Ne – vinné predvolebné mudrovačky

Prečo máme 29. februára voliť kandidátov politických strán za poslancov NR SR? Voľby sú jedinečná príležitosť na zvýšenie angažovanosti občanov Slovenska pri zdokonaľovaní demokracie. Predvolebné diskusie ukazujú, že popri pozitívach doterajšieho vývoja spoločnosti, je čo naprávať a že existujú možnosti ako napredovať. Sme mladá demokracia a zmena doterajšieho spravovania spoločnosti je objektívna potreba.

Predvolebné dni sú dobrou príležitosťou na to, aby sme si túto občiansku zodpovednosť pripomínali a povzbudzovali sme sa k aktivite.  O všetkom rozhodujú ľudia, vo voľbách všetci občania-voliči.  Každý volič volí,  teda aj ten občan-volič, ktorý si zvolil alternatívu, že osobne nehodí do urny svoj platný volebný lístok, tiež volí a to formou, že nechá rozhodnúť za seba iného voliča. Racionálne riešenie je osobne voliť .

Ako už Sokrates niekoľko storočí pred n.l. poukázal, kvalita demokracie je priamo úmerná angažovanosti občanov – „platcov daní“. Angažovanie verejnosti je priamo úmerné schopnostiam občanov  využívať relevantné  informácie. Informačné zabezpečenie  občanov –  voličov pre výber správnych programov a kandidátov, je kľúčová úloha politikov a médií.  Súčasná neprehľadná „infodémia“ je rizikom pre úspešné voľby.

Čo, ako a kto, teda rozum, múdrosť a ľudia, čo to dokážu, to majú byť témy predvolebnej kampane.  Podobné  názory vyjadrujú aj súčasné globálne, do budúcnosti pozerajúce thin-thanky OSN /Organizácia spojených národov/, pozostávajúce z odborníkov zo všetkých štátov sveta. Tvrdia, že ľudstvo je schopné zvládnuť všetky súčasné aj budúce problémy, ak sa bude robiť správna politika, teda, ak budú v politike statoční a múdri ľudia.

Takýto odkaz pre súčasnosť sa sporadicky premieta do volebných programov politických strán. Voliči si naplno uvedomujú, že o všetkom rozhodujú konkrétni ľudia. Preto za dôležitejšie, ako veľkolepé sľuby, považujú voľbu kandidátov, ktorí vedia  preukázať svoje odborné a ľudské kvality. Predovšetkým ich zaujíma  sociálne cítenie, pozitivizmus, racionalita pri dosahovaní cieľov, schopnosť komunikovať, namiesto konfliktov.

Politické strany aj v tomto roku využívajú komunikáciu s voličmi na osočovanie protivníkov. Sľubujú voličom to, čo by chceli počuť. Málo sa diskutuje o tom, kam vlastne smerujeme, aké stratégie chceme použiť. Voliči zväčša rozpačito krčia plecami pri zvažovaní, koho by mali voliť. Zdá sa, že je čas na zmenu volebného systému, kde budú voliči v užšom kontakte s poslancom.

Ako agrárnik sa pozerám na agrárne programy politických strán, do akej miery  sú použiteľné pre programové vyhlásenie vlády a pre strednodobé plány budúcej vlády. Zaujíma ma tiež, kto sú navrhnutí  kandidáti za agrárny  sektor. V týchto programoch sú aj objektívne hodnotenia stavu spoločnosti a  aj navrhované dobré riešenia. Chýba mi  ucelený pohľad na platné dokumenty, teda na víziu, prognózu a stratégiu s návrhmi ako koncepčne riešiť nedostatky a kde a ako napredovať ďalej.

Ad hoc navrhované čiastkové riešenia, bez nadväznosti na dlhodobé dokumenty,  neriešia najväčší problém nášho rezortu, ktorým je nestabilita cieľov, ciest a nástrojov agrárnej politiky. Programové vyhlásenie vlády, dúfam že zaviaže vládu úlohou inovovať koncepciu agrárneho rozvoja Slovenska na princípe Potravinovej suverenity a dostatočnosti Slovenska. Je to rozhodujúce pre prechod pôdohospodárstva SR z úpadku do rozvoja.

Mediálne bol nedávno prezentovaný názor, že naši starí rodičia zabezpečili sebestačnosť v potravinách a my to dnes nedokážeme. Asi sme  zleniveli, alebo stratili rozum. Je to pre mňa podnet na napísanie tejto úvahy. /Keďže viac ako 60 rokov aktívne pracujem v pôdohospodárstve, som sa pousmial nad možnosťou byť zaradený medzi tých starých rodičov./  Zodpovednosť tu majú rovnako médiá, politici a občania.

Argumentácia je jednoznačná. Slovensko stratilo sebestačnosť v potravinách, lebo si  zvolilo strany a politikov, ktorí to mali v programe. V roku 1990 vláda znížila rozpočet rezortu agrosektoru o dve tretiny. Každému je jasné, že to sa nedá prežiť. V ďalšom desaťročí presvedčili voličov, že potravinová sebestačnosť je archaizmus. O niekoľko rokov SR neskôr voliči podporili strany, ktoré tvrdili, že dotácie do poľnohospodárstva by sa mali zrušiť.

Dokonca sa SR postavila, na úrovni EÚ, do čela  iniciatívy pre všeobecné zrušenie agrodotácií. Pritom dotácie sú čiastočná náhrada nákladov pôdohospodárom najmä za netrhové ekoprodukty, a pre zabezpečenie sociálne odôvodniteľných cien potravín. Revitalizácia trvá oveľa dlhšie ako ničenie, tak sme si na viac rokov nesebestačnosť zafixovali.  Naši konkurenti to samozrejme využili.

Teda stav nedostatočnej potravinovej sebestačnosti SR v súčasnosti je výsledkom politík strán, ktoré si občania zvolili. Ťažko sa takáto argumentácia prijíma. Nehádžem vinu na voliča, ale treba prijať fakt, že v deň volieb volič nesie zodpovednosť za to, kto a ako bude viesť spoločnosť. Bol som doteraz priamo zainteresovaný pri riešení najzložitejších agrárnych problémov, vždy sa našli funkčné riešenia. Vždy sa dá…

Problémy sú riešiteľné, Slovenská krajina má  produkčný potenciál udržateľným spôsobom produkovať potraviny pre 6,5 mil. obyvateľov. Máme dostatok kvalitných profesionálov, ktorí to dokážu. To platí za podmienky politiky, ktorá zabezpečí stabilitu legislatívnych, podporných, organizačných, konkurencieschopnosť predstavujúcich faktorov  pre podnikateľov aspoň na úrovni priemeru štátov EÚ.

Potreba väčšieho patriotizmu vo volebných programoch je potrebná aj z hľadiska bezpečnosti štátu. Silnejúca liberalizácia prerastá sebectvom a klesá potenciál spolupráce v globálnom rozmere. Všeobecná diskriminácia pristupujúcich členov do EÚ v SPP, Amerika first, Nordstream, Brexit, jednostranné odstupovanie od medzinárodných dohôd, sú aktuálne medializované príklady nacionalizácie politík. /Príklady sú k dispozícii na internete./

Veľmoci sa prirodzene budú v prípade krízy správať ešte viac sebecky. Umožnia disponibilnému  kapitálu, aby presadzoval záujmy vlastníkov podľa ekonomických zákonov tam, kde je voľný priestor /kolonizáciu/. Pre otvorené Slovensko to znamená mimoriadne riziko, lebo objektívne sa šíriaca robotizácia najviac ohrozuje práve odvetvia uplatňované v SR. Volebné programy preto majú viac podporovať ekonomiku vidieka, ktorá môže zachraňovať sociálne pomery aj národnú ekonomiku. Kríza je len otázkou času.

Verejnosť si uvedomuje riziká spojené s veľkým pohybom osôb a tovarov a s potenciálnou možnosťou veľkých regionálnych a dokonca celosvetových pandémií. Ani sa nenazdáme a z večera do rána môžu byť zatvorené hranice a obmedzený obchod s potravinami. Takéto opatrenia mávajú dopady na viac rokov na zásobovanie potravinami. Slovenská krajina môže produkovať potraviny udržateľným spôsobom pre viac ako 6 mil. obyvateľov.

Slovenská republika je suverénny štát. Zaviazali sme sa k medzištátnej spolupráci  ako súčasť SPP. To však nemôže byť dôvodom na podceňovanie role poľnohospodárstva v spoločnosti. Nesmieme prijať alternatívu, že zásadné oživenie príde, až keď prehlbujúci úpadok vyvrcholí „pádom na hubu“. Podľa skúseností viacerých štátov sa po takom páde zorientovali za oveľa vyššiu finančnú a kultúrnu cenu oproti možnej kontinuálnej politike.

Strategické priority SPP do roku 2027 neriešia akútne  problémy SR. Strata potravinovej sebestačnosti, nízka úroveň faktorov konkurencie schopnosti, nízka výkonnosť,  podkapitalizovanie, nedocenená veda a výskum, nízka dynamika uplatňovania VTR, nedostatočná generačná výmena,  predaj pôdy cudzincom,  usporiadanie vlastníctva pôdy a zhoršovanie kvality pôdy,  kolonizácia hodnôt vidieka Slovenska, to sú problémy na riešenie.

To musíme zvládnuť súčasne s povinnosťami v rámci cieľov SPP /Spoločná poľnohospodárska politika/, kde dominuje klíma a digitalizácia.  O tom, ako to urobiť, majú  byť predovšetkým  agrárne programy strán. Pre podporu  riešenia výkonnosti je pre nás veľmi  vhodná nová aktivita EK /Európska komisia/, v zmysle dohody „green deal“/zelenej dohody/. SPP podporí významné rozšírenie chovu hovädzieho dobytka a ošípaných v niektorých štátoch, vrátane SR. Treba povedať, že EK sa tak priznáva ku chybe v  diskriminácii.

V programoch politických strán  treba jasne povedať, ako v  globálnych výzvach a v cieľoch SPP nachádzame priestor pre  znásobenie výkonnosti na hektár pôdy. Faktory ekonomickej výkonnosti, pôda – práca – kapitál, pôsobia v reťazci a je ich potrebné a možné ucelene aktivizovať pre rast výkonnosti aj v rámci priorít SPP po roku 2020.

Pôda, jej ochrana a zveľaďovanie pôdy potrebujú väčšiu váhu ako im dávajú politiky strán v programoch. Treba obnoviť osvedčený fond na ochranu a zveľaďovanie pôdy. Pôdu skupujú zahraniční investori, čo volebné programy politických strán neriešia. Programy strán neriešia dostatočne problémy pôdy SR ako nenahraditeľného a neobnoviteľného  prírodného zdroja ústavným spôsobom.

Práca je nedoceňovaným faktorom výkonnosti pôdohospodárstva   v  politikách strán všeobecne. Poukazovanie na pôdohospodárstvo ako na priestor pre uplatnenie nekvalifikovanej pracovnej sily svedčí o úplnej neznalosti problematiky a je ponižujúce.  Mladí ľudia nám uchodia z rezortu, z vidieka aj z republiky, lebo odmeny v pôdohospodárstve sa znížili o tretinu, v porovnaní s priemerom národného hospodárstva. Prestali sa stavať byty.

Umelo, neopodstatnene a nepravdivo znižovaný spoločenský status pôdohospodárstva je tiež dôvodom nezáujmu o sebarealizáciu v pôdohospodárstve.   Medializujú sa napríklad  tvrdenia, že lesníci sú nepriatelia lesa, lebo uprednostňujú živý les pred mŕtvym. Klamlivo je verejnosť informovaná o tom, že vraj pôdohospodárstvo je najväčší znečisťovateľ  ovzdušia, pritom reálne viac spotrebúva CO2 ako produkuje – jediný rezort.

Snažíme sa mladých ľudí nalákať na rodinné farmárčenie po vzore farmárov v západoeurópskych štátoch EÚ. Zahraniční investori však na Slovensku  majú záujem o veľké farmy podnikového typu. Naopak, trvalé zväčšovanie a spolupráca fariem všade na svete, je objektívny proces modernizácie a jeho tempo rastie. Kontinuálnu reštrukturalizáciu, čo život potvrdil ako osvedčenú cestu do pekla, programy neriešia.

Kapitál pracuje na jednom hektári pôdy v SR v násobkami menšom objeme oproti susedným štátom. Volebné programy strán slabo zdôrazňujú zákonitosť, že ekonomický výkon sa rovná suma kapitálu krát rýchlosť obrátky. V období deštrukcie politici zrušili dobre fungujúci podporný systém organizačných opatrení, finančných fondov a iných nástrojov. Tieto osvedčené nástroje  je nevyhnutné opäť uplatniť.

Na www.peterbaco.sk  v blogu dňa 12. decembra 2019 sú k nahliadnutiu ciele SPP ai. K dispozícii sú aj perspektívne tendencie OSN v agrosektore pre zabezpečenie klimatických cieľov a cieľov vo výžive obyvateľstva.

V prípade  záujmu som pripravený prijať a podporovať aj iné názory, ktoré sa koncepčne sformulujú konsenzuálnou formou. Ako aktívny člen Asociácie bývalých europoslancov EP v Bruseli, SAPV a iných emeritných zoskupení, mám záväzok poskytovať svoje skúsenosti súčasníkom. Preto, aby nemuseli opakovať chyby a omyly z minulosti a pozitívnymi skúsenosťami ich chcem povzbudiť do rozvoja pôdohospodárstva a vidieka SR.

Voliči na Slovensku by mali voliť tých kandidátov politických strán za poslancov NRSR, ktorí sú schopní obhájiť potravinovú suverenitu SR. Slovensko potrebuje skoncipovať a presadiť novú Koncepciu dlhodobého rozvoja slovenského pôdohospodárstva do roku 2050. Princípy spoločne dohodnutej koncepcie, garantujúce udržateľný rozvoj a podnikateľskú stabilitu, zafixovať ústavnou  doktrínou.

Budem voliť kandidáta, ktorému odborne a ľudsky dôverujem, lebo poznám jeho statočné a efektívne pôsobenie na doterajších pôsobiskách. Som si istý, že bude čestne, najlepšie ako sa dá, slúžiť občanom Slovenska.

Ing. Peter Baco PhD.

Komentáre