliadka /healthcheck/ SPP ako prípravu na túto veľkú reformu.
Ako poslanec EP som v tejto súvislosti vypracoval pre verejnosť, parlamentné, vládne vedecké a samosprávne inštitúcie návrh pod názvom Päť agrárnych omylov – päť výziev pre reformu SPP:
1. Rozklad poľnohospodárstva v Nových členských štátoch /NČS/
2. Rastúca volatilita agrárnych trhov
3. Vysoké výrobné náklady fariem EÚ
4. Nedoceňovanie role pôdohospodárstva
5. Nesystémová organizácia

SPP v podmienkach Slovenska pôsobí utlmujúco.

Pozitíva
1. zlepšilo sa zásobovanie obyvateľov potravinami
2. zvýšila sa celková podpora a stransparentnila sa podporná politika (inštitút PPA)
3. zlepšila sa ekonomická situácia podnikov
4. rozšíril sa trh, zaviedli sa trhové poriadky
5. zvýšili sa finančné prostriedky na rozvoj vidieka
6. posilnila sa ekonomická bonita poľnohosp. podnikov voči komerčným bankám
7. posilnila sa oblasť bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia

Negatíva
1. diskriminujúca úroveň podpôr pre pristupujúce krajiny
2. strata potravinovej bezpečnosti SR
3. zníženie produkcie ťažiskových komodít
4. nestabilita trhu
5. pokles agrárnej zamestnanosti
6. fixovanie diskriminácie nových a veľkých farmárov, podpora nevýroby a byrokracie a neracionality v pripravovanej reforme SPP

V roku 2011 EK predložila návrh Nariadenia pre schválenie v Rade a EP o reforme SPP pre roky 2014 – 2020. Tento návrh sa stretol s veľkou kritikou až odmietaním zo strany väčšiny členských štátov EÚ.
Najväčší problém je v peniazoch. Pri rozširovaní EÚ, o nových členov, sa sľubovalo, že v období do roku 2013 sa priame platby vyrovnajú na jednotnú úroveň s EÚ – 15 teda, že SPP bude aj jednotná, nielen spoločná. Výbor Agri EP navrhuje vyrovnanie až o 25 rokov.

Spoločná poľnohospodárska politika 2035 vo svete obmedzených zdrojov
V roku 2035 sa predpokladá nárast spotreby potravín o dve tretiny oproti dnešku. Dvíhanie cien zdrojov v posledných rokoch prináša otázku nedostatku zdrojov do popredia politickej agendy ako Limitujúce faktory – LF. Limitujúce faktory vznikajú ako nerovnovážny stav energie, hmoty alebo kapacity.
Celosvetovo i v mnohých regiónoch, vrátane Európy, výroba potravín prekračuje environmentálne obmedzenia, alebo je tomu veľmi blízko. Poľnohospodárstvo, vrátane drancujúceho rybárstva, je jedným najväčším pôvodcom straty biodiverzity. Na regionálnej úrovni prekračuje zavlažovanie opätovné dopĺňanie vodných zdrojov.
Príčiny sú charakteristické mnohými podobnosťami a prepojeniami. Takže je potrebný integrovaný prístup. Vzájomné prepojenie klimatických zmien, biodiverzity a vody je obzvlášť komplexné a nelineárne. Prekvapenia a extrémne udalosti s katastrofálnymi stratami vo výnosoch sa stávajú skôr pravidlom, než výnimkou.
Žijeme v dobe „veľkého zrýchlenia“ technologických, spoločenských a environmentálnych zmien. Mnohé tlaky na ekosystémy vyvolané ľuďmi a z nich vyplývajúce poruchy systému Zeme, rastú geometricky. Klimatické zmeny sa objavujú rýchlejšie, než sa očakávalo.
Nie sme schopní odhadnúť, aké budú dlhodobé následky súčasnej krízy, ale aspoň môžeme naznačiť, že táto situácia úplne mení vízie a dokonca hodnoty tvorcov politiky a obyvateľstva.

Stratégia SPP 2035 oproti SPP 1962 je jednoznačne orientovaná na prechod od kvantitatívneho zabezpečenia dostatku potravín na multifunkčnú kvalitu, teda na rešpektovanie faktu obmedzenia zdrojov.
Ciele pre rok 2035 sú v garancii dlhodobej potravinovej bezpečnosti pre európskych občanov a prispenie k narastajúcemu dopytu po potravinách vo svete oproti pôvodnému zvyšovaniu produkcie poľnohospodárstva.
Ďalší nový cieľ je udržať životaschopné vidiecke komunity, ktoré budú prispievať k zamestnanosti a územnej rovnováhe oproti pôvodnému cieľu zabezpečiť primeranú úroveň poľnohospodára.
Tretí nový cieľ je poskytovať európskym občanom kvalitu, hodnotu a diverzitu jedla produkovaného v súlade s požiadavkami na prírodné zdroje a verejné zdravie oproti pôvodnému cieľu zabezpečenia riadneho zásobovania spotrebiteľov potravinami za primerané ceny.
Zásady SPP 2035 sú zachovanie a efektívne využívanie zdrojov, diverzita, transdisciplinarita, koordinácia, zapojenie verejnosti a experimentovanie spolu so zásadou blahobytu pre všetkých. Pôvodné zásady spoločného trhu, preferencie komunitárnych výrobkov a finančnej solidarity sa príliš orientovali na netrhové preferencie producentov potravín v EÚ.
Nástroje SPP 2035 využívajú potenciál prirodzených trhových síl, v harmónii potrebnou organizovanosťou trhu s potravinami oproti takpovediac pôvodnému „ manuálnemu“ regulovaniu agrárneho trhu po roku 1962.

Významné rizikové oblasti pre tvorbu SPP 2035, pre kritické zhodnotenie a nápravu súčasných a očakávaných reálií sú tieto:
1. Zvyšujúca sa hodnota a nedostatok limitujúcich faktorov a destabilizácia environmentálnych systémov zapríčiní, že v budúcnosti budú potraviny pre chudobných ešte viac nedostupné.
2. V mnohých regiónoch Európy produkcia potravín prevyšuje environmentálne limity. Syntéza dusíka prevyšuje planetárny limit faktorom štyri a používanie fosforu sa k planetárnemu limitu blíži.
3. Je potrebná drastická zmena ponuky a dopytu po potravinách, opustenie scenára „Zvyšovania produkcie“. Scenár „ Dostatočnosti“ otvára nové príležitosti pre prechod na trvalo udržateľné a spravodlivé potravinové systémy.
4. „Západná strava“ je škodlivá zdraviu jednotlivca, aj sociálnym systémom a prírodným systémom. Obezita, diabetes typu 2, hypertenzia, osteoartritída a aj rakovina sú rozšírené choroby, ktoré majú pôvod v strave.
5. Súdržnosť medzi potravinovými, energetickými a zdravotnými politikami je základnou podmienkou pre včasný prechod na udržateľné a spravodlivé potravinové systémy. Nová kvalita správy je však potrebná na lokálnej, národnej, ale aj globálnej úrovni.
6. Diverzita systémov spotreby a produkcie potravín je faktom a zároveň aj ich silnou stránkou. Preto by mala byť zachovaná, prípadne diverzifikácia by mala byť adoptovaná medzi rôznymi regiónmi a pestovateľskými systémami.
7. Prioritou sa musí stať výskum – urýchlenie výskumu, inovácie využitia zdrojov, nové farmárske systémy, kaskádovité využívanie a redukcia odpadov. Spotrebiteľské modely správania a stratégia zásobovacích sietí, musia byť v prospech udržateľných stravovacích návykov, ktoré šetria zdroje.

Záver
Obdobie príprav slovenského agrokomplexu na vstup do SPP EÚ a po vstupe má neokoloniálne efekty. Ekonomicky silnejší podnikatelia EÚ – 15 realizujú na Slovensku obchod s potravinami, ovládajú potravinársky priemysel, skupujú poľnohospodárske farmy a pôdu. Na trhu sú dve tretiny dovážaných potravín, prírodný produkčný potenciál SR využívame sotva z polovice.
Potravinová bezpečnosť SR a väčšina produkčných znakov sú na horšej úrovni aká bola v roku 1962, pri vzniku SPP. Vtedy išlo o potravinovú sebestačnosť členských štátov. Dnes nie je studená vojna, sme v menovej únii, v únii voľného pohybu ľudí, tovaru, peňazí a služieb. Sme súčasťou reformujúcej sa SPP, ktorá počíta s diskrimináciou agrosektoru SR do roku 2028. SPP nemôže byť pre SR limitujúcim faktorom obmedzujúci našu potravinovú bezpečnosť.
Pre zvrchovanú budúcnosť Slovenska by sme sa mali cítiť zaviazaní zabezpečiť riadne hospodárenie s prírodným potenciálom SR, minimálne zabezpečiť potravinovú bezpečnosť Slovenska. Znamená to, vyprodukovať/ v hodnotovom vyjadrení/ na Slovensku aspoň 85 % spotreby potravín mierneho pásma. Slovensko potrebuje k tomu prijať, v NRSR ústavnou väčšinou, Doktrínu o dlhodobom rozvoji pôdohospodárstva a vidieka SR.

Komentáre