Slovenská antropozofická spoločnosť ma pravidelne pozýva na svoje podujatia. Tentoraz som rád prijal pozvanie aj preto, lebo miesto konania bola Banská Štiavnica, kde mám česť byť čestným občanom.

pozvanka-peter-baco

Popri nádhernom Eurytmickom programe, Shakespearového Othella, v ktorom „viditeľnou rečou“ Othello a Desdemona poukazujú na na večný súboj dobra a zla, som mal v B. Štiavnici aj iné záujmy.

Zúčastnil som sa aktívne aj na politickej diskusii o projekte „nepodmienený základný príjem pre každého“. Zaujímal som sa tiež o publikáciu v tlači  pod názvom „Preslávili Banskú Štiavnicu“. Na základe požiadavky pani prímátorky Babiakovej som ako čestný občan dodal do publikácie aj svoje vyznanie k mestu

divadlo-peter-baco-2

Banská Štiavnica sa mi veľmi páči, mám ju rád. Obdivujem jej unikátnu históriu, ktorá preslávila Slovensko. Obdivujem činy ľudí, ktoré z nej urobili, v určitom čase, druhé najvýznamnejšie mesto monarchie, jedno z hospodárskych a vzdelávacích centier Európy a sveta. Inšpirovali ma ale aj opatrenia, ktoré prijímala vtedajšia moc, postupne ako náhradu ekonomiky a práce pre ľudí, po utlmovaní ťažby. Išlo napríklad o zachovanie školstva, centrálneho laboratória, ale aj o otvorenie textilnej a tabakovej fabriky. Vážim si úsilie súčasných „Štiavničanov“, ktorí pracujú nielen na zachovaní tohto unikátneho svetového dedičstva a zachovávajú tradície, ale dávajú mestu perspektívu.

Sebavedomie Slováka som si znásobil v roku 1995 v Lisabone, na celosvetovej konferencii o lesoch, keď sa rozprúdila diskusia okolo informácie ktorú som uviedol v prednáške, že na Slovensku sa už v roku 1770 na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici vyučovalo lesníctvo.  V roku 1808 zriadili pri akadémii samostatný Lesnícky inštitút. Vznikla Banícka a lesnícka akadémia. V roku 1898 vznikla v Banskej Štiavnici Ústredná výskumná stanica lesnícka, ktorej patrili štyri výskumné stanice v Uhorsku (jedna z nich v Liptovskom Hrádku). Bol to vo svete prvý prípad univerzitnej lesníckej vzdelanosti, kultivovanosti v lesnom hospodárení. Vážia si to a oceňujú odborníci z celého sveta. Bolo mi jasné, že nielen pre Slovensko, ale aj pre svet treba toto dedičstvo kultivovať a že ako člen vlády mám povinnosť konať.

Moje profesionálne pôsobenie pre Banskú Štiavnicu určite ovplyvnili aj osobné, viac menej náhodné udalosti. Pred 56 rokmi ma otec, ako žiaka, zobral na výlet okolo Slovenska, organizovaný pre zamestnancov ZŤS Dubnica, kde otec pracoval. Vtedy som bol prvý krát očarený tajchami, Múzeom Sv. Anton, námestím, kalváriou, baňou, školami, kostolmi, ale hlavne históriou Banskej Štiavnice, ktorá samozrejme nemohla chýbať pri ceste okolo Slovenska. Odvtedy som prichádzal znovu, takmer pravidelne, v päťročných intervaloch.

O päť rokov neskôr sme ako stredoškoláci absolvovali podobnú trasu na bicykloch. Samozrejme, že sme strávili deň aj v Banskej Štiavnici. O ďalších päť rokov to bola skoro rovnaká príležitosť, s manželkou, pri poznávaní Slovenska na motocykli Pionier. Ďalej to boli cesty s družstevníkmi, keďže som pracoval na JRD. Takmer pravidelne bol dôvod prehĺbiť si poznanie a vzťah s Banskou Štiavnicou. Naposledy sme celá rodina, takúto misiu absolvovali pred piatymi rokmi, aj so šiestimi vnúčatami. V Banskej Štiavnici sme strávili (aj sfárali, aj ryžovali zlato) celý týždeň počas letných prázdnin.

Do týchto súkromných vzťahov s mestom sa medzičasom pridali aj rodinné vzťahy s rodinou pána Jána Novotného, ktorého dcéra sa vydala za môjho brata. Pán Novotný mi potom počas súkromných stretnutí kvalifikovane prezentoval podrobne významné historické informácie o meste a okolí. Myslím si preto, že aj moje deti a vnúčatá si budú naďalej pestovať pozitívny vzťah k Banskej Štiavnici a budú fanúšikovia tohto klenotu Slovenska.

Bol by som rád, aby tieto osobné väzby nevyzneli ako automatické uprednostňovanie potrieb Banskej Štiavnice pri mojom profesijnom rozhodovaní ako ministra od júla 1992 na úkor ostatného Slovenska. Ak náhodou vznikol pocit, že Banská Štiavnica mala na našom ministerstve protekciu, tak si dovolím povedať, že dôvod prečo sa veľa pre mesto urobilo bolo predovšetkým z dôvodu nevšednej iniciatívy predstaviteľov mesta, dobrovoľných nadšencov, profesionálnych lesníkov a vodohospodárov. Medzi nich patria napríklad bývalý pán primátor Ing. Marián Lichner, pán riaditeľ Stredného lesníckeho učilišťa pán Ing. Ján Ivanič,  pán riaditeľ Múzea vo Svätom Antone Ing. Marian Číž. a Generálny riaditeľ lesníckej sekcie MP SR doc. Ing. Ján Konôpka.

V tejto spolupráci som mal česť prispieť k niektorým dobrým akciám na prospech občanov a mesta Banská Štiavnica. Nepochyboval som o tom, že mesto bude upadať, ak nedostane nový hospodársky obsah. Ako mesto-múzeum by nemalo perspektívu. Vychádzali sme pri rozvojových úvahách pre mesto z toho, že mladí ľudia, školstvo na všetkých úrovniach hlavne univerzita, je to, čo dá mestu perspektívu.

Najčastejšie sa spomína moja osobná angažovanosť na domácej aj zahraničnej pôde so zaradením Banskej Štiavnice do Listiny svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Významná bola aj revitalizácia Tajchov, kanalizácie, čističky odpadových vôd, lesov, botanickej záhrady a učňovskej školy s doškolovacím strediskom,  Múzea vo Sv. Antone, umiestnenie fakulty TU Zvolen do Banskej Štiavnici, zriadenie výskumného lesníckeho pracoviska,  umiestnenie Štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v meste a iné aktivity.

Všetky zámery sme však nestihli urobiť. Napríklad obnoviť Pôvodné centrálne laboratórium monarchie a inštitucionalizovať ho tu ako centrálne štátne laboratórium SR. Po výmene vlády v roku 1998 sa niektoré z týchto krokov zrušili. Hoci som sa ešte snažil zvrátiť presun fakulty do Zvolena, alebo neskôr aspoň zriadiť Európsku univerzitu s podporou EÚ, nepodarilo sa to realizovať. Ako poslanec Európskeho parlamentu som zorganizoval stretnutie predstaviteľa EK, poslanca NR SR a zástupcu mesta tu v Banskej Štiavnici na podporu tohto projektu. Mohol som však len smutne skonštatovať, že škoda, že už nemám exekutívnu pozíciu a priamu kompetenciu urobiť konkrétne rozhodnutia.

Toto konštatovanie pripomínam len preto, lebo chcem zdôrazniť, že počas obdobia, keď som bol minister, sa tiež vyskytli prípady, keď sa niektorí zainteresovaní ľudia pri „odvážnych“ zámeroch snažili argumentovať, že Banská Štiavnica by nemala mať až také odvážne ciele. Ale nakoniec sa podarilo pre všetky zámery získať všeobecnú podporu a konštruktívne spojenie síl. Zjednotiť zainteresovaných, to bol vždy môj cieľ číslo jedna.

Mesto Banská Štiavnica ma za túto spoluprácu ocenilo udelením Čestného občianstva mesta Banská Štiavnica, Veľmi si vážim takéto uznanie, ako aj ďalšie príležitostné ocenenia (napríklad diplom za pomoc pri znovunavrátení okresu do Banskej Štiavnice, prijatie do baníckeho stavu). Mám toto ocenenie v pracovni na čestnom mieste, hneď vedľa najvyššieho štátneho vyznamenania SR, vedľa Francúzskeho kríža udeleného za boj proti ultraliberalizmu a pri striebornej medaile FAO OSN za osobný príspevok v boji proti svetovému hladu.

ocenenia-peter-baco-21

Pozdravujem pani primátorku, vedenie mesta, priateľov, všetkých účastníkov Salamandrových slávností 2014. Teším sa na osobné stretnutia. Prajem všetkým Štiavničanom aby ich reprezentovalo čo najviac takých zástupcov pre ktorých budú spomienky, na každodenné  skutky, „Požehnané ušlé dni“. To je aj   pomenovanie môjho vyznania – názov mojej obľúbenej básne Štiavničanky Štefánie Pártošovej, ktorá končí slohou:

Ja požehnávam ušlé dni búrlivo pulzujúce,

a keby bolo treba zas vytasiť vlastné srdce,

i s krvou ja ho rada dám, života neželúc,

len aby ľuďom na cestu zasvietil jeho lúč.

Komentáre