Pán Baco, boli ste politicky aktívny v čase zavedenia družstevných podielnických listov (DPL). Prosím Vás, prečo bola transformácia riešená práve formou DPL? S odstupom času – ako to hodnotíte? Bolo to správne riešenie situácie? Ak nie, čo by bolo lepšie?
Odpoveď prečo DPL je vo veľkej, emotívnej, často chaotickej, nekvalifikovanej, ideologicky motivovanej, nekonštruktívnej diskusii o transformácii JRD. Pražské TTT /3 T, Tlustý…/ a podobné skupiny revolucionárov, ktoré si chceli cez transformáciu vybavovať aj svoje nenávistné postoje k družstvám ako nespornému úspešnému príbehu socializmu, dokonca chceli družstvá privatizovať. Po odmietavom postoji k „totálnym“ postupom doma, aj po názoroch zo zahraničia, že ide v JRD predsa len o vlastníctvo na súkromnom princípe, sa hľadal spôsob aspoň čiastočného odškodnenia osôb, ktorých pôda a majetok /zvieratá, stroje/ využívali družstvá. V NDR pripravovali schému, podľa ktorej bol majetkový nárok vlastníka pôdy v družstve až do 40 % za najlepšiu pôdu.
Všeobecne uznávané pojmy „ oprávnená osoba“ a „oprávnený majetkový nárok“ sa nakoniec realizovali ako „ako oprávnený majetkový podiel“, čo v nominále jeden tisíc Kčs bol DPL. Napriek rôznym snahám o inú interpretáciu, s príslušnej legislatívy vyplýva jednoznačne, že sa jedná o podiel na podnikaní a nie na majetku /z. 162/91, 42/92, 264/95…/Vypočítal sa rozdelením majetku družstva v hodnotovom vyjadrení – 50 % na pôdu /ha/, 30 % na zvieratá a základné prostriedky /Kčs/ a 20 % na prácu /odpracovaný rok/, a pre jednotlivé oprávnené osoby násobkom ich nároku.

Aký je váš osobný názor na problematiku družstevných podielnických listov (DPL)? Čo spôsobujú družstvám?
Môj názor. Bola revolúcia. Diktovali vodcovia revolúcie, čo a ako sa má a nemá. Medzi vtedajšou špičkou chýbali ľudia z agrorezortu. Ako predseda družstva a bývalý riaditeľ odboru súhrnného plánu MP SR snažil som sa mobilizovať kolegov, aby sme neboli pasívny a nenechali riešenia na tých čo sú mimo reálny pôdohospodársky a vidiecky život. Osobne už v roku 1989 som bol spoluzakladateľom prvej súkromnej banky v SR /Slovenská poľnohospodárska banka/. Tiež som sa podieľal na založení Poľnohospodárskej komory a na transformačnej legislatíve s jediným cieľom, aby sa do prebiehajúcich transformačných procesov zahrnuli aj racionálne produkčné, mimoprodukčné a ekonomické potreby spoločnosti v sektore pôdohospodárstva. V apríly 1992 som bol dokonca označovaný za organizátora najväčšieho štrajku poľnohospodárov v SR. Od júna 2002 som ako poslanec Federálneho zhromaždenia a minister MP SR za HZDS /najsilnejšiu stranu/ mal dobrú možnosť ovplyvňovať chod vecí.
DPL bola vtedajšia dohoda. Keďže v nových podmienkach voľného trhu som považoval družstevnú podnikateľskú formu v prvovýrobe /nie v službách pre prvovýrobu/ za menej konkurencieschopnú, plus som očakával ťažkosti pri transformácii JRD, snažil som sa preto dostať do procesu transformácie JRD priestor pre ich plynulú premenu na konkurencieschopnú formu akciovej spoločnosti, resp. na inú obchodnú spoločnosť. Hlavným dôvodom pre mňa bola potreba dosiahnuť v nových podnikateľských štruktúrach identifikáciu takých vlastníkov, ktorí sa budú ochotní a schopní reálne angažovať pri riadení a spravovaní firmy. Niekoľko stoviek vlastníkov družstva, s takmer bezvýznamným vlastníctvom a angažovanosťou na rozvoji som považoval za potrebné zredukovať do efektívneho rozsahu. Čiastočne sa to podarilo. Ako to prebehlo je samostatná, veľmi široká kapitola. Faktom je, že stransformované obchodné spoločnosti, hospodáriace tam, kde predtým hospodárili JRD, obhospodária približne polovičnú výmeru z výmery pôvodných družstiev s lepšími výsledkami.
Treba povedať, že aj dnes existujú, hoci ich je len málo, aj podieľnícke družstvá v organizačnej podobe pôvodného JRD s dobrým hospodárením /napr. PD Senica/.

Prosím Vás, čo si myslíte o možnosti prevodu DPL na Fond národného majetku (FNM)? Je to správne riešenie situácie? Vlastníci podľa našich zistení prevádzajú DPL na FNM – poznáte už odpoveď na to, čo s DPL urobí FNM? Ak áno, čo konkrétne, respektíve, ak nie, aké sú prognózy a predpoklady?
Otázka DPL v Stredisku cenných papierov v správe Centrálneho depozitu je pokračovaním revolúcie, kde prianie bolo otcom myšlienky. Proces ich usporadúvania však prebieha a onedlho príde čas na ich principiálne doriešenie. Približne hodnotová tretina DPL zo sumy ich pôvodnej hodnoty je v SCP aj dnes. Existuje v tejto súvislosti veľa nejasností a praktických problémov. Existuje však aj viacero fungujúcich podnikateľských iniciatív, ktoré postupujú dopredu pri ich usporiadaní. Bolo by vhodné tieto iniciatívy dobre zozbierať, spracovať, zhodnotiť a zhrnúť názor na finálnu právnu úpravu.

Pán Baco, máte európskú skúsenosť, aké je postavenie problematiky DPL v celoeurópskom kontexte? Napríklad – majú DPL aj v iných postkokomunistických štátoch či iných krajinách mimo tohto priestoru? Zaoberá sa problematikou DPL v nejakej súvislosti aj Európska únia? Ak áno, ako?
V EÚ nemajú tento DPL problém, lebo nemali družstvá, kde by sa združovali aj nepodnikatelia, ako to bolo vo veľkej miere pri našich samozásobovateľských roľníkoch pri vstupe do JRD. Aj dnešné Eurodružsvo je postavené na princípe združovania sa podnikateľov pre spoločný výkon ich spoločných aktivít / zásobovanie, odbyt, obchodné, administratívne, právne a i./ s jedným hlasom pre jedného člena. Principiálne podobná, hoci už samostatná je cesta DPL v Čechách. Pokiaľ viem, v iných postsocialistických krajinách sa transformácia JRD riešila inak, nie lepšie ako u nás, často s dopadmi oveľa horšími / Rumunsko, Bulharsko…/ ako bolo naše riešenie cez DPL.

Trenčín 9.novembra 2010

Komentáre