Trenčín, 8. 4. 2005 Peter Baco, poslanec Európskeho parlamentu ako organizátor konferencie na nej predniesol úvodný príhovor.

Dámy a páni, srdečne Vás vítam na konferencii “Rozvoj slovenského vidieka, skúsenosti a podnety z prvého roku členstva v EÚ”. Prajem Vám príjemný a užitočný deň.

O mesiac to bude rok, čo sa aj SR a ČR stali členmi Európskej únie. Začali sme hospodáriť podľa nerovnakých, veľmi náročných podmienok, ku ktorým sme sa v prístupovej zmluve zaviazali. Naviac, EÚ sa dynamicky vyvíja, veľa vecí sa plynule mení. Pripomeniem len principiálnu zmenu, akou je schválenie “Euro-ústavy” orgánmi EÚ, ako základu vyššej formy integrácie národných štátov, oproti tej podobe EÚ, do ktorej sme vstúpili.

Rozvoj vidieka (RV) ako časť Spoločnej agrárnej politiky EÚ (SAP), napĺňajúci poslanie multifunkčnosti poľnohospodárstva, sa taktiež reformuje. Dnešné zameranie RV, ťažko zrozumiteľná štruktúra podpôr z oboch sekcií poľnohospodárskeho fondu sa idú podstatne zjednodušiť, zprehľadniť a veríme, že aj zfunkčniť. Práve v týchto týždňoch o tom prebieha diskusia v poľnohospodárskom výbore Európskeho parlamentu (AGRI). Rád použijem aj myšlienky z dnešnej konferencie na obohatenie tejto práce Európskeho parlamentu.

Na tohtoročnej ” Trenčianskej “, už siedmej agrárnej konferencii, ktorú mám možnosť spoluorganizovať za ostatných 10 rokov, ma osobitne teší vysoká kompetentnosť a profesná pestrosť prednášajúcich.

Môžeme sa preto v dopoludňajšej časti konferencie venovať podrobnejšie prosperite agropodnikateľa, ako základného predpokladu rozvoja vidieka. Veď tam, kde je úspešný agro-podnikateľ, tam sa aj vidiek rozvíja, ale kde upadá on, upadá aj vidiek, kde krachuje on, krachuje vidiek. V druhej časti konferencie sa prenášatelia zamerajú viac na podmienky a súvislosti úspešného rozvoja vidieka.

Berúc do úvahy vysokú kvalitu prednášajúcich, sa môžem vo svojom vystúpení zamerať viac na formovanie provokujúcich otázok ako na vyjadrenie osobných postojov k otvoreným problémom rozvoja vidieka. Samozrejme, že vystupujúci nie sú ničím obmedzení vo svojich prednáškach, kladiem im preto otázky čisto rečníckeho charakteru:

Ako vidia rolu poľnohospodárskeho podniku v rozvoji vidieka naši hostia z Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo páni docenti Čuba a Hurta?
Čo sa dá konkrétne robiť, ako to robiť, ako to financovať? O tom budú hlavne hovoriť ľudia so zázemím unikátneho podnikateľského úspechu, so zásadou, keď potrebuješ pomoc natiahni ruku nie preto aby do nej niekto strčil pomoc, ale preto, aby si sa uistil, že reálne riešenie je predovšetkým vo vlastných silách.

Čo konkrétne robíte v rozvoji vidieka, ako sú vlastne diverzifikované vaše firmy? Ako to robíte, ako to financujete? (Ak môžete odpovedať na tieto otázky – Aké máte námety na zdokonalenie podporného systému rozvoja vidieka?

– Vy, páni Ing. Mišún a Medveď z Červeného Kameňa, kde “líšky dávajú dobrú noc, kde končí svet”, kde sú typické podmienky nabádajúce k tomu, aby človek od toho radšej ušiel z kratšej cesty.

– Ako je to u Vás pán Ing. Tĺčik, na Krajňanských kopaniciach, ktoré domorodci opúšťajú a Bratislavčania a Američania objavujú?

– Ako by ste mohli odpovedať na tieto otázky Vy pán Becík, hospodáriaci v dvojjazyčnom prostredí, v poľnohospodárstvu prajných Novozámockých podmienkach?

Ako vidí v politike rozvoja vidieka rolu Európskej únie, národného štátu, podnikateľov a rolu poradenskej a projekčnej organizácie jej riaditeľ, pán Ing. Štefánek?
– Aké sú tu nedostatky a problémy čo treba urobiť pre ich elimináciu a nápravu?

Pán poslanec Európskeho parlamentu, člen finančného a rozpočtového výboru, Sergej Kozlík:
– Aké sú finančné a rozpočtové praktiky a výhľady Európskej únie – akú rolu v tom hrá Európsky Parlament, čo rozhodne o budúcich rozpočtoch EÚ?
– Je pravda, že výdavky na agrárnu politiku klesnú pod 35 % rozpočtu EÚ, oproti dnešným 45 %?
– Ako sa to môže premietnuť do financovania RV?

Pána Mičeka zo stáleho zastupiteľstva SR pri EÚ som požiadal, aby zodpovedal nasledujúce otázky.
– Ako vlastne rozhodovací proces o financiách, legislatíve a celkovom chode EÚ prebieha?
– Kto je najkompetentnejší a kto je vlastne zodpovedný za výsledky rozhodovania v SAP?
– Čo je to koreper a čo je špeciálny výbor pre poľnohospodárstvo?
– Akú pozíciu v tom hrá naše najväčšie stále zastupiteľstvo v Bruseli pri EÚ?

Pán doc. Blass, riaditeľ VÚEPP,
– aké zmeny sa udiali v SAP v ” predvečer” nášho vstupu do EÚ /za posledné 2 roky/, aké zmeny sa dejú dnes a aké sa predpokladajú v ďalšom plánovacom období?
– Aké sú z toho všetkého konkrétne dopady pre podnikateľskú ekonomiku?
– Ktoré analýzy vlastné potvrdzujú názor, že poľnohospodárstvo už pri rozvoji vidieka nehrá rozhodujúcu rolu?
– Čo je pravdy na tom, že z financií určených pre rozvoj vidieka poľnohospodári nedostanú ani 20 %?

Pán Ing. Haraj, riaditeľ SPPA
– Aké sú doterajšie výsledky a ako možno hodnotiť doterajšiu podporu rozvoja vidieka zo zdrojov Bruselu?
– Aké sa tu ukázali slabé miesta, riziká a rezervy?
– Čo konkrétne, kedy a kto urobí pre zlepšenie RV na Slovensku?

Pani Ing. Jela Tvrdoňová, ex-riaditeľka Agentúry pre rozvoj vidieka a dnes zástupca mimovládnej organizácie VIPA (Vidiecky parlament) nás bude informovať o tom aké vidí pozitíva v prebiehajúcej reforme vidieckej politiky EÚ a v pozícii SR k tejto reforme.
– Ako VIPA prišla k záveru, že bez prosperujúceho poľnohospodárskeho podniku nie je žiadny vidiecky rozvoj?
– Čo považujete za kľúčové v rozvoji vidieka v súčasnosti?

Ako sa na celé toto aktuálne “pachtenie” – získať čo najviac peňazí pre rozvoj vidieka, podľa Bruselských predstáv, pozerá pán prof. Plesník z Akadémie pôdohospodárskych vied?
– Čo by sa mohlo robiť inak?
– V čom vidíte hlavné riziká a z dlhodobého hľadiska, čomu by sme sa mali vyhnúť?

Sú tu však aj otvorené politické otázky, ani nie tak z dôvodov pravicovej, či ľavicovej orientácie aktuálnej národnej vlády, ako z nedostatku informácií o podstate a váhe problému, o ktorom hovoríme. Čo sú podľa mňa najväčšie z toho vyplývajúce riziká pôdohospodárov a rozvoja vidieka na Slovensku?

1. Vláda, ústami svojich členov, informuje nesprávne občanov o tom, že peniaze na zdravotníctvo, sociálne dávky a iné verejné záujmy nie sú preto, lebo peniaze idú poľnohospodárom. Pritom pre slovenských poľnohospodárov nie je rozhodujúca výška ich podpôr (veď vyrábajú lacnejšie) ale pomer medzi ich podporami a podporami ich konkurentov z iných štátov. Vláda by preto mala bojovať o rovnaké podmienky pre našich poľnohospodárov, veď je členom Rady EÚ – najkompetentnejšieho orgánu EÚ. Argumenty sú, nemožno ich nevidieť. Napríklad na pôde Európskeho parlamentu sa už zaužíval obraz diskriminácie poľnohospodárov nových členských krajín, keď na ľavom brehu rieky Odry (hranice medzi starými a novými členmi EÚ) dostane farmár 400 EUR priame platby na 1ha a na pravej strane len 50 EUR. Snahy o ďalšie zníženie podpôr pre tých, čo sú podporovaní viacnásobne menej nemožno preto chápať inak, ako boj o to, aby bohatší skonkuroval administratívnymi nástrojmi chudobnejšieho a v konečnom dôsledku ho kúpil lacno, čím skôr.

2. Vyhlásenie, že v Hongkongu nevyrábajú potraviny a nehladujú, je v najvidieckejšej krajine EÚ (v SR) osudovo chybné porovnanie. Treba ho znegovať. Problém zaostávajúcich regiónov SR je v prvom rade problém zaostávanie celého komplexu RV. Tu predsa nejde len o priamu produkciu vlastných potravín. Odhliadnuc od ekologického komplexu multifunkčnosti pôdohospodárstva, Slovensko si nikdy nevyrieši sociálno-ekonomické problémy (osobitne zamestnanosti) pri bagatelizovaní role agropodnikania v rozvoji vidieka. Fakt za všetky z USA, kde priamo poľnohospodárstvo sa podieľa na zamestnanosti a HDP okolo 2%. Tu prepočítali, že celý systém, výroby, spracovania a distribúcie potravín zamestnáva, resp. podieľa sa na HDP až 13 resp. 16%. U nás je to, pri využití prírodných daností okolo 20%. Teda váha tohto problému je kľúčová, jeho riešenie priamo podmieňuje úspešnosť všetkých sociálno-ekonomických krokov v SR.

faktom je, že aj Slovensko sa postupne urbanizuje, teda obyvatelia sa koncentrujú vo väčších sídlach. Je to objektívny proces, moderné národy žijú tak. Je však možné a nevyhnutné utvárať predpoklady pre zmiernenie rýchlosti, živelnosti a negatívnych dopadov týchto procesov.

3. Občania SR, napriek aktuálnym potrebám, postrádajú aj perspektívnu predstavu o tom, ako by z dlhodobého hľadiska mala vyzerať slovenská spoločnosť. Ťažko môžeme dobre presadzovať slovenské národné a agrárne záujmy, keď nie sú definované a prepojené na dlhodobé vízie a záujmy. S akými záujmami a s akou ponukou príde napríklad Slovensko k budúcim reformám SAP, posilňujúcim konkurencieschopnosť euro-agrárneho sektoru na dynamicky rastúcom svetovom agrárnom trhu. Čo urobíme napríklad pri denacionalizácii SAP, (čo sa môže stať skôr ako predpokladáme)? Teda, keď silné štáty Európske únie presadia myšlienku, aby si každý štát viac, či menej samostatne financoval poľnohospodárstvo?

Domnievam sa, že aj tieto problémy treba pripomenúť, hoci ich dnes konkrétne neriešime. V súvislosti s týmito otvorenými problémami, ale najmä preto, že dominantnú pozíciu v koordinácii a v riešení všetkých otázok v RV má vláda, ale menuje a kontroluje ju NRSR považujem za veľmi dobré, že predseda pôdohospodárskeho výboru NR SR pán poslanec Maxon sa podujal moderovať túto konferenciu. Azda dnešná konferencia prispeje nášmu pôdohospodárskemu výboru svojimi informáciami k ešte účinnejšiemu plneniu si kontrolnej úlohy NR SR voči vláde.

Dámy a páni, ďakujem Vám za pozornosť.

Komentáre