Vážené dámy, vážení páni,

Rád by som Vás pozdravil pri príležitosti Dňa matiek a podelil sa s Vami o dojmy a myšlienky, ktoré mi pri tomto sviatku napadajú. Rád by som sa dnes prihováral nielen matkám, ale aj ich rodinám, a apeloval na krásnu príležitosť, ktorú dnešný deň ponúka – a to prejaviť im vďaku a lásku.
V kultúrnych krajinách sa už akosi stalo ušľachtilou tradíciou v deň osobného sviatku, či v dňoch sviatočných, obdarovať svojich blízkych a priateľov nielen darom, ale i láskavým a úprimným slovom.
Deň matiek – sviatok jeden z najkrajších – je na úprimný citový prejav snáď najnáročnejší. Len máloktorému z nás bol daný do vienka dar vyjadriť svoj vnútorný pocit i slovami. Preto si práve v týchto chvíľach vyznania vďaky, lásky, obetavosti a porozumenia Vám milé ženy – matky, pomôžem slovami všetkým nám blízkeho básnika,
velikána našej súčasnej slovenskej poézie Milana Rúfusa :„matka – to najkrajšie meno zo všetkým mien“ je pre mňa vyjadrením úcty k matke tým najvýstižnejším. Má pre mňa náboj modlitby.

Z literatúry som sa dozvedel, že ak existuje nejaký skutočne medzinárodný sviatok, tak je to práve Deň matiek. V ňom je sprítomnená jedinečnosť a nenahraditeľnosť ženy – matky rovnako na celom svete. Význam tohto sviatku si, podľa mňa, zaslúži i pripomenutie vzniku tejto krásnej tradície.
Na ženu, ako darkyňu života mysleli už v antike. V starom Grécku, kde sa žena – matka tešila veľkej úcte oslavovali Deň matiek už 250 rokov pred narodením Krista. Boli to oslavy na počesť bohyne Rhey – matky najvyššieho gréckeho boha Dia. Trvali zvyčajne tri dni od 15 – 18 marca. Rimania slávili sviatok Matronalia, zasvätený bohyni Juno. O pár storočí neskôr sa v Grécku a na území vtedajšej Rímskej ríše rozšírili oslavy kultu maloázijskej bohyne materstva Kybely.
Počiatky novodobých osláv Sviatku matiek siahajú až do 16.storočia, do renesančného Anglicka. Vtedy sa tomuto sviatku hovorilo Materská nedeľa alebo Nedeľa matiek. S myšlienkou, aby sa tento sviatok oslavoval medzinárodne a pravidelne prišla v roku 1907 mladá Američanka Anna Jarvis. Ako jedna z jedenástich detí sa po smrti svojej matky, ktorá bola jednou z prvých iniciátoriek boja za obhajobu práv žien a matiek, rozhodla, že tento sviatok si ženy zaslúžia oficiálne a každoročne. Jej Iniciatíva bola zavŕšená v roku 1914. So sviatkom sa viaže tradícia, aby druhú májovú nedeľu matky nepracovali, nevarili a neupratovali. O starosti a o domácnosť sa postarali deti a manžel.
Symbolom tohto dňa sa stal najobľúbenejší kvet pani Jarvisovej, klinček. Klinček bielej farby – symbol čistoty a prijímania materinskej lásky ako daru.

Nezáleží na tom či je matka podnikateľka, robotníčka, či žena v domácnosti, pretože tá najlepšia, a najdôležitejšia investícia každej ženy je investícia do vlastnej rodiny. Ich vklady sú skutočne vysoké a my – ich rodiny sme prijímateľmi. Ide v prvom rade o poskytnutie lásky, teda o „citovú investíciu“, ktorá predstavuje pre ženu primárnu potrebu. Tak ako sme ako deti potrebovali lásku prijímať a dostávať, tak pre ženy – pre naše mamy a pre matky našich detí – je základnou potrebou lásku dávať a poskytovať.
V práci môžu stráviť dlhé hodiny, ale stále zabezpečujú to, aby sa ich deti cítili milované, vytvárajú z domov domovy, vytvárajú a zachovávajú tradície, jedinečné v každej rodine. Aj keď sú v práci, stále sú s nami – s deťmi, manželmi, s domovom. Presadzujú disciplínu pri domácich úlohách, dodržiavaní večierky. Pripravujú narodeninové torty, chystajú obedy. Láskajú svoje deti. Tešia sa z našich úspechov a utešujú pri našich prehrách. Ich vklady sa šíria a prenášajú z generácie na generáciu. Spomienky uložené hlboko v každom z nás , ktoré sa nám spájajú s našimi rodinami sú často úzko spojené s našimi mamami. S jedlom, ktoré pripravujú, ktoré robí z každého sviatku jedinečnú udalosť, so spôsobom, akým nás naučila skladať oblečenie, až po spôsob, ktorý si my zvolíme pre výchovu vlastných detí. S tým všetkým sa nám spája ona – naša mama.
Naša matka vždy žije v nás. Matka sme my. Jadro našej duše a nášho chovania pochádza z matky – už samotným zrodením sme súčasťou tela matky, ktorá nám dala život. Ukázala nám, ako tento život vyzerá, ako sa v ňom správať, bojovať, ako je v ňom možné byť šťastný a ako vie niekedy potrápiť. Za každým úspešným či bolestným krokom nášho vývoja stojí matka – jej náruč, pochvala, útecha a utieranie sĺz. Za každou skúsenosťou stojí jej vľúdny či prísny pohľad. Týmto pohľadom nás sleduje, aj keď si dávno myslíme, že tento starostlivý a ochraňujúci dozor už dávno nepotrebujeme. Týmto pohľadom nás sleduje, aj keď nás už opustila. Preto si prosím, v tento deň, pomyslime aj na matky, ktoré už nie sú medzi nami. Takisto aj na ich matky a celé generácie žien, ktoré vychovávali, starali sa, milovali a odovzdali zo seba to najlepšie čo vedeli.
A my muži, nebojme sa aj vo svojej dospelosti podať v tento deň svoju ruku žene – matke na znak vďaky a spomienok s posolstvom tepla z čias detských hier a nežných objatí. Doba nás akosi nabáda k tomu, aby sme začali žiť s pocitom, že svet bol stvorený len pre nás. Dali sme sa na beh so zatajeným dychom zabúdajúc pritom, že mozog potrebuje „kyslík“. A v tomto uponáhľanom svete často zabúdame, či nestačíme prejaviť úctu matke, či manželke, ale najmä najsvätejšej strážkyni našej budúcnosti – vychovávateľke našich detí a vnúčat. Lebo svet „lásku má“, len niekedy jej venujeme málo pozornosti. Akosi nemáme na ňu čas. Bohužiaľ. Snažme sa to napraviť.
Je na nás, aby sme napĺňali očakávania našich mamičiek, aby sme boli ľuďmi, akými vždycky verili, že by sme mohli byť.
A keď sa budeme jednoducho pokúšať žiť a konať čo najlepšie, naše mamy to budú považovať za satisfakciu, pretože ich investície sa naplnili.

Rád by som teraz osobne a úprimne vzdal úctu a vďaku všetkým Vám ženám – matkám. Všetkým , ktoré mali to šťastie a v živote porodili deti , ale aj tým ku ktorým osud nebol tak priaznivo naklonený a svoju lásku odovzdávajú deťom rôznych osudov, ktoré si osvojili .
Zo srdca Vám milé mamičky, babičky a možno už aj prababičky, pri tejto príležitosti želám pevné zdravie, lásku svojich blízkych a veľa radostí zo svojich detí a vašich vnúčat. Nech sú ich úspechy a spokojnosť vašej rodiny i vašou radosťou a odmenou.

Všetko najlepšie, ďakujem za všetko.

Komentáre